Udržateľnosť v textilnom dizajne neznamená bavlnu zameniť za bio bavlnu

Dátum: 30.10.2023

Autor: Martin Brix

Keď sa pozrieme spätne na detstvo Petry Vicianovej, tak narazíme na množstvo momentov, keď vyšívala, plietla, háčkovala alebo vyrábala drobné predmety s korálok, aj keď v tom čase ešte nemala túžbu venovať sa textilu či móde. A určite nie do takej miery aby tento odbor išla študovať. Navštevovala keramický aj výtvarný krúžok, chvíľu sa venovala hudbe aj športu ale nič z toho sa jej nezdalo natoľko výnimočné, že by mohlo určovať smer jej ďalšej cesty. Všetky tieto záľuby, brala skôr ako mimoškolské aktivity.

V deviatej triede, keď si mala vybrať, ktorou cestou sa vydá, vybrala si hotelovú školu. Výber bol ovplyvnení Petrinými detstvom s bratom, keď sa hrávali na to, že majú imaginárnu cestovnú kanceláriu a svojim imaginárnym zákazníkom ponúkali imaginárne zájazdy. Našťastie do procesu výberu zasiahla Petrina učiteľka, ktorá jej dala najavo, že si nie je istá, že hotelová škola je ten správny výber. Petru vnímala ako kreatívneho človeka a tak jej vnukla myšlienku, poobzerať sa po umeleckých školách. Petra začala preskúmavať umelecké odbory na strednej umelecko-priemyslovej škole textilnej v Brne. V tom období na tejto škole otvárali nový odbor, ktorý sa volal ručné výtvarné spracovanie textilu. Keďže v tom čase ešte Petra vôbec netušila čomu sa chce venovať, zmätená a stratená v rozhodovaní o výbere budúceho povolania, bola vďačná za akúkoľvek inšpiráciu. Popostrčená pani učiteľkou, jej radu poslúchla. Petra vymazala prihlášku na hotelovú školu a poslala novú na spomínanú textilnú školu v Brne.

Po odoslaní prihlášky, nasledovalo náročnejšie obdobie. Petra mala len pár mesiacov pripraviť sa na talentové skúšky. Keďže na začiatku vôbec nerátal s možnosťou pokračovať na umeleckej škole, musela si od nuly vytvoriť portfólio, naučiť sa kresliť portrét alebo zátišie. Aj keď sa Petra trochu potrápila, začala cítiť, že toto je to čo ju začína baviť a že je to vykročenie správnym smerom. Nakoniec sa talentové skúšky podarili a Petru na školu prijali. Už po dvoch-troch mesiacoch Petra pochopila, že našla niečo čo ani nevedela, že hľadá. Škola ju nesmierne bavila, bavila ju praktická časť štúdia, bavilo ju učiť sa rôznym remeslám a technikám a zároveň ju bavila technológia, kde sa dozvedala o rôznych materiáloch a ich vlastnostiach.

Keď Petra dokončila strednú školu vedela, že pokračovať chce na umeleckej škole. Osud to zariadil tak, že začala študovať teóriu interaktívnych médií na Filozofickej fakulte Masarykovej Univerzity v Brne. Pre Petru to bola po textile zmena a nebola si istá či zmena správnym smerom. Napriek tomu toto štúdium prijímala, tak ako prichádzalo. S textilom však neprestávala strácať kontakt. Čas strávený na prednáška si vynahrádzala doma, po škole, prešívaním, potláčaním tričiek, háčkovaním alebo pletením. Dokonca v rámci štúdia na Masarykovej Univerzite, vycestovala na študijný pobyt na Faculty of Art and Design na University of Lapland vo fínskom Rovaniemi, kde sa venovala programu Audiovisual Media Culture. Zhodou okolností sa na tomto výjazde dostala na ubytovanie, kde jej spoločnosť robila slečna zo Švajčiarska, ktorá študovala textil. A vďaka nej sa Petra dostala v rámci školy do textilných ateliérov. To bol moment, kedy si Petra opäť pripomenula, že textil je to čo ju naozaj veľmi baví a naplňuje.

Petra po dokončení ateliéru Teórie interaktívnych médií, začala premýšľať, kam budú smerovať jej ďalšie kroky. Osud to zariadil za Petru. Petra si potrebovala dať pauzu od štúdia, nájsť si prácu, začať si zarábať na nájom a žiť „dospelácky“ život. Petra s v tom čase našla, ako sama tvrdí, „nezmyselnú prácu“, ktorá jej nič nedával do života. Aj keď z nenápadnej životnej etapy sa stal celkom zásadný míľnik. Vďaka tejto práci si Petra uvedomila ako veľmi jej chýba vzdelanie. Aj keď si stále udržiavala svoje textilné koníčky a myslela si, že je toto domáce kutilstvo stačí, realita bola inde a Petra si intenzívne uvedomovala, že jej vzdelanie a informácie v textilnej oblasti chýbajú. Preto padlo rozhodnutie vrátiť sa spať do školy. V tej dobe mala priateľa so Slovenka, ktorý je dnes už jej manželom, s ktorým spoločne často jazdili do Bratislavy na koncerty a výstavy. To bol dôvod skúsiť sa poobzerať po študijných odboroch v Bratislave. Z Brna do Bratislavy a z Masarykovej Univerzity na Vysokú školu výtvarných umení na Katedru textilnej tvorby do Ateliéru textilného dizajnu k doc. M. A. Márie Fulkovej.

Jednou z prvých zásadných práca na VŠVU bol projekt Banality. Takmer nulový spôsob kompostovania biologicky rozložiteľného odpadu na 9. poschodí panelového domu uprostred sídliska viedol Petru k myšlienke zbierať odpad pre jeho ďalšie využitie. Po čase sa pozornosť zúžila predovšetkým na banánovú šupku, pretože je to jedna z mála ovocných/zeleninových šupiek, ktoré sa nedajú konzumovať. Banán (vrátane šupiek) sa používa ako prírodné rastlinné hnojivo pre vysoký obsah draslíka a horčíka. Po počiatočných experimentoch s banánovou šupkou a jej premenou na nový materiál zmenil projekt svoju podobu. Vedomie, že banánové šupky môžu vyživovať rastliny, podporilo myšlienku vytvoriť kvetináč, z ktorého môžu rastliny čerpať potrebné živiny. Vznikol tak črepník, ktorý je 100% biologicky rozložiteľný a možno ho vložiť do pôdy spolu s rastlinou. zaujímavosťou je, že názov Bananality je slovnou hračkou, ktorá naznačuje jednoduchosť celého projektu. Skôr ako riešenie problémov je tento projekt príkladom toho, ako sa vysporiadať s limitmi a výzvami, ktoré sa objavujú spolu so snahou o spracovanie odpadu akéhokoľvek druhu.

Pre Petru nebol začiatok štúdia na VŠVU len návratom k textilu. Bolo to ja pripomienkou toho, že aké odlišné bolo jej vnímanie v devätnástich rokoch, keď začala študovať na Filozofickej fakulte, kde bola zmätená, nevedela čo vlastne chce robiť a študovala len pre to aby študovala. Na VŠVU už dozrela a presne vedela čo chce a že práve textil je ten odbor v ktorom sa cíti komfortne a v ktorom sa chce dovzdelať a profesne sa tu usadiť. Petra uznáva, že takáto „nepodstatná“ pauza, ktorú absolvovala po prvom bakalárskom titule, je niekedy nevyhnutná a dôležitá. Práve počas nej mala čas zamyslieť sa čomu sa naozaj chce venovať.

Štúdium na VŠVU v Ateliéry textilného dizajnu prinieslo Petre presne to čo od toho očakávala. Prešla si klasickými semestrálnymi zadaniami až po väčšie experimenty, kde si vyskúšala prácu s rôznymi materiálmi a spracovávala rôznorodé zadania. Aj napriek tomu Petra ku koncu štúdia začal cítiť akési vyhorenie a prevládla v nej túžba pozrieť sa na textil aj z inej perspektívy a získať iný uhol pohľadu. Ideálnym riešením bolo vycestovať do zahraničia. V rámci tretieho ročníka na VŠVU sa Petra dostala cez Erasmus na štúdium do Dánska na Design School v Koldingu (Designskolen Kolding). Táto udalosť bola pre Petru veľmi zásadná a ovplyvnila niekoľko ďalších rokov v jej živote.

Najväčšou Petrinou výzvou počas štúdia v Dánsku bolo naučiť sa pracovať v tíme. Väčšinu zadaní bolo treba riešiť v tíme, čo bol rozdiel oproti štúdiu na VŠVU. Práve práca v kolektíve pozitívne ovplyvnila Petrin proces tvorby. Na začiatku, dá sa povedať, že pre Petru to bol boj. Keď človek pracuje v tíme, uvedomí si, že musí potlačiť svoje ego a že ak už chce alebo nechce, musí prísť ku kompromisom. Avšak bola to výborná skúsenosť ako sa naučiť rešpektovať hranice ostatných. Aj počas štúdia aj do budúcnosti v reálnej dizajnérskej praxi.

Ďalšou skúsenosťou, ktorú si Petra odniesla z pobytu v dánskom Koldingu bolo uvažovanie o udržateľnosti. Pre ňu osobne to znamenalo vrátiť sa na začiatok a pred každým projektom sa zamyslieť prečo a pre koho to robí. Petra pochopila, že prístupov k udržateľnosti je niekoľko a že to niekedy nie je len čisto o ekológii. Častokrát je potrebné uväzovať k kontexte sociálnej udržateľnosti, ktorá ide ruka v ruke s ekonomickým zabezpečením. Pochopila, že udržateľnosť neznamená bavlnu zameniť za bio bavlnu. Na druhú stranu je to aj o detailoch a maličkostiach. Preto je významným nástrojom vzdelávanie ľudí o materiáloch, či recyklácii oblečenia. Petra považuje pri súčasnej tvorbe za dôležité reflektovať minulosť a zároveň sa pozerať do budúcnosti.

Vyústením študijného pobytu v Dánsku bolo Petrine rozhodnutie pokračovať na tejto istej škole aj v magisterskom štúdiu. Na Design School v Koldingu majú veľmi lákavo a nápadito koncipované magisterské štúdium. To j erozdelené na tri odbory: Design for People, Design for Planet a Design for Play. Na štúdium prichádzate s vlastnou špecializáciou. V Petrinom prípade to bol textil a ďalej sa rozhodujete či vás viac zaujímajú otázky environmentálnej udržateľnosti (Design for Planet), otázky o sociálnej udržateľnosti a sociálnych vzťahoch (Design for People) alebo vás zaujíma hravosť v dizajne, ktorá úzko súvisí s edukáciou a vzdelávaním (Design for Play). Petra bola zvedavá na oblasť environmentálnej udržateľnosti a tak spojila textil a Design for Planet.

Projekt Mineral Pigments vznikol počas štúdia v Dánsku v roku 2020. Projekt hľadá ďalší spôsob, ako vytvoriť udržateľnejšie riešenia procesu farbenia textílií. Pri Petrinej prechádzke dánskou prírodou sa kamene stali inšpiráciou pre tento projekt, najmä ich farebná rôznorodosť. Po počiatočných intuitívnych experimentoch a teoretickom výskume farbenia textilu pomocou minerálnych pigmentov sa táto technika ukázala ako funkčná s veľkým potenciálom do budúcnosti. Už v tomto období začala Petra experimentovať v oblasti textilného farbenia. V skúmaní pokračuje aj na doktorandskom štúdiu na VŠVU v Bratislave. Za projekt Earth Pigments bola nominovaná v kategórii Študentský dizajn na Národnú cenu za dizajn 2023.

Dielo tvorí súbor textílií, ktorý je dočasným výsledkom skúmania v oblasti textilného farbenia s ohľadom na sociálno-environemntálnu udržateľnosť. Surovinou na farbenie/tlač sú pigmenty získané z rôznych hornín a minerálov alebo dreveného uhlia. Tieto suroviny je možné nájsť v lokálnom prostredí, ktoré svojou geografiou definuje farebnosť. Pigmenty sú miešané so záhustkou bohatou na rastlinné bielkoviny získanou zo sóje a iných strukovín, ktorá zaisťuje prenos a fixáciu pigmentov na textílii a zároveň dopomáha k farebne sýtejším odtieňom. Obmedzenie tejto technológie v podobe limitovanej farebnej škály alebo často nepredvídateľného výsledku nabáda k možnému prehodnoteniu vlastností farbených textílií ako je napr. trvanlivosť vyfarbenia, ktoré by mohlo prispieť k predĺženiu životného cyklu materiálu.

Petra je pôvodom z Brna, no v roku 2015 sa presťahovala do Bratislavy. Neskôr sa presťahovala do Dánka a momentálne sa pohybuje na trajektórii Kodaň – Bratislava – Brno. Aj keď sa Petra nerada „škatuľkuje“, oblasť v ktorej pôsobí a vyniká je práve textilný dizajn so zameraním na udržateľnosť a materialitu.

Zázemie vo výtvarnom umení jej pomáha byť veľmi otvorená a vždy začať svoj projekt historickým a kultúrnym výskumom, aby pre každý projekt našla pevný základ. Prostredníctvom dizajnérskych štúdií objavila dizajnové disciplíny, ako je kritický dizajn, špekulatívny dizajn a dizajn na diskusiu. Tieto disciplíny predstavujú stretnutie umenia a dizajnu, umožňujú jej provokovať a hovoriť o tabu v spoločnosti. Je veľmi remeselne založená a rada vymýšľa experimentálne postupy a skúma nové materiály. Namiesto navrhovania riešení uprednostňuje otvorenie diskusie v spoločnosti a informovanie ľudí.

Petra svoje magisterské štúdium ukončila diplomovou prácou Hairy Matter. Projekt vznikal v spolupráci s umelkyňou a dizajnérkou Carlotta Sanna, ktorá získala magisterské vzdelanie v odbore Dizajn for Play na Design School Kolding a titul baklaár v odbore výtvarné umenie a keramika na Haute Ecole des Arts Du Rhin v Štrasburgu. Spolu tvoria duo La Situácia, ktoré sa prostredníctvom irónie a kritického dizajnu zaoberá zložitými témami. Ich projekt Hairy Matter skúma vzťah ľudí k telesnému ochlpeniu v dnešnej spoločnosti a predstavuje si špekulatívnu budúcnosť, v ktorej budú ľudia v kontakte so svojou živočíšnosťou, a preto sa zmieria so svojimi ochlpením. Projekt reflektuje stereotypný vzťah, ktorý má spoločnosť k ochlpeniu ženského tela, pričom uvažuje o menej antropocentrickej budúcnosti. Ženy sú od mladého veku nútené denne uspokojovať spoločenské štandardy krásy. Odstránenie ochlpenia na tele sa v Európe považuje za súčasť normy pre ženy a ženy, ktoré si ochlpenie neodstraňujú, sú veľmi často porovnávané so zvieratami. S cieľom preskúmať túto tému je projekt poháňaný otázkou „Čo ak by chlpy na tele boli akceptované ľuďmi v spoločnosti, ktorá našla spojenie so živočíšnosťou?“. Ľudia sa stavajú na vrchol hierarchickej pyramídy a chlpatosť im pripomína ich živočíšny pôvod, čo symbolizuje ohrozenie najvyššieho postavenia, ktoré si vytvorili. Chlpatá hmota ponúka špekulatívnu príležitosť predstaviť si budúcnosť, v ktorej by sa ľudia mohli prevteliť do vzťahu s prírodou a zvieratami, a tak zmeniť pohľad na ochlpenie tela. Hairy Matter predstavuje kolekciu textilných nositeľných artefaktov, ktoré podporujú dialóg na túto tému a posúvajú vnímanie ochlpenia na tele od znechutenia k oslave pomocou irónie a humoru ako metódy. Cieľom projektu je skôr otvoriť diskusiu ako vyriešiť problém.

Dnes Petra pracuje na svojej doktorandskej práci na Katedre textilnej tvorby u doc. Dipl. Des. Zuzany Šebekovej, ArtD na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. „Environmentálna uvedomelosť, trvalá udržateľnosť, efektívne a šetrné využitie prírodných zdrojov, zužitkovanie odpadu z výroby, veda v dizajne, experiment, inovácia.“ Aj takto by sa niekoľkými slovnými spojeniami dal charakterizovať Petrin výskum.

Vo svojom doktorandskom projekte skúma možnosti a limity prírodného farbenia a tlače v rámci textilnej produkcie s ohľadom na sociálno-environmentálnu udržateľnosť. Pracuje so surovinami, ktoré nie sú pri farbení textilu príliš bežné, ako napr. drevené uhlie alebo rôzne druhy hornín a minerálov obsahujúce oxidy železa. Motiváciou pre výber týchto surovín je hlavne ich lokálnosť, čím nadväzuje na tradíciu ich používania, ktorá siaha až do prehistórie ľudstva. Z týchto surovín získava mechanickou cestou pigmenty, ktoré miešam s textilnou „záhustkou“ bohatou na rastlinné bielkoviny zo sóje a iných strukovín. Zahusťovadlo zaisťuje prenos a fixáciu pigmentov na textíliu a zároveň dopomáha k farebne sýtejším odtieňom. V súčasnej fáze výskumu je pro Petru dôležité analyzovať a posúdiť udržateľnosť takéhoto spôsobu farbenia a tlače, a to najmä s ohľadom na využitie surovín patriacich primárne do potravinového výrobného reťazca. Preto hľadá možnosti, ako pri výrobe zahusťovadla využiť ako vstupnú surovinu hlavne vedľajšie produkty resp. odpad získaný z iných výrobných procesov – napr. z výroby sójového mlieka – alebo nájsť iný zdroj bielkoviny, ktorý by touto cestou mohla vrátiť do obehu. Petriným cieľom je predstaviť alternatívu voči v súčasnosti používaným postupom farbenia a tlače na textil a tým poukázať na rozmanitosť možností a prístupov. Obmedzenie tejto technológie v podobe limitovanej farebnej škály, spomalenia procesu alebo často i nepredvídateľného výsledku vníma ako príležitosť k prehodnoteniu súčasného vnímania textilného materiálu v jeho komplexnej forme. Týmto projektom vyzýva k možnému prehodnoteniu vlastností farebných textílií, ako je trvanlivosť vyfarbenia, zmena farebného odtieňa alebo redukovaná farebná škála dostupných pigmentov, ktoré by mohlo prispieť k predĺženiu životného cyklu materiálov a celkovo pozmeniť užívateľské chovanie. Projekt je spolufinancovaný prostredníctvom grantu KEGA 009VŠVU-4/2022.

1 2 3 ►