Novinky

Laura Morovská

Rada prepája literatúru, hudbu, tanec, či módu s grafickým dizajnom

Dátum: 04.12.2023

Autor: Martin Brix

Od siedmich alebo šiestich rokov chodila na výtvarnú výchovu na základnú umeleckú školu v Michalovciach. Po štátnej škole prestúpila na súkromnú umeleckú, kde sa rozvíjala svoj talent pod vedením výtvarného pedagóga Miroslava Capovčáka. Na konci strednej školy objavila možnosť pokračovať v kreatívnej tvorbe na Vysokej škole výtvarných umení na katedre Vizuálnej komunikácie. Lauru bavilo venovať sa rôznym veciam od knižiek, cez plagáty až po logá, písmo a vizuálne identity.

Laura Morovská je grafická dizajnérka, absolventka bakalárskeho stupňa VŠVU na katedre Vizuálnej komunikácie, v ateliéri Typolab (2022). Aktuálne dokončuje magisterské štúdium na UMPRUM v ateliéri tvorby písma a typografie. Počas 4. ročníka na VŠVU stážovala v štúdiu grafického dizajnéra Milana Nedvěda v Prahe, kde sa viac zblížila s knižným dizajnom.

V jej tvorbe vyznieva experiment s farbami a typografiou. Laura tvorí vizuálne identity, logá, knihy a publikácie. Medzi jej projekty patrí kniha Orange, ktorá vznikla ako jej bakalárska práca. Jej risografiku Vlna (2021) bolo možné vidieť a podporiť na výstave ženských autoriek, vďaka iniciatíve „Ladies, wine & design Slovakia“ vo Východoslovenskej galérii v Košiciach. Popri autorskej tvorbe sa podieľa na projektoch pre klientov a to obsahuje tvorbu kníh: Manifest mladej ženy (Žaneta Morovská), Blahobytie (Hlbina), básnická zbierka Na ceste za (Renata Jurčová) a Svoja (Ema Müller). Laura rada prepája rôzne druhy umenia s grafickým dizajnom. Literatúru, hudbu, tanec, módu. Vyhrala súťaž s novým konceptom vizuálnej identity pre Hviezdoslavov Kubín (2021 – 2023). Podieľa sa na vizuáloch konceptu Jašenie. Baví ju presahovať grafickým myslením aj do priestoru. Vytvorila komplexné grafické spracovanie výstavy Pred zrkadlom v Galérii Ľudovíta Fullu a výstavy Anima Materia v Trafo Gallery. Laura rada spolupracuje a jedným z výsledkov jej kolaborácie bol projekt knihy, ktorá vznikla v rámci letného semestru 2022/2023 na UMPRUM. Ide o redesign románu Davida Herberta Lawrenca s názvom Milenec lady Chatterleyové v spolupráci s ilustrátorkou Annou Vohralíkovou. Laura na niektorých projektoch spolupracuje s kamarátom Robom Púčkom, s ktorým sa nazývajú Fajn@fresh. Spolu spolupracovali na projektoch Blahobytie (Hlbina), vizuáloch pre klubovú párty Jašenie a na katalógu a vizuáloch k výstave Anima Materia.

Koncepcia obsahu a vizuálu publikácie Orange je zameraná na zdôraznenie dôležitosti farieb a ich účinkov okolo nás. Cieľom Laurinej bakalárskej práce bolo vytvoriť kolekciu psychologických, sociálnych, politických významov oranžovej farby, tzv. vizuálnu intersubjektívnu kolekciu oranžovej ako fenoménu. V rámci spomínaného bakalárskeho projektu o oranžovej vznikol archív oranžových vecí, ktoré Laura nájde alebo jej niekto pošle.

ZZZZZZZZZZIN je publikácia, v ktorej snívaš sny náhodných ľudí. Prečo snívame a čo snívame? Divné veci. Veľmi divné. Laura to viem, lebo nazrela do podvedomia ľuďom z môjho okolia a výtvarne interpretovala ich sny. Zin bol vytlačený a zhotovený iba v jej sne. Pripomínal galerijné noviny snov a jeho strany boli veľkosti A2. Variabilné písmo ZZZANS bolo vytvorené z rôznych kontrastov. Obsahuje 4 osi, pričom sa znečítateľňuje a umožňuje vytvárať fluidnú (ne)čítateľnú zmes, keďže si zo sna niečo uchytíme a na niečo si nespomenieme vôbec.

Kľúčovým momentom pre Lauru bola tiež výhra súťaže o novú vizuálnu identitu pre Hviezdoslavov Kubín. Najstaršie podujatie v umeleckom prednese na Slovensku sa rozhodlo v roku 2021 zjednotiť svoju roztrieštenú vizuálnu komunikáciu. V súťaži Vizuálna identita Hviezdoslavovho Kubína odbornú komisiu najviac oslovil návrh Laury Morovskej. Výtvarnú súťaž pripravilo Národné osvetové centrum pre desať študentov z ateliéru Identita na Katedre vizuálnej komunikácie VŠVU, ktorí pracovali pod vedením Ondreja Gavaldu a akademického maliara profesora Stanislava Stankociho. Úlohou študentov bolo vytvoriť jednotnú vizuálnu komunikáciu. Vizuálna identita dokáže zarezonovať, vzbudiť záujem zo strany účastníkov aj návštevníkov a kvalitné grafické spracovanie propagačných materiálov podporuje úroveň a kvalitu podujatia, ktorú si Hviezdoslavov Kubín roky udržiava.

Vizuálna identita pre Hviezdoslavov Kubín

Hlavným elementom vizuálnej identity pre 67. ročník Hviezdoslavov Kubín bola báseň Jána Smreka – Oči. Zámerom používania básne je prezentovanie slovenských autorov a vzdávanie pocty im a ich dielam. Laura verí, že by tento systém vizuálnej identity viedol mladých ľudí k objavovaniu krásy v literatúre a prednese. Logo Hviezdoslavov Kubín je založené na vyznačovaní prízvučných a neprízvučných slabík, teda na rytme a prízvuku, ktoré je pri recitovaní dôležité. Nešlo len o plagát ale aj o animované video a propagačné materiály súvisiace s vizuálnou identitou. 

Aj  identita 68. ročníka Hviezdoslavovho Kubína sa opiera o tvorbu Jána Smreka, ktorý mal v roku 2022 štyridsiate výročie úmrtia. Ján Smrek, vlastným menom Ján Čietek, sa narodil 16. decembra 1898 v Zemianskom Lieskovom ako štrnáste dieťa v rodine a zomrel 8. decembra 1982 v Bratislave. Nemal veľmi jednoduchý život, musel vyrastať v evanjelickom sirotinci, napriek tomu dokázal so svojím osobným potenciálom zaobísť veľmi dobre a vo svete sa nestratil. Stal sa z neho nielen dobrý redaktor, ale aj básnik, spisovateľ, publicista, vydavateľ a organizátor kultúrneho života. Svojou tvorbou sa radí medzi najvýznamnejšie osobnosti dvadsiateho storočia. Jeho básne sú opreté o jednoduchosť a melodickosť, vyjadruje v nich životný optimizmus a najmä lásku k človeku. Jeho báseň Oči je ústredným motívom novej vizuálnej identity. Hviezdoslavov Kubín tak vyjadruje túžbu po vitálnejších, lepších zajtrajškoch pre nás všetkých, zároveň chce otvárať svety, otvárať oči pre umenie a umeniu oči.

Hviezdoslavov Kubín sa v roku 2023 už tretí krát niesol v jednotnej vizuálnej identite prepojenej s tvorbou slovenských autorov. Aj teraz ju vytvorila Laura Morovská. Vizuálna identita 69. ročníka Hviezdoslavovho Kubína sa opierala o časť básne My – uprostred súčasnej autorky Veroniky Dianiškovej. Po dvoch rokoch pripomínania výročí narodenia a úmrtia slávnych slovenských básnikov dostala priestor súčasná slovenská poetka a spisovateľka.  Báseň My – uprostred je z tretej poetickej zbierky autorky Správy z nedomovov (2017), ktorú vydalo vydavateľstvo Modrý Peter. Zbierku písala počas práce v nocľahárni a v zariadení pre chorých ľudí bez domova. Autorka sa zaoberá archetypom domova. V jednotlivých básňach venuje pozornosť ľuďom, ktorí nie sú spútaní s konkrétnym miestom, domom, domovom, ale, naopak, sú slobodní ako vtáci – alebo naozajstní umelci. Záverečná myšlienka básne vystihuje ducha aktuálnej doby. Človek si vytvára vlastné istoty so svojimi vlastnými presvedčeniami a realita je pohyblivá. Nepohybuje sa vždy podľa toho, ako chceme alebo si myslíme, že by sa mala pohybovať. Realita nemá vždy len peknú, ľúbivú tvár. Niekedy sa strácame v myšlienkovom svete, ktorý obsahuje množstvo informácií zvonku, hoaxov, poloprávd, faktov, úplných výmyslov, ale máme tam aj vlastné vnútorné hlasy, s ktorými sa musíme vedieť vyrovnať a vyselektovať ten správny. Nuž pozrite sa na spleť čiar a nájdite v obraze vlastný odkaz. Pretože slová a abstrakcia vytvárajú priestor na vašu interpretáciu reality. Môžete sa hnevať, môže vás vyrušovať, môže na vás pôsobiť esteticky, ale aj neesteticky. Tak ako každý vnímame realitu inak, aj túto vizuálnu identitu môžeme vnímať inak.

Blahobytie je ďalším Lauriným knižným projektom. Knihu napísala Laurina sestra (Žaneta Morovská) a je sprievodcom na ceste do vlastného vnútra. Skrze inšpiratívne úvahy a otázky pozýva k hlbokej sebareflexii, upriamujúc pozornosť na potenciál šťastia, ktoré je v našich rukách a ktoré môžeme začať kultivovať hneď teraz. Šťastie je zručnosť, ktorá sa dá naučiť. Vďaka najnovším vedeckým poznatkom o podstate šťastia a pomocou jednoduchých cvičení to zvládnete aj vy.

Spomenuli sme aj vizuálnu identitu výstav. Trafo Gallery koncom júna 2023 otvorila skupinovú výstavu s názvom Anima Materia, ktorá predstavila úzku skupinu umelcov z pomerne širokej súčasnej českej sochárskej scény. Pojítkom výberu bolo primárne zameranie autorov na figuratívnu sochu a dôraz na šírku a pestrosť materiálu, s ktorým pracujú. Práve materiál – hmota – určuje charakter diela každého z nich. Či už sochár kladie väčší dôraz na remeslo alebo preferuje voľnejší experiment, navracia sa k historickým technikám alebo využíva moderné technológie, vždy danému materiálu vdychuje svojím prístupom nový život. Vybraní sochári pracujú s kovom, keramikou, voskom, sklom, mramorom, porcelánom, sadrou či betónom, avšak v duchu zaužívanej formule „prach si a v prach sa obrátiš“ sa väčšina autorov odvoláva na hlboký význam prvotného materiálu, ktorý je základom. A tak sa skrz ich dielo neustále vraciame k mýtickej postave Golema stvoreného z hliny, ktorého možno oživiť jediným spôsobom. Tým, že do danej hmoty vložíme dušu. Kurátorkou výstavy je Kristína Jirátová. K výstave vychádzajú publikácie dokumentujúce vystavené diela a profily jednotlivých umelcov v grafickom spracovaní Laury Morovskej a Róberta Púčka.

Na záver nám samotná Laura zhrnie, kto je Laura Morovská: „Som Laura Morovská, alebo aj Lala. Som z Michaloviec. Na UMPRUM som nastúpila na magisterské štúdium po absolvovaní bakalára na VŠVU v Bratislave. Dizajnom a vizuálnym umením najlepšie vyjadrujem seba samú. Milujem kombinovať farby s krásnou typografiou. Milujem skúmať materiály, ktoré používam a vyberám na tvorbu kníh. Milujem vytvárať príbeh, ktorý prostredníctvom designu podávam divákovi. Knihu vnímam ako samotné umelecké dielo, v ktorom je ukrytých veľa významov. Je to predmet, ktorý tak ako dnes vytvorím, nemení svoju formu a môžem jeho koncept a príbeh vymyslieť od otvorenia, až po jeho zatvorenie. Milujem tvorivosť, ktorá sa vo mne hrá a prejavuje nielen v dizajne. Milujem fotiť na analóg, variť pre blízkych ľudí, jesť syr či piť víno. A milujem aj módu. Vlastne ma baví všetko, čo okolo mňa je a môžem to pozorovať.“



Galéria