Okuliare v kontexte personalizácie dizajnu a budovania identity

Dátum: 31.07.2023

Autor: Martin Brix

Už ako dieťa, bola jedna z tých, ktorá sa zaujímala o kreslenie o rôzne iné tvorivé aktivity ako napríklad skladanie skladačiek z papiera. Vždy sa tak trošku od ostatných detí dištancovala a viac ju zaujímali rôzne kreatívne činnosti. Neskôr ju rodičia prihlásili na základnú umeleckú školu, s ktorej sa Erika rozhodla pokračovať na strednú školu, ktorá bola tiež umelecky zameraná. V Žiline študovala odbor propagačné výtvarníctvo a odkiaľ sa posunula na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, kde prechádzala viacerými ateliérmi až dokým nezakotvila na Katedre Dizajnu, v Ateliéri experimentálneho dizajnu. Absolvovala študijný pobyt v Rotterdame. No a práve v experimentálnom dizajne sa Erika našla.

Ateliér experimentálneho dizajnu vedený Sylviou Jokelovou a Mariánom Laššákom patrí k najmladším ateliérom na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Bol založený na jeseň 2019. Svojou koncepciou sa hlási k diskusii o nutnosti zmeny paradigmy a prehodnotenia zdanlivo nemenných pozícií dizajnu vo svete, ktorý sa pomaly presúva do nehmotného digitálneho priestoru na pozadí hroziacej klimatickej krízy. Vytvára priestor na kritický postoj k študovanému odboru, ako aj vnímanie širšieho spoločenského, kultúrneho, politického, sociálneho či ekologického kontextu. Ideový rámec zadaní sa pohybuje od základných pojmov ako materiál, technológia, forma, funkcia, cez riešenie vzťahu objektu a užívateľa, objektu a prostredia až po úlohu dizajnu v spoločnosti.

Erika Remencová sa venuje spoločenským témam a problémom súčasnej doby. Kladie otázky, na základe ktorých vytvára dialóg s divákom a núti ho zamyslieť sa nad vlastným postojom či odpoveďou. Zaoberá sa postavením kultúry v spoločnosti. Vieme definovať jej miesto? Nachádza sa na chvoste spoločenského rebríčka alebo práve naopak? Ďalšou témou, ktorej sa venuje sú technológie a ich negatívny vplyv na zdravý vývin človeka.

DIGITÁLNA EVOLÚCIA
Poloha, v ktorej naše telá interagujú s technológiami spôsobuje nezvratné zmeny ľudského organizmu. Tento projekt narába v špekulatívnej rovine s následkami, ktorým môže naše telo v budúcnosti čeliť. Rukavica s predĺženým prstom poukazuje na možnú anatomickú zmenu palca dlhodobým používaním dotykovej obrazovky. Ergonomická mikina pripomína trvalé zmeny polohy chrbtice pri hrbení sa nad počítačom či smartfónom. 

MINIMUM
V marci oslavujeme dva svetové dni – Svetový deň vody (22.3.) a Svetový deň múky (20.3.). To sú dve hlavné zložky materiálu diela MINIMUM. Vystačiť si s málom – to je idea, ktorá dnes hýbe svetom. Pre Eriku Remencovú sa preto základným stavebným prvkom stala múka. Tvaruje z nej funkčné objekty, ktoré sú výsledkom minimálneho finančného nákladu a maximalistického výskumu.

Minimálny rozpočet na študenta v Ateliéri experimentálneho dizajnu je 37,5 Eur. Mohlo by sa zdať, že ide o obmedzenie, v skutočnosti to ale generuje inovatívny prístup k tvorbe Erikinho semestrálneho projektu s obmedzeným rozpočtom. Zvolený materiál je múka a soľ, z ktorého sa dá pri zachovaní minimálnych nákladov vytvoriť veľký priestor pre experimentovanie s rôznymi technologickými postupmi a tvarovými riešeniami.

Projekt je súčasťou výskumného a edukačného projektu KEGA – stARTup, nová koncepcia výučby autorského dizajnu s ohľadom na uplatniteľnosť absolventov v praxi č. 008VŠVU-4/2021. Erikino dielo MINIMUM bolo taktiež súčasťou výstavy Straty a nálezy, ktorú sa uskutočnila v Schaubmarovom mlyne. Súčasťou výstupu bol aj suvenír pre Schaubmarov mlyn, ozdoba z múky a soli a balík zmesi pre vytvorenie vlastných ozdôb.

SUPERHEROˈS OFFICE
„Preberám učivo pre siedmy ročník, preosievam hlinu, venujem sa domácnosti. A čas na rolu dizajnéra prichádza až okolo desiatej večer. Moje dni postihnuté fyzickými obmedzeniami vygenerovali svet vlastnej reality. Experiment vo forme videa zachytáva proces tvorby, ktorá sa viaže na skutočnosti aktuálnej situácie.“

PLAN_B_KULTÚRA
Plán B odkazuje na riešenie v krízových situácií. Počas roka 2020 vzniklo mnoho situácii, ktoré si vyžadovali plán B. Kultúra a jej postavenie sa dostali na chvost pomoci nielen od spoločnosti, ale aj od štátu. Erika Plánom B reaguje na podmienky, v ktorých sa kultúra ocitla, vytvárala pohľad, ako by mohla vyzerať ak by využila svoje znalosti v inej profesii.

Jazva – čo by sa stalo ak by textilný dizajnér zašíval rany v nemocnici? Používal by klasický matracový steh alebo by skôr využil to čo sa naučil v svojej textilnej praxi? Obväz – je používaný v zdravotníctve na sťahovanie, vytváranie kompresie. Avšak mohol by obväz niesť aj inú funkciu? Edukovať, odkazovať na konkrétnu situáciu, možno vyvolávať diskusiu? Sadra – ako fixácia zlomeniny upútava pozornosť okolia, avšak môže sadra vyzerať aj inak? Môže mať aj pridanú funkciu? A, ako by vyzerala, keby ju vytváral niekto iný ako zdravotník?

KOLEKCIA TRIČIEK
Erika má rada aj projekt, ktorý vznikol v druhom ročníku bakalárskeho štúdia. Zadine bolo vytvoriť suvenír pre VŠVU. Erikinou inšpiráciou bola fakt, že študenti sa často v ateliéroch zašpinia alebo sa na nich niečo nalepí a takto odchádzajú domov. Táto „špina“ sa stala symbolom šperku – suveníru. Vznikla tak kolekcia tričiek, ktorá bola inšpirovaná odpadovým materiálom pri procese modelovania z polystyrénu. Potlač znázorňuje plátok polystyrénu, ktorý sa zachytáva na textilných materiáloch.

OKULIARE
Erika vychádzala z konceptu, v ktorom si zvolila, že okuliare sú budovateľom identity užívateľa. Celá jej práca je založená na tom, že okuliare máme stále na hlave. Ten, kto ich potrebuje, si ich dá na sebe ráno a skladá ich až večer. To je jedným z najvýraznejších prvkov budovania identity toho ako človek vníma sám seba alebo chce byť vnímaný svojím okolím, a kde sa buď okuliarové rámy nemenia a jeden človek používa jedny okuliare alebo ich má viac a príležitostne ich strieda. Erika vo svojom výskume hľadala koncept ako tie „jedny“ môžeme ozvláštniť alebo premeniť na niečo iné. Preto vznikli okuliare, ktoré fungujú tak, že človek si na ne môže pridávať rôzne ďalšie komponenty a môže sa podľa svojej nálady alebo podľa určitej spoločenskej príležitosti rozhodnúť ako si ich ozvláštniť. A naopak, keď chce byť univerzálny alebo neutrálny, všetky komponenty vie dať dole a má zase základný rám.

1 2 ... 4 ►