Základ prác ukotvených v nežnosti a hladkých a jemných tvaroch ako lupeň kvetu

Dátum: 01.01.2024

Autor: Martin Brix

Byť nástenkárom vie byť poslaním. Pre Tomáša znamenala školská nástenka štart do sveta umenia a dizajnu. Už na základnej škole sa staral o obsah a estetické a kompozičné rozmiestnenie dôležitých oznamov na triednej nástenke. To ho celkom bavilo a pomaly zisťoval, že tvoriť niečo umelecky hodnotné má rád. Tak začal zisťovať, kde sa dá pokračovať v štúdiu toho čo má rád. Na hudobnej výchove mu mladší spolužiak odporučil umeleckú školu v Trenčíne. To Tomáša zaujalo a tak sa začal pripravovať na prijímacie skúšky. Stačili mu 4 mesiace prípravy na základnej umeleckej škole aby sa dostal na Dizajn interiéru na Školu umeleckého priemyslu Trenčín. Svoje štúdium ukončil maturitnou prácou vlastného bývania – Villa Rose. Po strednej škole si dal Tomáš ročnú pauzu aby po nej mohol nastúpiť na Vysokú školu výtvarného umenia v Bratislave. Interiérový dizajn to už však nebol. Po štyroch rokoch v tomto odbore sa Tomáš rozhodol skúsiť niečo nové a tak sa pustil do skúmania industriálneho dizajnu. Tomáš Ružinský je dnes študentom Ateliéru Industrial dizajn pod vedením Doc. Ferdinanda Chrenku, akad. soch. a Mgr. art. Evy Veselej, ArtD.. Popri dizajne našiel Tomáš záľubu aj v maľbe a fotografii. 

Tomáš ako študent industriálneho dizajnu.

Vo svojom dizajne nemá rád zbytočnosti. Tie sa snaží čo najviac redukovať. Nie na holú kostru ale aby táto kostra vytvárala ladný celok. Chce do dizajnu vniesť svoju estetickú dušu ale prioritne sa zameriava na funkčnosť produktu. Rozpoznateľnou črtou Tomášových prác je zmysel pre „ženský“ detail a jemný náznak rastlinných motívov. Zakladá si na nežnosti a hladkých a jemných tvaroch. Ako lupeň kvetu. Príkladmi Tomášovej tvorby sú jeho semestrálne práce.

Vytvoriť funkčný hmotný objekt (na tému Autoportrét) nemohol. Vedel, že v tom nikdy nebude vidieť seba. Od začiatku Tomáša mátali otázky nad touto témou (nad témou samého seba), až sa dostal do bodu kedy nič nemalo zmysel. Všetko sa zmenilo na odpad/nezmysel. Celkový život a jeho dôvody sa mu zunovali a vytratila sa chuť čokoľvek podniknúť. Sta sa „stratený“. Tomáš preto musel opäť pochopiť dôvody a hlavne zmysel vlastného bytia, existencie. Začal sa zamýšľať nad otázkou: „Čo nie je odpadom?“. No uvedomil si, že otázka bola zle formulovaná. Mala totižto znieť takto: „Čo mi nie je odpadom? Je to môj vlastný svet, naše vlastné svety, v ktorých sa nachádzajú naše najmilšie osoby, veci, spomienky, …?“. Pochopil, že toto je jeho autoportrét. Autoportrét je odkaz. Odkaz, ktorý vám všetkým chce ponúknuť, pozvať diváka do svojho osobného sveta. Je to rozprávanie príbehu, ktorý sa začal od zadania tejto témy. V kresbičkách spoznáte Tomášove emócie, jeho strach, vieru, šialenstvo a všetko to na čo myslel počas kreslenia. Prenesenie kresieb na stenu bol len ďalší pokus o niečo nové. Fyzicky sa nachádzal v svojom vlastnom svete. Tomáš k svojej semestrálnej práci dodáva: „Som človek, ktorý spadol na dno a snažil sa opäť postaviť späť. Som ten čo sa nechcel vzdať, aj keď to nedávalo zmysel. Budem hľadať a skúšať kým budem môcť a ku koncu budem vedieť, že to malo zmysel. Som to ja a našiel som sa.“.

Ďalším projektom bol pohár na med. Ten dostal názov Nektar. Tvar pohára je inšpirovaný kvetným lupienkom. Šesť nádob pokope vytvorilo celkový tvar kvetu, ktorý umožňuje lepšie skladovanie. Dizajn nádoby má poukazovať na súdržnosť včiel ako aj na naše rodiny a priateľstvá. Tomášov dizajn chce spájať a udržiavať známych a rodiny pokope.

Navrhovať príbory Tomášovi ide. Dôkazom toho sú dva projekty. Transformovateľný príbor Trinity, ktorý sa cez dve paličky dokáže zmeniť na vidličku a pinzetu, ma umožniť jednoduché konzumovanie ázijskej kuchyne. Taktiež je určený na postupne učenie sa a zdokonaľovanie sa v jedení paličkami. Od vidličky sa postupne posúvame k pinzete a nakoniec až k obyčajným dvom paličkám. Dizajn nevyužíva magnety ale vlastný odpor a pevnosť materiálu (nerez, drevo, plast). Tvar a celkový dizajn príboru prešiel niekoľkými zmenami. Bolo vyrobených mnoho rôznych variant.

Ateliér Industrial dizajn na VŠVU v Bratislave má dlhú tradíciu spolupráce s praxou. Väčšina semestrálnych tém totiž vzniká v priamom kontakte s reálnym prostredím, so špičkovými domácimi aj zahraničnými firmami a inštitúciami. Vďaka tomu sa študenti oboznamujú s najnovšími výrobnými postupmi, konzultujú návrhy so špecialistami v obore a učia sa tak pracovať v stanovených medziach technológie. Úspešným príkladom je práve projekt spolupráce s Berndorf Sandrik a príboru vyrobeného 3D tlačou kovu. Spoluprácou s renomovanou spoločnosťou zaoberajúcou sa výrobou príborov od roku 1843 vznikol spoločný projekt študentov a pedagógov ateliéru Industrial dizajn. V rámci tejto spolupráce vznikol Tomášov príbor Bond, ktorý je výsledkom precízneho zamerania sa na detaily. Spolupráca s renomovanou firmou Berndorf Sandrik a využitie pokročilej technológie 3D tlače kovu im umožnili vytvoriť skladateľný dizajn, ktorý nesie v sebe vysokú hodnotu. Bond príbor je viac než len praktický nástroj, je to umelecké dielo. Jeho výnimočnými atribútmi sú skladateľnosť a kompaktnosť, umožňujúca jednoduché uskladnenie, prenos a hlavne výrobu. Finálny model príboru je vyrobený pomocou resinovej 3D tlače, ktorá zabezpečuje presnosť a detaily. Plánom je tiež vytvoriť funkčný prototyp pomocou technológie 3D tlače kovu s firmou Printy.me, čo prinesie ďalšiu úroveň kvality a trvanlivosti. Vďaka tomuto spôsobu výroby vedia tlačiť všetky tri časti príboru na minimálnej tlačenej ploche. Dovoľuje im to hromadne tlačiť za krátky čas. Príbor je určený do gastro podnikov či na catering. Dielo získalo 2. miesto od odbornej poroty v dizajnérskej súťaži KOLABO.

Druhou Tomášovou umeleckou polohou je maľba a fotografia. Obom sa venujem vo voľnom čase ale je vidno, že do toho dáva všetko. Ako samouk sa naučil zobrazovať zvieratá a iné objekty priam fotorelisticky. Akryl je technika, v ktorej sa cíti ako doma a je to aj vidno na finálnych obrazoch. Fotografie sú venované hlavne ženám a ženským portrétom.

Tomáš sa snaží vyjadrovať pomocou maľby a fotografie. „Vytvoriť niečo dobré a dúfať, že je to pravda je jedna vec, no vedieť, že vaša práca robí ľudí šťastnými každý deň je niečo úplne iné. Všetky emócie, ktoré cítite pri pohľade na naše diela sú pre nás viac než tisíce komentárov.“ dodáva Tomáš.

1 2 ... 5 ►