Tvorba vychádzajúca z abstraktných tvarov písma, znakov a rôznych zjednodušených kresieb

Dátum: 22.08.2022

Autor: Martin Brix

Matej Maturkanič experimentuje s formálnymi a výrazovými možnosťami maľby ako plošného média. Na povrch plátna vkladá a vrství na prvý pohľad nesúrodé dimenzie: štruktúry, miesta a (medzi) priestory, ale aj seba samého ako autorský subjekt s koreňmi v subkultúre. Dôležitým východiskom jeho rozmýšľania je streetart, jeho jednoduché princípy a rozpoznateľná vizualita. Občas ho využíva priamočiaro a bezprostredne, ako pri opakujúcom sa motíve „vytagovaného“ znaku autoportrétu. Čoraz viac mu však začína slúžiť už iba ako odrazový mostík pre skúmanie odlišných kvalít maľby. Sústredí sa na sprostredkovanie komprimovaného zážitku z chaosu mraveniska veľkomesta, jeho špiny, retuší a kódovaných jazykov zanechaných rôznymi sociálnymi skupinami na jeho povrchu. Autorkou vyššie uvedeného textu je Miroslava Urbanová a vznikol pri príležitosti Matejovej výstavy Hide and Speak v ATELIERi XIII.

Pochádza z Košíc, kde na strednej umeleckej škole Škole úžitkového výtvarníctva študoval odbor propagačná grafika. Prvým krokom k maľbe bol košický festival Streetart Communication, ktorý Matejovi ešte ako malému chlapcovi dal iný pohlaď na výtvarné umenie. V súčasnosti je študentom na VŠVU, Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéri Maliarstva. Vo svojej tvorbe sa často krát okrajovo opiera o tému graffiti, resp. streetartu, ktorá bola jedna z prvých krokov smerom k maľbe. Pri tvorbe vychádza častokrát z typografie a ilustrácie jemu vlastnej. Tvorí tak obrazy z abstrahovaných tvarov písma, znakov a rôznych zjednodušených kresieb.

V svojej semestrálnej práci z roku 2020 s názvom re-composition sa zameral na hľadanie a zaznamenávanie znakov nachádzajúcich sa na dlažbe v meste. Zaujali ho konkrétne znaky tvorené robotníkmi pri práci, sprejom na dlažbu. Tá sa po rozobratí späť do pôvodného stavu už nedostane, teda vopred vytvorené znaky, symboly napísane na nej dostávajú úplne novú, abstraktnú a nekonkrétnu podobu. Nehľadiac na obsahovú stránku pôvodných znakov. Matejovou inšpiráciou bola práve deformácia a voľné prevedenie „robotníckej typografie“. Tento proces využil ako základný princíp pri budovaní maľby. Návrhy rozdelil na viacero častí a tie následne skladal do jednotnej štruktúry bez ohľadu na ich pôvodný tvar. Pri zaznamenávaní a celom procese pracoval s pohľadom z vtáčej perspektívy, ktorej symbol zobrazil na finálnej kompozícii.

V lete v roku 2020 bola pre verejnosť sprístupnená výstava „Fragment a gesto“ vo výstavných priestoroch Národnej banky Slovenska. Svoje maľby tu prezentovali študentka Nikola Šušovicová a študenti Šimon Kučera, Matej Maturkanič a Stanislav Macko z Katedry maliarstva VŠVU. Matej Maturkanič sleduje vo svojich dielach vystavených na výstave fenomén znaku, alebo gesta, ktorý nachádza v realite dňa v podobe graffiti. Na plátna prenáša gesto urbánnej subkultúry v kombinácii s digitálnymi znakmi. Táto výstava bola začiatkom spolupráce obidvoch inštitúcií, ktorá má v pláne pokračovať pravidelnými prezentáciami diel študentov a absolventov školy. Výstavné projekty sa budú systematicky zameriavať na rôznorodé podoby súčasného umenia. Je ambíciou NBS podporovať mladých umelcov expozíciami umiestnenými vo výstavných priestoroch banky. Výstavy sú prístupné aj pre verejnosť.

V lete v roku 2021 bolo jedným z podujatí Mesiaca slovenskej kultúry v Paríži aj výstava talentovaných študentov umeleckých vysokých škôl na Slovensku s názvom ST:ART. Na tejto spoločnej výstave v priestoroch UNESCO sa predstavilo spolu 9 autorov. Svoju tvorbu prezentovala aj Matej Maturkanič. Pre Mateja bolo vystavovanie obrazov v budove UNESCO veľmi obohacujúca skúsenosť, keďže ako jeden z mála študentov výtvarného umenia mohol vystavovať svoje obrazy na medzinárodnej výstave. Túto možnosť veľmi ocenil a svoju vďaku za prejavenú dôveru a podporu smeroval na svojich pedagógov a zástupcov Slovenského inštitútu. Matej túto príležitosť považuje za veľmi efektívny spôsob zvyšovania motivácie nielen v umeleckej tvorbe, ale i vo vysokoškolskom štúdiu. Možnosť vystavovať svoje diela v zahraničí by pre študentov výtvarného umenia mohla byť čoraz dostupnejšia.

Maľba Mateja Maturkaniča, v sérii s názvom Zorné pole, skúma možnosti transformácie priestoru do dvoj dimenzionálnych tém v rámci ich dvoj dimenzionálnych možností. Séria malieb reprezentuje Matejove zorné pole. Ide o jeho spôsob vnímania problematiky prvého a druhého plánu. Maľby sú jeho osobným záznamom z ateliérového priestoru, v ktorom pracoval. Zobrazujú priestor medzi divákom a ním. Technika monotypie umožňuje vrstvenie priestoru v obraze, v ktorom sa Matej nachádza v prvom či ostatnom pláne, za ním teda oproti divákovi. Abstraktné tvary viditeľné vo vrstvách vytvárajú priestor v pohľade oboch agentov stojacich oproti sebe. Ostré a menej ostré objekty sú výberom toho, čo sa nachádza bližšie k oku, k pohľadu či jeho výberu. Maturkaničove maľby sú o prežívaní skúsenosti zo skreslenej reality ako aj o komunikácii s divákom, ktorého vsádza do deja, a konfrontuje ho s jeho vlastným videním.

Aktuálnou výstavou je Matejova Hide and Speak. Neexistuje lepšia kulisa pre performatívne roly a identity ako štruktúra mesta, jeho zákutia, útočiská a liminálne miesta prechodu. S narcistným pôžitkom sa exponujeme pri prechádzke po bulvári, usadení v kaviarňach na korze, pofajčievajúc pred teritóriom, svojho pôsobenia. Keď však mesto naozaj poznáme, dokáže nás skryť pred pohľadmi ostatných. Môžeme v ňom zanechávať mravčie odtlačky našej dočasnej (ne)prítomnosti v podobe biologických stôp, vychodených pásov v tráve, odkazov na stenách či iných stôp a značiek s oprávnením samosprávy. Kurátorkou výstavy a textu je Miroslava Urbanová. Výstava diel Mateja Maturkaniča s názvom „Hide and Speak“ bude v galérii ATELIER XIII v Bratislave prístupná do 26. augusta 2022.

Matej je aj súčasťou dizajnového štúdia špecializujúceho sa na ručne maľované nástenné maľby. Natreto Studio si zakladá na láske k farbám. Matej tu participoval na projekte Družba a tak do priečinku rozvoja pouličného umenia v meste Prešov mohli pribudnúť 3 veľkoplošné nástenné maľby. Diela ktoré už niekoľko dni zatraktívňujú verejný priestor môžete nájsť na prešovských sídliskách a v centre mesta. Použitá bola technika klasickej maľby – nanášanie farby pomocou valčeka a štetca kombinovaná sprejom. Súčasťou maľby je viacero folklórnych, ale i iných symbolov. Realizácia maľby trvala celkovo 7 dni.

1 2 ... 7 ►