#čerstvé ovocie_fm#dizajn#efemko#móda

Móda ako vášeň, remeslo aj osobná výpoveď

Dátum: 25.10.2026

Autor: Martin Brix

Čo majú spoločné farebné obrazy, architektonické línie, spomienky na juh Francúzska a filmové zábery nekonečnej púšte? V tvorbe módnej dizajnérky Gréty Šabíkovej sa zdanlivo nesúvisiace svety stretávajú a premieňajú na odevy s vlastným príbehom. Pod vlastnou značkou prepája minimalistickú estetiku s výtvarnými experimentmi, osobnými inšpiráciami a dôrazom na každodennú nositeľnosť. Ako sa dievča, ktoré si od malička ladilo šáliky k šatám, dostalo k vlastnej módnej značke? Čo všetko sa musela naučiť, aby svoje predstavy dokázala pretaviť do skutočných odevov? A prečo po rokoch štúdia a prvých profesionálnych skúsenostiach takmer zanechala profesiu, ktorú od detstva milovala? Spoznajte príbeh mladej dizajnérky, pre ktorú je móda nielen tvorivou vášňou, ale aj náročným remeslom a spôsobom, ako vyjadriť vlastný pohľad na svet.

Gréta je slovenská módna dizajnérka, ktorá pod menom Greta Sabik rozvíja vlastnú autorskú tvorbu. Navrhuje predovšetkým dámske oblečenie, v ktorom sa stretáva minimalistická estetika, dôraz na nositeľnosť a osobitý prístup k strihom či materiálom. Hoci dnes má za sebou vlastné kolekcie, spolupráce s módnymi značkami aj prvé úspechy na slovenskej módnej scéne, jej vzťah k obliekaniu sa začal formovať oveľa skôr, než vôbec vedela, čo všetko práca módnej návrhárky obnáša. „Ja som mala k móde veľmi blízko už od malička. Moja mamina spomína takú historku, že ku každým šatám som mala zladený šálik. Strašne som sa milovala obliekať,“ spomína Gréta na svoje detstvo. Vyrastala navyše v prostredí, kde tvorivosť nebola ničím výnimočným, ale prirodzenou súčasťou každodenného života. Jej mama Jana Farmanová je maliarka, otec Viktor Šabík architekt a sestra Ester sa venuje fotografii. Umenie tak mala doslova na dosah ruky, či už prostredníctvom obrazov, architektonických návrhov alebo fotografií. Hoci každá z týchto disciplín pracuje s odlišným médiom, všetky spája cit pre vizuálne vyjadrovanie, kompozíciu a vlastný autorský jazyk. Práve schopnosť premýšľať tvorivo a pretavovať myšlienky do vizuálnej podoby Gréta považuje za niečo, čo si z rodinného prostredia prirodzene odniesla. „S kreatívou som nikdy nemala problém, ani s konceptom. Za to som veľmi vďačná možno aj tomu, odkiaľ pochádzam. Rodičia to vo mne nejako vypestovali a pre mňa to bolo veľmi prirodzené,“ vysvetľuje. Napriek tomu, že jej otec by si ju podľa jej slov vedel predstaviť skôr ako architektku, Grétu to od začiatku ťahalo k móde. A hoci si vtedy možno ešte neuvedomovala, koľko spoločného majú architektúra a odevný dizajn, neskôr sa ukázalo, že geometria, konštrukcia a práca s priestorom ju napokon neminú ani pri navrhovaní oblečenia.

Cesta k profesionálnemu módnemu dizajnu však nebola úplne priamočiara. Gréta totiž neabsolvovala strednú umeleckú školu, ktorá by jej poskytla základy krajčírskeho remesla, konštrukcie strihov či textilných technológií. Namiesto toho študovala na gymnáziu a po jeho ukončení sa rozhodla prihlásiť na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave. Na prvý pokus ju však neprijali. „Ja som sa rovno prihlásila na VŠVU a na prvýkrát ma ani nezobrali. Ale stále ma to neopustilo. Bola som vlastne o rok mladšia, takže som si povedala, že sa nevzdám, a rok som na sebe makala. Potom ma na druhýkrát zobrali,“ približuje svoje prvé kroky. Práve chýbajúce odborné základy sa neskôr ukázali ako jedna z najväčších výziev jej štúdia. Odevný dizajn totiž nie je iba o kreslení návrhov a vytváraní pekných siluet. Za každým odevom stojí pomerne komplikovaný technologický proces, ktorý zahŕňa konštrukciu strihov, modelovanie, prácu s proporciami, znalosť materiálov aj samotné šitie. Zatiaľ čo spolužiaci s predchádzajúcim odborným vzdelaním už niektoré postupy ovládali, Gréta sa ich musela učiť od základov. „Veľa ľudí mi hovorilo, že je možno trochu nevýhoda, že nejdem zo strednej umeleckej školy, pretože odev je veľmi technologický. A ja som to na vysokej škole dosť pociťovala. Tie technologické základy mi chýbali, ale na druhej strane som bola taký nepopísaný list. Niekedy som sa nebála pustiť aj do vecí, pri ktorých som ešte nevedela, čo ma čaká,“ hovorí. Nedostatok skúseností sa tak paradoxne mohol stať aj určitou výhodou. Keď človek ešte nepozná všetky zaužívané pravidlá a technologické obmedzenia, dokáže niekedy premýšľať slobodnejšie a experimentovať bez toho, aby sa vopred nechal odradiť náročnosťou realizácie.

Začiatky na VŠVU jej navyše skomplikovala pandémia, ktorá výrazne zasiahla aj do praktickej výučby. Konštruovať odevné strihy, ktoré si vyžadujú presnosť, priestorovú predstavivosť a znalosť technologických postupov, sa tak musela učiť aj doma. „My sme boli taký nešťastný ročník, lebo nás chytil covid. Keď sme už boli na výške, tak sme si napríklad strihy rysovali doma. Ja som tomu vôbec nerozumela, bola to pre mňa úplná španielska dedina, ale mala som hroznú túžbu sa to naučiť,“ spomína. Kým tvorivé zadania a hľadanie konceptov jej išli prirodzene, technická stránka odevného dizajnu si vyžadovala oveľa viac úsilia. A najmä trpezlivosti. Gréta s úsmevom priznáva, že geometria a matematika nikdy nepatrili medzi jej obľúbené disciplíny. O to väčším paradoxom bolo zistenie, že práve pri navrhovaní odevov sa im nedokáže vyhnúť. Konštrukcia strihu totiž pracuje s presnými mierami, proporciami a geometrickými vzťahmi, prostredníctvom ktorých sa dvojrozmerný návrh mení na trojrozmerný objekt prispôsobený ľudskému telu. Pri zvládaní týchto náročnejších častí štúdia jej výrazne pomáhala aj školská konštruktérka strihov, ktorú dodnes s láskou spomína ako pani Olinku. „Tá bola ako moja babička,“ hovorí Gréta o žene, ktorá pre ňu predstavovala nielen odbornú pomoc, ale aj jednu z dôležitých osobností jej študentských rokov. Napriek všetkým komplikáciám preto na VŠVU nespomína ako na obdobie neustáleho zápasenia s technológiami, ale predovšetkým ako na miesto, kde sa cítila dobre, mohla slobodne tvoriť a postupne získavala istotu vo vlastných schopnostiach. „Ja teraz na VŠVU spomínam so strašnou láskou. Mali sme tam výborný kolektív, bolo to miesto, kam som strašne rada chodila a kde som veľmi rada tvorila. Bolo to pre mňa inšpiratívne. Keď si spomeniem na celé to obdobie štúdia, bolo to naozaj veľmi pekných šesť rokov,“ dodáva.

*Enlightment | Kolekcia je inšpirovaná Tarotom a jeho vizualitou, ktorá sa mení skrz stáročia ale aj napriek tomu zostáva stále nemenná. | Photo: @jena.simkova | Muah: @mariagibalova.makeup | Model: siimmonie @stalker_agency

Počas štúdia si prešla viacerými podobami textilnej a odevnej tvorby. Okrem samotného navrhovania oblečenia sa venovala aj textilnému dizajnu a tvorbe textilných objektov v priestore, čím si postupne rozširovala predstavu o tom, čo všetko môže textil predstavovať a akými spôsobmi sa s ním dá pracovať. Zároveň sa už v tomto období začal formovať jeden z princípov, ktorý je pre jej tvorbu dôležitý dodnes – presvedčenie, že odev by nemal zostať iba výtvarným experimentom, ale mal by si nájsť svoje miesto aj v každodennom živote. „Veľa ľudí hovorí, že na škole máš experimentovať a skúšať rôzne veci. A ja som si tým, samozrejme, tiež prešla. Ale pre mňa už vtedy bolo hrozne dôležité, aby to bolo nositeľné. Aby ten odev bol naozaj použiteľný na každý deň,“vysvetľuje. Práve v tomto bode sa začína črtať jej budúci dizajnérsky prístup, ktorý sa nesnaží stavať estetiku a funkčnosť proti sebe. Naopak, hľadá medzi nimi rovnováhu. Oblečenie má podľa nej nielen dobre vyzerať, ale má sa v ňom človek aj dobre cítiť. Gréta sa preto postupne prikláňala k minimalistickejšiemu vizuálnemu jazyku, či už vo farebnosti, alebo v strihových riešeniach. Jej tvorba však nikdy nemala zostať uzavretá v jednou estetickou definíciou. Už počas štúdia ju zaujímalo skúšanie nových postupov, materiálov a možností, ako odev posunúť za hranice jeho čisto praktickej funkcie. A hoci dnes priznáva, že ju zo všetkého najviac baví kreatívna časť procesu – od prvotného nápadu cez kreslenie návrhov až po výber látok a vytváranie celkového konceptu – roky strávené osvojovaním si remesla považuje za nevyhnutný základ. „Keď vidím niečo naozaj dobre ušité, tak viem, že je to kilometre vzdialené od toho, čo ušijem ja. Preto mám aj pani krajčírku, ktorá mi pomáha. Ja si šijem prototypy, ale najviac ma baví ten kreatívny proces, vyberanie látok, kreslenie, skicovanie, rozmýšľanie nad strihom a celým konceptom, aby to spolu fungovalo,“približuje svoje dnešné fungovanie. Zo študentky, ktorá sa počas pandémie trápila s prvými strihmi, sa tak postupne stala dizajnérka, ktorá dokáže premýšľať nad odevom komplexne – od jeho myšlienky až po výslednú podobu. A práve obdobie na VŠVU jej poskytlo priestor nielen na osvojenie si remesla, ale aj na prvé výraznejšie experimenty, v ktorých začala objavovať vlastný autorský jazyk.

Hľadanie vlastného rukopisu: Keď sa architektúra, maľba a móda stretnú v jednom odeve

Hoci Gréta Šabíková už počas štúdia vedela, že chce navrhovať predovšetkým oblečenie, ktoré si ľudia dokážu predstaviť aj vo svojom každodennom šatníku, neznamenalo to, že by sa vyhýbala experimentovaniu. Práve naopak. Štúdium na VŠVU jej umožnilo preskúmať textil ako materiál, výtvarné médium aj priestorový objekt a postupne objavovať, akými rôznymi spôsobmi sa dá pristupovať k jeho spracovaniu. Jedným z jej skorších projektov bola semestrálna práca NEWREALITY, v ktorej sa zaoberala environmentálnymi dôsledkami textilného priemyslu a možnosťami opätovného využitia nepotrebného oblečenia. Namiesto toho, aby z obnosených šiat jednoducho vytvorila nové odevy, rozhodla sa pristúpiť k materiálu experimentálnejšie. Zo starého oblečenia viazala uzly, ktoré následne namáčala do tušu a vytvárala pomocou nich odtlačky. Tie sa stali základom štyroch kolekcií autorských textilných dezénov. Projekt, ktorý v roku 2021 postúpil do druhého kola hodnotenia Národnej ceny za produktový dizajn v kategórii študentského dizajnu, tak prepájal environmentálne uvažovanie s výtvarným experimentom. Textilný odpad sa v ňom nestal iba materiálom na ďalšie spracovanie, ale priamo nástrojom tvorby nového vizuálneho jazyka. Iným smerom sa Gréta vydala pri bakalárskej kolekcii Enlightment, ktorej východiskom bola ikonografia tarotových kariet. Fascinovala ju ich vizualita, ktorá sa v priebehu storočí premieňala, no napriek tomu si zachovávala charakteristické symboly a kompozičné princípy. Zatiaľ čo pri NEWREALITY vychádzala z fyzických vlastností materiálu a jeho experimentálneho spracovania, v Enlightment pracovala s existujúcim obrazovým svetom a jeho interpretáciou prostredníctvom módy. Obe práce naznačujú, že Gréta nevníma odev iba ako výsledok estetického rozhodovania, ale aj ako médium, do ktorého možno preniesť myšlienku, príbeh či vizuálny motív z úplne inej oblasti.

Práve schopnosť nachádzať inšpiráciu mimo samotnej módy sa postupne stala jednou z charakteristických čŕt jej tvorby. Gréta priznáva, že pri navrhovaní často vychádza z vecí, ktoré ju obklopujú, a nemusí pritom ísť o nič mimoriadne. „Mňa veľmi inšpiruje, je to také trochu klišé, ale naozaj život okolo mňa,“ hovorí. Podnetom môže byť hudba, kniha, film, konkrétna farebná kombinácia alebo materiál, ktorý ju zaujme na prvý dotyk. Dôležité pritom nie je iba to, ako veci vyzerajú, ale aj aké asociácie v nej vyvolávajú a čo všetko sa z nich dá ďalej rozvíjať. „Pre mňa je hrozne dôležité cítiť ten materiál. Veľakrát ho chytím a proste vidím, čo z neho viem vytvoriť,“ vysvetľuje svoj intuitívny prístup. Materiál tak nie je iba technickým prostriedkom na realizáciu hotového návrhu, ale často aj samotným začiatkom tvorivého procesu. Gréta si všíma jeho štruktúru, vlastnosti, spôsob, akým padá, či možnosti, ktoré ponúka pri tvarovaní odevu. Podobne pracuje aj s vizuálnymi podnetmi, ktoré sa jej postupne ukladajú do pamäti a neskôr sa môžu objaviť v úplne inom kontexte. „Naozaj to môže byť úplná maličkosť a začne mi v hlave vznikať predstava, ako by to mohlo vyzerať,“ približuje. Jej inšpiračný svet preto nie je uzavretý v módnych trendoch ani v konkrétnej estetike. Dôležitejšie je pre ňu osobné prežívanie a schopnosť pretaviť ho do niečoho hmatateľného. Mimoriadne silným zdrojom takýchto podnetov sa napokon ukázalo aj prostredie, z ktorého pochádza. Kým v detstve vnímala tvorbu svojich rodičov ako prirodzenú súčasť života, pri príprave diplomovej práce sa k nej začala vracať vedome a s odstupom. Zaujímalo ju, čo všetko z ich umeleckého sveta v sebe nesie a ako tieto vplyvy dokáže interpretovať vlastným spôsobom.

*Enlightment | casting, styling and production @dominique_peer | photo @jedinadora | music @domizako | mua and hair @jaylinnbleu @lackova.alexandra

Výsledkom bola diplomová kolekcia Artisan, v ktorej Gréta prepojila tri umelecké disciplíny – architektúru svojho otca Viktora Šabíka, maľbu mamy Jany Farmanovej a vlastný odevný dizajn. Názov kolekcie odkazuje na remeselnosť a ručnú tvorbu, no jej význam je oveľa osobnejší. Gréta sa prostredníctvom nej pokúsila preskúmať vlastnú identitu a pomenovať umelecké hodnoty, ktoré ju formovali. „Vo svojej diplomovke som sa venovala tomu, že som sa spätne pozerala na to, akým človekom som a kto ma vlastne vytvoril a formoval,“ vysvetľuje. V architektonických projektoch svojho otca nachádzala tvarové a priestorové princípy, ktoré dokázala preniesť do konštrukcie odevov, zatiaľ čo v maminých obrazoch objavovala farebné kombinácie, kompozície a vizuálne detaily. „Inšpirovala ma tvorba mojich rodičov. Napríklad obrazy mojej mamy, ktoré sú neskutočne farebné. Nachádzala som v nich rôzne nuansy alebo v otcových architektonických projektoch také svoje línie, z ktorých som potom vychádzala,“ približuje. Kolekcia tak vznikala ako osobitý dialóg medzi tromi autorskými rukopismi. Architektúra, ktorá pracuje s objemom, proporciami a priestorom, sa stretla s maľbou založenou na farbe a obraze, pričom odev sa stal médiom, ktoré dokázalo oba tieto svety prepojiť. Gréta pritom neostala iba pri voľnej inšpirácii. Niektoré mamine obrazy prenášala priamo na textil prostredníctvom potlače, čím im dávala nový materiálový rozmer. Inde pracovala s ich farebnosťou či abstraktnými prvkami, ktoré ďalej rozvíjala v strihoch a siluetách. Artisan preto nebola iba poctou rodičom, ale aj pokusom nájsť vlastné miesto medzi umeleckými disciplínami, ktoré ju sprevádzali od detstva. Namiesto napodobňovania ich tvorby hľadala spôsob, ako ju preložiť do vlastného jazyka. A práve v tomto procese sa začala výraznejšie ukazovať aj jej autorská identita.

Spolupráca s rodinou sa však neskončila odovzdaním diplomovej práce. Gréta sa k nej opakovane vracia aj v ďalších projektoch, pričom čoraz viac objavuje možnosti prepájania módy s inými umeleckými médiami. Výrazným pokračovaním bola kolekcia inšpirovaná spomienkami na Camargue, oblasť na juhu Francúzska, kam s rodinou často cestovala počas detstva. Namiesto konkrétneho módneho trendu sa tentoraz vrátila k atmosfére miesta, ktoré v nej zanechalo silnú emocionálnu stopu. Krajina južného Francúzska, divoké kone, charakteristická farebnosť či spomienky na bavlnené obrusy sa stali východiskom kolekcie, ktorá nadviazala na osobnú a rodinnú rovinu Artisan. „My sme tam strašne veľa chodili, keď som bola dieťa, a mám k tomu veľmi blízko. Veľmi rada sa tam vraciam a tá kolekcia bola vlastne takým spomínaním na to miesto,“ vysvetľuje. Na projekte opäť spolupracovala so svojou mamou, ktorá tentoraz priamo maľovala na textílie použité v odevoch. „Bolo to veľmi pekné prepojenie s maminou. Ona mi maľovala všetky tie materiály a potom sme spolu aj vystavovali,“ spomína Gréta na spoluprácu, v ktorej sa maliarstvo stalo priamou súčasťou odevu. Kolekcia, ktorú v rozhovore označuje francúzskym názvom La Table d’Été (Letné stolovanie), tak predstavovala ďalší krok v rozvíjaní jej osobného vizuálneho sveta. Rodinné prepojenia sa navyše rozšírili aj o fotografiu. Grétina sestra jej už dlhé roky fotografuje módne editoriály a podieľa sa na vytváraní vizuálnej prezentácie jej kolekcií. „Moja sestra mi dlhé roky fotí všetky editoriály, čo je perfektné, pretože ona ma pozná asi najlepšie zo všetkých. Vždy vedela zachytiť to, čo som si predstavovala. Je medzi nami taká sesterská komunikácia,“ opisuje ich spoluprácu. Gréta tak prostredníctvom svojich projektov postupne vytvára priestor, v ktorom sa jednotlivé umelecké disciplíny nielen stretávajú, ale aj vzájomne dopĺňajú. Odev pre ňu nemusí byť definitívnym výsledkom tvorivého procesu. Jeho príbeh môže pokračovať vo fotografii, vo výstave alebo v samotnej atmosfére, ktorú okolo kolekcie vytvorí. „Príde mi zaujímavé vyjsť z média samotného odevu a spájať ho aj s ostatnými médiami, ako je maľba, architektúra či fotografia,“ dodáva. Aj preto sa v jej doterajšej tvorbe opakovane objavuje motív rodiny, ku ktorému sa chce vracať aj v budúcnosti.

Napriek rôznorodým inšpiráciám a experimentom si Gréta postupne vybudovala niekoľko princípov, ktoré zostávajú v jej tvorbe pomerne stabilné. Jedným z nich je minimalizmus, ku ktorému prirodzene inklinuje vo farebnosti aj v strihovom riešení odevov. Sama sa označuje za veľkú minimalistku, hoci zároveň priznáva, že jej estetické preferencie sa neustále vyvíjajú. V mladšom veku ju výraznejšie ovplyvňoval streetwear, dnes sa viac prikláňa k jednoduchším a čistejším formám, no nechce sa nechať uzavrieť do jednej štýlovej kategórie. „Ja som začala robiť aj veci, ktoré mne samej chýbajú, ktoré neviem nájsť a ktoré by som rada nosila,“vysvetľuje. Práve osobná potreba sa tak stáva jedným z východísk jej návrhov. Gréta najčastejšie tvorí pre ženy, pretože dokáže prirodzene vychádzať z vlastnej skúsenosti s obliekaním, no nevylučuje ani budúce experimentovanie s pánskou módou. Za dôležitejšie než presné zaradenie do konkrétneho štýlu však považuje to, ako sa človek v jej oblečení cíti. Nositeľnosť pre ňu neznamená iba praktickosť či pohodlie, ale aj schopnosť odevu podporiť osobnosť svojho nositeľa. „Pre mňa je najviac, keď niekomu ten odev sadne a povie mi, že sa v ňom strašne dobre cíti. Že mu napríklad pomáha byť sebavedomejším. To sú pre mňa úplne najkrajšie chvíle,“ hovorí. Odev tak v jej ponímaní nie je iba estetickým objektom, ale niečím, čo človeka sprevádza počas dňa, reaguje na jeho pohyb a môže ovplyvniť aj spôsob, akým vníma sám seba. A hoci sa Gréta momentálne pokúša vystupovať zo svojej komfortnej zóny a experimentovať s výraznejšou farebnosťou či vzormi, čoraz viac si uvedomuje, že jej tvorba už získava rozpoznateľnú podobu. Nedávno ju potešila skúsenosť, keď ju niekto oslovil s tým, že na inom človeku spoznal odev z jej dielne bez toho, aby vedel, kto ho navrhol. „Mňa to tak neskutočne potešilo, pretože si myslím, že ten jazyk sa už začína tvoriť. Ľudia ho pomaly začínajú spoznávať a to je pre mňa také zadosťučinenie. Že asi naozaj mám nejaký svoj rukopis a je ho poznať,“ priznáva. Pre mladú dizajnérku, ktorá ešte pred niekoľkými rokmi hľadala spôsob, ako svoje predstavy technicky pretaviť do skutočného odevu, je to jeden z najvýraznejších signálov, že sa jej autorský jazyk postupne osamostatňuje. A hoci jeho základy vznikali v školských ateliéroch a osobných projektoch, ďalšou dôležitou skúškou bolo preniesť ho do profesionálneho prostredia, kde už o výslednej podobe odevu nerozhoduje iba samotná autorka, ale aj potreby zákazníkov, fungovanie značky či realita módneho priemyslu.

Modely z diplomovej kolekcie *Artisan, v ktorej Gréta Šabíková prepája odevný dizajn s tvorbou svojich rodičov – maliarky Jany Farmanovej a architekta Viktora Šabíka. Dlhé šaty s autorskou potlačou a podšívka vlneného kabáta vychádzajú z maľby jej mamy, ktorej vizuálny jazyk Gréta preniesla do textilu a odevu. Kolekcia tak predstavuje osobný dialóg medzi maliarstvom, architektúrou a módou. | photo @janabudaiova | styling @denisamajska | muse @janafarmanova | model @anitasvedova @elite_bratislava_@elite_prague | muah @lubicabohovicovamakeup

Medzi autorskou slobodou a realitou módneho priemyslu

Zatiaľ čo mnohí študenti umeleckých škôl sa s realitou „dospeláckeho“ sveta stretávajú až po získaní diplomu, Gréta mala možnosť nahliadnuť do fungovania módneho priemyslu už počas štúdia. Popri školských zadaniach a vlastných kolekciách totiž pracovala ako dizajnérka pre dve slovenské módne značky, ktoré sa svojím zameraním, estetikou aj cieľovou skupinou výrazne odlišovali. Na jednej strane stál streetwear a športové oblečenie, na druhej elegantná dámska móda. Dva svety, ktoré sa na prvý pohľad nemusia veľmi stretávať, jej však poskytli príležitosť vyskúšať si rôzne podoby dizajnérskej práce a pochopiť, čo všetko sa skrýva za vznikom odevu určeného na predaj. „Mala som to šťastie, že už počas štúdia som pracovala pre dve slovenské odevné značky. Mohla som si vyskúšať, čo znamená robiť módu v praxi. Mám pocit, že veľa študentov až po škole zažije taký stret s realitou, ale ja som si tým prešla už počas štúdia,“ vysvetľuje. Jednou z týchto značiek bola The Streets, ktorá sa pohybuje na pomedzí streetwearovej a basketbalovej kultúry. Gréta sa tu podieľala na navrhovaní oblečenia, pri ktorom nešlo iba o vizuálnu stránku, ale aj o funkčnosť, pohodlie a špecifické potreby športovcov či fanúšikov basketbalu. Paradoxom pritom je, že sama basketbal nikdy nehrala a pred nástupom do značky nemala k tomuto športu výraznejší vzťah. Musela sa preto zoznámiť s prostredím, ktoré dovtedy poznala skôr zvonka a naučiť sa premýšľať nad oblečením aj z perspektívy jeho konkrétneho používateľa. Športové odevy totiž musia rešpektovať pohyb tela, požiadavky na materiály či strihové riešenia, pričom zároveň fungujú ako súčasť vizuálnej identity značky. Práve spojenie estetiky s funkciou sa pre Grétu stalo jednou z najzaujímavejších skúseností. „Ja som mala v oboch prácach veľmi dobrý kolektív, takže aj keď som nemala s basketbalom veľa spoločného, veľmi rada na tú prácu spomínam. Veľa som sa tam naučila a určite ma to ovplyvnilo aj v mojej vlastnej tvorbe, v ktorej som potom možno viac inklinovala k streetwearu,“ približuje.

*designer @gretasabik @343atelier | model @iamlauraweng | styling @nemamconaseba | muah @karolinahorecka | photography @sashatomanek

Súčasťou jej pôsobenia v The Streets bola aj spolupráca na kolekcii s českým raperom Nik Tendom, ktorá prepájala módny dizajn s hudobnou a streetwearovou scénou. Podobné projekty ukazujú, že súčasná móda už dávno nefunguje iba v tradičnom prostredí módnych domov a mól. Streetwear sa stal prirodzenou súčasťou populárnej kultúry, v ktorej sa stretávajú hudba, šport, vizuálna identita a životný štýl. Odev tu často funguje nielen ako praktický produkt, ale aj ako spôsob vyjadrenia príslušnosti ku komunite alebo konkrétnej kultúrnej scéne. Pre mladú dizajnérku to znamenalo naučiť sa pracovať s jasne definovaným charakterom značky a zároveň reagovať na očakávania jej zákazníkov. Z prostredia športovej a streetwearovej módy sa Gréta následne dostala aj k elegantnej dámskej móde, ktorej sa venovala v rámci spolupráce so slovenskou značkou Pairien. Tá sa zameriava predovšetkým na ženské siluety a odevy určené na iné príležitosti než športové či streetwearové oblečenie. Gréta sa tak pohybovala medzi dvoma výrazne odlišnými estetickými svetmi, ktoré si vyžadovali rozdielny prístup k materiálom, strihom aj samotnému navrhovaniu. „Jedna značka bola úplne športová a druhá zase elegantná, ženská móda. Bol to taký stret dvoch svetov,“ opisuje. Napriek tomu, že ani jeden z týchto smerov nemusel úplne zodpovedať jej vlastnému autorskému rukopisu, práve rozmanitosť zadania ju bavila. „Ja som v tomto taký veľký chameleón. Skúšam rôzne veci a baví ma objavovať svoje možnosti. Aj keď je to niečo úplne iné, poviem si, že dobre, idem to skúsiť a uvidím, čo z toho vznikne,“ hovorí. Táto otvorenosť jej umožnila nielen rozšíriť si profesionálne skúsenosti, ale aj lepšie pochopiť vlastné tvorivé preferencie. Zatiaľ čo pri autorských projektoch môže dizajnér vychádzať predovšetkým zo svojho osobného videnia sveta, pri práci pre inú značku sa musí naučiť rešpektovať jej identitu, obchodné ciele a predstavy zákazníkov.

Práve tento rozdiel medzi autorskou slobodou a realitou komerčného sveta bol pre Grétu jednou z najdôležitejších lekcií. V oboch značkách pôsobila ako dizajnérka, no výsledná podoba produktov nevychádzala výlučne z jej vlastných predstáv. Do procesu vstupovali požiadavky klientov, možnosti výroby, ekonomické rozhodnutia aj očakávania trhu. Návrh, ktorý sa jej osobne páčil najviac, preto nemusel byť automaticky tým, ktorý sa napokon dostal do predaja. „Niekedy sa mi stávalo, že vec, ktorá nakoniec vyšla von, nebola podľa mňa tá najvhodnejšia alebo najlepšia, ktorú som vytvorila. Musela som sa naučiť trochu prekusnúť svoje predstavy. Niečo iné je tvoriť pre seba a niečo iné pre klienta,“ priznáva. Pre mladého tvorcu, ktorý si počas štúdia buduje vlastný rukopis a učí sa obhajovať svoje rozhodnutia, môže byť podobná skúsenosť pomerne náročná. Gréta sa však postupne naučila vnímať dizajn aj ako proces hľadania kompromisov medzi kreatívnou predstavou a reálnymi potrebami zákazníka. „Naučilo ma to rozmýšľať aj trochu obchodne. Že najdôležitejší je tam naozaj ten klient. Bol to celkom taký reality check,“ dodáva. Okrem samotného navrhovania získala skúsenosti aj s komunikáciou s výrobou a ďalšími profesiami, ktoré vstupujú do realizácie kolekcií. Módny dizajn totiž nie je iba individuálnou tvorivou disciplínou. Za výsledným produktom často stojí celý tím ľudí, od konštruktérov strihov a krajčírok cez výrobcov materiálov až po ľudí zodpovedných za predaj či marketing. Práve schopnosť spolupracovať, reagovať na spätnú väzbu a prispôsobovať návrhy konkrétnym podmienkam patrí medzi zručnosti, ktoré sa v školskom prostredí získavajú len čiastočne. Gréta preto svoje pôsobenie v oboch značkách nevníma ako vybočenie od vlastnej tvorby, ale ako dôležitú súčasť profesionálneho dospievania. „Myslím si, že ma to celkom obrnilo na prax. Mala som šťastie, že som si tým prešla už počas školy a dnes sa môžem týmto živiť,“ hodnotí spätne.

*designer @gretasabik @343atelier | model @iamlauraweng | styling @nemamconaseba | muah @karolinahorecka | photography @sashatomanek

Kombinácia náročného štúdia, práce pre dve módne značky a prípravy vlastných kolekcií si však postupne vybrala svoju daň. Hoci Gréta od detstva vedela, že chce navrhovať oblečenie, po skončení VŠVU prišlo obdobie, keď si nebola istá, či sa móde vôbec chce ďalej venovať. Roky intenzívnej tvorby, neustáleho premýšľania nad strihmi, materiálmi, termínmi a realizáciou projektov ju natoľko vyčerpali, že začala uvažovať o úplne inom profesionálnom smerovaní. „Asi dva mesiace po škole som bola v stave, že toho bolo strašne veľa. Mala som za sebou školu, do toho tie dve roboty a naozaj som si myslela, že sa možno ani nebudem venovať odevu. Bola som úplne taká, že nechcem vidieť handry aspoň rok. Že prejdem na interiérový dizajn,“ spomína s odstupom. Na prvý pohľad prekvapivá úvaha však dáva zmysel aj vzhľadom na jej rodinné zázemie a skúsenosti s rôznymi výtvarnými disciplínami. Interiérový dizajn by jej umožnil zostať v kreatívnom prostredí, no zároveň sa vzdialiť od odevného priemyslu, ktorý ju v tom období vyčerpával. Gréta tak stála pred rozhodnutím, či pokračovať v profesii, ktorej venovala niekoľko rokov štúdia a množstvo energie, alebo sa pokúsiť nájsť nové uplatnenie. Napokon však prišla ponuka, ktorá jej pohľad na vlastnú tvorbu zásadne zmenila. Krátko po skončení školy ju oslovila majiteľka pripravovaného showroomu Suggérer, platformy združujúcej slovenských módnych dizajnérov a dizajnérky, ktorá im poskytuje priestor na prezentáciu a predaj autorskej tvorby. Zaujala ju Grétina diplomová kolekcia Artisan a ponúkla jej možnosť zaradiť jednotlivé modely do predajnej selekcie. Pre Grétu, ktorá v tom čase vážne uvažovala o odchode z módy, to bola príležitosť vyskúšať si niečo, s čím dovtedy nemala veľa osobných skúseností – ponúknuť vlastnú autorskú kolekciu priamo zákazníkom. „Majiteľka ma oslovila po škole, či tam nechcem dať veci z diplomovej práce. Ja som vtedy bola úplne vyčerpaná, ale povedala som si, že to skúsim,“ približuje. Nasledovalo však niečo, čo sama nečakala. Modely z kolekcie sa postupne všetky predali. Odevy, ktoré pôvodne vznikli ako súčasť vysokoškolského projektu a osobnej výpovede o rodine, si našli svojich nových majiteľov a začali fungovať aj mimo akademického prostredia. „Ja som tam dala tie veci a všetky sa predali. To ma úplne nakoplo. Prvýkrát som mala taký pocit, že wow, tie veci sa ľuďom naozaj páčia a asi to má význam,“ spomína. Práve tento moment jej priniesol dôležité potvrdenie, že vlastná tvorba nemusí zostať iba pri školských kolekciách, výstavách či módnych editoriáloch. Dokáže osloviť ľudí, ktorí sú ochotní investovať do autorského odevu a zaradiť ho do svojho každodenného života. Pre Grétu to zároveň znamenalo návrat k pôvodnej motivácii, pre ktorú sa kedysi rozhodla študovať módu. Znovu objavila radosť z navrhovania a uvedomila si, že napriek všetkým náročným stránkam tejto profesie ju práve odevný dizajn napĺňa najviac. „Teraz som sa o tom spätne rozprávala s maminou, že keby sa nestalo to, že ma tá pani zavolala do showroomu, možno by som to dnes vôbec nerobila. A pritom ja milujem robiť tie handry. Milujem to remeslo a všetko okolo toho. Keď potom vidím ten odev na človeku, mám pocit, že som sa pre toto narodila,“ hovorí Gréta. Z nečakanej ponuky sa tak stal jeden z najdôležitejších momentov jej profesionálneho príbehu. Nielen preto, že jej otvorila cestu k prvým zákazníkom, ale predovšetkým preto, že jej pomohla znovu nájsť zmysel v práci, od ktorej bola ešte krátko predtým pripravená odísť. A práve v tomto bode sa začína ďalšia etapa jej tvorby – budovanie vlastnej značky, v ktorej už nemusí hľadať rovnováhu medzi požiadavkami zamestnávateľa a vlastnými predstavami, ale môže naplno rozvíjať svoj autorský rukopis a zároveň sa učiť, čo všetko znamená byť nezávislou módnou dizajnérkou.

Móda, ktorá má zmysel

Po rokoch štúdia, experimentovania a práce pre iné módne značky sa Gréta naplno sústreďuje na rozvíjanie vlastnej autorskej tvorby pod značkou Greta Sabik. Z niekdajších školských kolekcií sa postupne stávajú odevy, ktoré si ľudia môžu nielen pozrieť na výstave či módnej prehliadke, ale aj vyskúšať, kúpiť a nosiť. Jedným z miest, kde sa jej tvorba dostáva priamo k zákazníkom, je bratislavský showroom Suggérer, ktorý združuje viacerých slovenských dizajnérov a dizajnérky a vytvára priestor na prezentáciu lokálnej módy. Gréta tu ponúka svoje modely, stretáva sa so zákazníčkami a pracuje aj na individuálnych zákazkách. Jej tvorba zatiaľ nefunguje na princípe veľkých sezónnych kolekcií vyrábaných v stovkách kusov, ale skôr ako malá lokálna produkcia, v ktorej má každý odev svoj vlastný príbeh. „Väčšinou fungujem na mieru, na objednávky. Nie je to nejaká pásová výroba, všetko robíme lokálne a v malom množstve,“ približuje. Tento spôsob fungovania jej umožňuje zachovať si osobný prístup k navrhovaniu a zároveň reagovať na konkrétne potreby ľudí, ktorí si jej oblečenie vyberajú. V showroome si môžu jednotlivé kúsky vyskúšať, zistiť, ako na nich sedia a v prípade potreby sa dohodnúť na ďalších úpravách či zákazkovej výrobe. Pre Grétu je práve tento priamy kontakt mimoriadne dôležitý. Odev totiž nevníma ako produkt, ktorého príbeh sa končí dokončením posledného švu. Jeho skutočný život sa začína až vo chvíli, keď si ho niekto oblečie a začne ho používať. Aj preto ju zaujíma nielen to, ako jej návrhy vyzerajú na fotografiách alebo na móle, ale predovšetkým to, ako fungujú v každodennom živote. Autorská móda tak pre ňu nemusí byť výsadou výnimočných spoločenských udalostí ani nedotknuteľným umeleckým objektom. Môže sa stať prirodzenou súčasťou šatníka, ku ktorej si človek vytvorí osobný vzťah. Za každým takýmto odevom sa však skrýva proces, ktorý je oveľa komplikovanejší, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Gréta priznáva, že práve samotný vznik kolekcie patrí medzi veci, ktoré ju na jej práci fascinujú najviac. Od prvotného nápadu až po hotový model totiž prechádza množstvom rozhodnutí, skúšok a úprav, pričom pôvodná predstava sa môže počas realizácie výrazne zmeniť. „Keď na niečom pracujem, tak sa do toho strašne ponorím. Najprv si tie odevy nakreslím a potom ich zrazu vidím v realite. Pre mňa je to nádherné. Vždy je môj najobľúbenejší projekt práve ten, na ktorom momentálne pracujem,“ hovorí. Jej tvorivý proces sa spravidla začína silným vizuálnym alebo emocionálnym podnetom, ktorý v nej postupne dozrieva. Niekedy je to konkrétne miesto, inokedy obraz, materiál alebo film. Nasledujú prvé skice, hľadanie siluet a tvarov, výber látok, konštrukcia strihov a skúšanie prototypov. Práve pri materiáloch je Gréta mimoriadne intuitívna. Nestačí jej pozrieť si vzorkovník na obrazovke počítača, potrebuje látku fyzicky chytiť, cítiť jej štruktúru a predstaviť si, ako sa bude správať na tele. „Ja si to musím vždy pochytať, preto neznášam objednávanie z internetu. Musím chodiť a hľadať. Keď idem do obchodov s látkami, je to pre mňa také dobrodružstvo, že čo zase nájdem,“ vysvetľuje. Pri výbere materiálov uprednostňuje prírodné vlákna, ktoré jej vyhovujú svojimi vlastnosťami aj komfortom pri nosení, no zároveň pripúšťa, že konkrétna technológia si niekedy vyžaduje kompromis. Napríklad pri prenášaní maminých obrazov na textil prostredníctvom digitálnej potlače musela pracovať aj s polyesterom, ktorý umožňoval realizovať zamýšľaný vizuálny efekt. Materiál tak pre ňu nie je otázkou jedného univerzálneho pravidla, ale výsledkom hľadania rovnováhy medzi estetickým zámerom, technickými možnosťami a pohodlím budúceho nositeľa. Podobne pristupuje aj k samotným návrhom. Prvotné nadšenie a množstvo nápadov musia postupne ustúpiť premyslenej selekcii, aby kolekcia fungovala ako celok. „Najprv príde také prvotné nadšenie, že chcem toto, toto a toto. A potom si poviem, že dobre, ale musí tam byť nejaké opakovanie, musí to dávať zmysel. Takže potom prichádza triedenie,“ približuje. Výsledná kolekcia tak nie je iba súborom jednotlivých odevov, ale premysleným celkom, v ktorom sa opakujú určité materiály, farebné kombinácie či siluety.

*Artisan | Made by designer @gretasabik | Stylist @dominique_peer | Muse @jakub_svec | Location @foto_arsenal_wien | Photography @estersabik

Výrazným príkladom tohto spôsobu uvažovania je aj jej pripravovaná kolekcia NOMAD* pre Mercedes-Benz Fashion Live! 2026,ktorej východiskom sa stal legendárny film Lawrence of Arabia z roku 1962. Historická filmová dráma režiséra Davida Leana Grétu zaujala predovšetkým svojou monumentálnou vizualitou, farebnosťou a spôsobom, akým pracuje s prostredím púšte. Nešlo pritom iba o kostýmy či exotickú atmosféru Blízkeho východu, ale aj o premenu hlavnej postavy, ktorej identita sa postupne mení pod vplyvom krajiny a kultúry, do ktorej prichádza. „Mňa tam strašne bavila scenéria, farebnosť a tie zábery. Fascinovala ma premena hlavnej postavy, ale aj to, že púšť tam nie je iba priestor, kde sa film odohráva. Ona priamo zasahuje do deja,“ vysvetľuje. Film v nej zanechal natoľko silný dojem, že sa k jeho obrazom vracala ešte niekoľko dní po pozretí. „Ja som na ten film myslela ešte týždeň. Stále som videla tie obrazy a tú farebnosť. A potom sa to postupne premieňalo do toho, že som začala kresliť,“ spomína. Práve v tomto momente sa ukazuje, ako Gréta pracuje s inšpiráciou. Nepotrebuje doslovne prenášať filmové kostýmy do súčasnej módy, ale zaujíma ju atmosféra, farebné vzťahy a vizuálne princípy, ktoré dokáže interpretovať vlastným spôsobom. Pre dizajnérku, ktorá sa dlhodobo prikláňala k minimalistickej estetike, predstavuje nová kolekcia zároveň príležitosť vystúpiť z vlastnej komfortnej zóny. „Som veľký minimalista, či už farebný, alebo strihový. Ale pri tejto kolekcii som si povedala, že chcem trochu vyjsť z komfortu a objavovať niečo nové. Takže skúšam farby a rôzne vzory,“ približuje. Kolekcia by mala pozostávať približne z dvadsiatich modelov a Gréta ju pripravuje s vedomím, že módna prehliadka si vyžaduje nielen silný koncept, ale aj mimoriadne presnú organizáciu práce. Sama pritom priznáva, že patrí medzi ľudí, ktorí potrebujú jasne stanovené termíny. „Ja som človek, ktorý naozaj potrebuje deadliny. Preto som sa pustila aj do projektu pre Mercedes-Benz Fashion Live!, lebo som vedela, že do novembra mám čas a musím makať. Chcela by som pripraviť aspoň dvadsať modelov, tak si držím palce,“ hovorí s úsmevom.

*NOMAD – Kolekcia skúma vzťah človeka a prostredia, ktoré ho postupne prestáva iba obklopovať a začína ho meniť. Inšpirovaná obraznosťou filmu Lawrence of Arabia pracuje s premenou uniformity na nový charakter a siluetu.

Hoci sa môže zdať, že najväčšia časť práce módnej návrhárky spočíva v samotnom vymýšľaní odevov, Gréta postupne zisťuje, že rovnako dôležitou súčasťou profesie je trpezlivosť. Medzi prvou skicou a hotovým modelom totiž často uplynú celé mesiace. Návrh treba previesť do strihu, vybrať vhodný materiál, vytvoriť skúšobný model, otestovať jeho proporcie a následne ho podľa potreby opakovane upravovať. Práve pri tomto procese sa musela naučiť potláčať svoju prirodzenú netrpezlivosť. „Keď som bola študentka, chcela som niektoré procesy strašne urýchliť. Povedala som si, že dnes večer to budem mať ušité. Lenže veľakrát sa to potom odrazilo na kvalite,“ priznáva. Dnes už vie, že niektoré veci jednoducho potrebujú svoj čas a že vytvoriť kvalitný odev znamená neraz ušiť ten istý prototyp aj niekoľkokrát. „Naučila som sa, že je lepšie si všetko premyslieť, počkať a pokojne si ten prototyp ušiť aj trikrát, kým bude strih dokonalý. Potom prichádza aj oveľa väčšia spokojnosť,“ dodáva. Samotným dokončením odevov sa však tvorivý proces ešte nekončí. Nasleduje fotografovanie kolekcie, príprava editoriálov či prezentácia na módnej prehliadke, pri ktorej sa do výsledného obrazu zapájajú ďalší kreatívni profesionáli. Práve táto časť práce patrí medzi Grétine obľúbené, pretože jej umožňuje vidieť vlastné návrhy v novom kontexte a spolupracovať s ľuďmi, ktorí do projektu prinášajú vlastný pohľad. Najsilnejší moment však prichádza vo chvíli, keď sa hotové modely prvýkrát objavia na móle. „Je to naozaj rok práce a potom to za päť minút ubehne na móle. Ale je to tých najkrajších päť minút. Je to úžasný pocit,“ opisuje. V tomto kontraste medzi dlhými mesiacmi príprav a niekoľkými minútami prezentácie sa skrýva aj určitá podstata módneho dizajnu. Publikum vidí výsledný obraz, atmosféru, pohyb modelov a celkový príbeh kolekcie, no len málokto si dokáže predstaviť množstvo technických rozhodnutí, nepodarených prototypov či hodín práce, ktoré mu predchádzali. Aj preto Gréta odmieta romantizovanú predstavu módneho návrhárstva ako profesie, pri ktorej sa človek iba hrá s peknými látkami a kreslí šaty. „Niektorí ľudia si predstavujú, že fashion designer je taká práca, pri ktorej sa len hráš. Áno, hráš sa, ale je to makačka. Je to náročné remeslo,“ pripomína. S rozvíjaním vlastnej značky sa zároveň čoraz intenzívnejšie stretáva aj s otázkami, ktoré dnes ovplyvňujú celý módny priemysel. Jednou z nich je obrovské množstvo oblečenia, ktoré sa každoročne vyrába, a tlak globálnych módnych reťazcov na neustálu spotrebu nových produktov. Gréta si uvedomuje, že presadiť sa v prostredí, ktorému dominujú veľké spoločnosti schopné vyrábať a predávať oblečenie za výrazne nižšie ceny, nie je pre malých lokálnych tvorcov jednoduché. Zároveň však verí, že práve osobný prístup, kvalitné spracovanie a menší objem výroby môžu predstavovať zmysluplnú alternatívu. Sama sa vo svojej tvorbe snaží pracovať s materiálmi, ktoré sú príjemné na nosenie a majú potenciál vydržať dlhšie než jednu sezónu. Dôležitá je pre ňu aj lokálna výroba a predstava, že odev by mal svojmu majiteľovi slúžiť čo najdlhšie. Udržateľnosť tak v jej prípade nie je len otázkou výberu materiálov či spôsobu ich spracovania, ale premieta sa aj do samotného fungovania značky. Oblečenie vzniká v malých množstvách, často na objednávku a jeho hodnota nespočíva iba v materiáli, ale aj v čase, remesle a autorskej práci, ktoré sú doň vložené. Gréta pritom vníma, že podobné uvažovanie sa postupne dostáva aj medzi slovenských zákazníkov. „Ja to vidím veľmi optimisticky a pozitívne. Ľudia na Slovensku podporujú mladých dizajnérov. Vidím, že si radi kúpia niečo lokálne vyrobené od mladého tvorcu a potom to nosia do zodratia,“ hovorí. Aj preto považuje za dôležité hovoriť o skutočnej hodnote oblečenia a podporovať uvedomelejšie nákupné rozhodnutia. Namiesto neustáleho dopĺňania šatníka lacnými kúskami vidí zmysel v secondhandoch alebo v investícii do kvalitnejšieho autorského odevu, ktorý má potenciál vydržať roky. Nie je to však iba otázka ekologickej zodpovednosti. Podpora lokálnej módy zároveň znamená podporu konkrétnych ľudí, ich tvorby a remeselných zručností, ktoré by bez záujmu zákazníkov len ťažko dokázali konkurovať masovej produkcii.

*photo by @ideallstudio | mua @touchbyter | models @exitmodelmanagement @badacova_z@ester_wetterova

Gréta dnes stojí na začiatku samostatnej profesionálnej dráhy, no už teraz má za sebou skúsenosti, ktoré jej umožňujú pozerať sa na módny dizajn z viacerých perspektív. Prešla si školskými experimentmi, prácou pre komerčné značky, náročným obdobím pochybností aj prvými úspechmi vlastnej tvorby. Postupne sa učí prepájať kreatívnu slobodu s technickými a ekonomickými možnosťami a zároveň si zachovať radosť z objavovania nových tém, materiálov či estetických prístupov. Nechce sa pritom nechať uzavrieť do jednej kategórie ani definitívne pomenovať štýl, ktorému sa bude venovať celý život. Hoci dnes tvorí predovšetkým dámsku módu, čoraz viac premýšľa aj nad pánskym oblečením a nevylučuje, že sa v budúcnosti pustí do ďalších oblastí dizajnu. S úsmevom dokonca priznáva, že jedným z jej osobných módnych snov je raz navrhnúť oblek na mieru pre Jožka Vajdu. „Keď sa v pánskej móde zdokonalím, tak by som mu jedného dňa veľmi chcela urobiť oblek. To je také moje veľké guilty pleasure,“ prezrádza. Podobné predstavy len potvrdzujú, že Gréta vníma svoju tvorbu ako otvorený proces, ktorý sa prirodzene mení spolu s ňou. Nechce sa uspokojiť s tým, čo už pozná, a práve možnosť neustále skúšať niečo nové ju na móde priťahuje. Za všetkým experimentovaním a hľadaním nových tvorivých ciest však stále zostáva to, čo ju k móde priviedlo už v detstve – radosť z obliekania, fascinácia materiálmi a predstava, že prostredníctvom odevu môže človek vyjadriť niečo zo svojej osobnosti. A hoci sa jej cesta od dievčaťa so zladenými šálikmi k vlastnej módnej značke nezaobišla bez prekážok, pochybností či momentov vyčerpania, dnes už o svojom vzťahu k tejto profesii hovorí s veľkou istotou. „Ja milujem robiť tie handry. Milujem to remeslo, celé to okolo toho. A keď potom vidím ten odev na človeku, tak mám pocit, že som sa pre toto narodila,“ uzatvára Gréta. Možno práve v tejto jednoduchej vete sa skrýva najvýstižnejšia charakteristika jej tvorby. Pretože napriek všetkým konceptom, experimentom a vizuálnym inšpiráciám zostáva v jej centre stále človek – a odev, v ktorom sa môže cítiť sám sebou.

Gréta Šabíková (Greta Sabik) je módna dizajnérka a absolventka Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Vo svojej autorskej tvorbe sa venuje predovšetkým dámskej móde, v ktorej prepája minimalistickú estetiku, experimentovanie s materiálmi a dôraz na nositeľnosť. Jej kolekcie často vychádzajú z osobných spomienok, rodinného prostredia a inšpirácií z výtvarného umenia, architektúry či filmu. Počas štúdia spolupracovala so slovenskými módnymi značkami The Streets a Pairien. Je autorkou kolekcií Enlightment, Artisan či La Table d’Été. Svoju tvorbu prezentuje aj prostredníctvom bratislavského showroomu Suggérer, pričom sa zameriava na lokálnu výrobu a autorské odevy vznikajúce v malých množstvách.

---