Tvorba prechádzajúca procesom starostlivého pozorovania, skúmania a ťaženia z tém, ktorými je facsinovaný

Dátum: 18.12.2023

Autor: Martin Brix

Pochádza z početnej rodiny a tak často opúšťal detskú izbu paneláku aby sa mohol prechádzať a vnímať atmosféru sídliska, na ktorom vyrastal. Trávil veľa času vo verejnom priestore a intenzívne prichádzal do kontaktu s mestskou subkultúrou. Z Dolného Kubína je to na skok za poľské hranice a tak sa k Radimovi dostali prvé DVD nosiče s poľským rapom a punkom, videá s poľskými graffiti a neskôr aj slovenská a česká hip-hopová subkultúra skrz hudbu a graffiti videá. K maľbe sa dostal aj cez „facky“ a potrhané zošity učiteľkami zo základnej školy kvôli „svojskému štúdiu“. To ho vytiahlo do ulice, kde mal chuť spestriť vtedy šedé mestečko. Tak sa z neho stal umelec, ktorý začal vnímať umenie už na základnej škole cez graffiti a streetart, ktoré sám neskôr tvoril. Po základnej škole sa stal študentom Školy úžitkového výtvarníctva v Ružomberku a tiež častým návštevníkom „intráckej“ lúčky.

Radim je asi viac menej samouk, no dosť veľa mu dala škola, čo sa týka maľby. Študoval maľbu v ateliéry Maľby na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení u Rastislava Podhorského a Martina Špirca. Počas štúdia na VŠVU v absolvoval stáž v Prahe na UMPRUM v ateliéri Intermediální Komunikace, ktorý viedol Jiří David a Milan Salák, po ukončení bakalárskeho štúdia sa vrátil späť do Prahy do ateliéru Intermédií ale už pod novým vedením Michala Pěchoučka a Dominika Gajarského, kde tento rok zavŕšil magistrom.

Radim Straka, kedysi aj Radim Neznámy je maliar z Dolného Kubína, ktorý chce zachytiť všetko. Vo svojom neúnavnom snažení (alebo skoro ťažení) nám ukazuje realitu, ktorá stojí za záujem – napriek tomu, že je niekedy takmer banálna. Jeho tvorba je skoro dokumentárny záznam jemu blízkeho prostredia, ktoré neskresľuje a predstavuje ho v jeho čistej, surovej podobe.

Dielo Rajská záhrada je obrazom, ktorý zachytáva performatívnu časť deja, kedy sa Radim snažil zachytiť víziu rajskej záhrady čo najidentickejšie, najautentickejšie a s čistotou svedomia o pravdivosti. Pojem rajská záhrada pre Radima znamená hmotný priestor, ktorý má reálne črty, keďže sa podľa biblie rozprestierala v oblasti, kde pramenili rieky: Pišón, Gíchón, Chidddekela (Tiigris) a Perát (Eufrat), zatiaľ čo pojem raja je nehmotný no vedomý pocit (nirvána) vyslobodením sa zo sansáry (kolobeh) alebo mókše (stav spásy ako vyhasnutie všetkých emócií) zbavením sa avidje (nevedomosť). Teologický pohľad na interpretáciu sa snažil vytesniť pre potrebu autentickosti. Štúdiou kníh, poznaním a nadobúdaním skúseností sa dennodenne tvaruje a vyvíja vízia rajskej záhrady, no negatívum sa nachádza v reálnej predstave videného a poznaného na našej zemi v trojdimenzionálnom modely, čo konkretizuje ideu a tak ohraničuje možnosť existencie atypických foriem stvárnenia priestoru v rôznych dimenziách a čase. Pre príklad konkretizácie: poznáme to čo vidíme v našej slnečnej sústave i galaxii a na tomto budujeme možnosti vzniku niečoho „nového“, no samotná idea vzniku „nového“ vzniká pri použití predstavy nepoznaného, až vtedy sa idea vie transformovať z nehmotnej vízie do hmotnej podoby. Pre Radima pojem „rajská záhrada“ znamená možnosť byť šťastný, nespútaný, spontánny, impulzívny, môcť svojvoľne sa pohybovať priestorom a nadobúdať poznatky všetkého, čo je vôkol. Je to taktiež práca s Radimovou psychickou potrebou odvďačiť sa divákovi čo najbližšie k realistike zobrazenou víziou hmotného, vystúpenie z vlastnej komfortnej zóny, pocitu strachu z prijatia samotným divákom a predovšetkým započatia rozmýšľania a skúmania maľby, čo je to maľba a čo mu ponúka. Toto všetko mu pomohlo priblížiť sa k zobrazeniu vizuálneho záznamu vo forme obrazu, v ktorom je využitá jedna z nespočetného množstva myšlienok o maľbe a to tá, že v maľbe je v tomto prípade prenos čiastočiek pigmentu (prach a uhlík) spojeného pojidlom (pot) na podklad (plátno a šeps) za pomoci nanášadla (noha). Rajská záhrada je semestrálna práca na VŠVÚ v Bratislave v odbore maľby z roku 2017. 

Radim Straka sa pokúša o zachytenie obrazov, ktoré prirodzene prehliadame a na ktorých hodnotu informácie nekladieme dôraz. Zaujímajú ho ľudia odsúvaní na okraj spoločnosti, béčkové filmy, krčmy a pajzle, lacné kérky, hajzlové básne, špinavá muzika, mestské subkultúry, ziny, graffiti, tabu, všetko to, čo sa pred spoločnosťou snaží človek zamiesť pod koberec. V tomto expresívnom prostredí hľadá vlastnú romantickú estetiku. Spoločnými znakmi jeho tvorby sú pozorovanie, skúmanie, rozhodovanie sa a vykonanie. Nepredchádza tomu diskusia ani žiadny konsenzus. Je to len o tom vykonať a nechať byť.

Jeho prístup sa zakladá na spomínanom skúmaní, hľadaní, analyzovaní či už archívov, urbanistického prostredia alebo nečinným pozorovaním krajiny cez okno vlaku. Toto všetko spájajú dlhé chôdze mestom alebo vzájomná diskusia v krajine s blízkym človekom. Posledné obdobie sa zameriava na témy ako je LadyJiuJitsu premenené v kresbe na sakrálne objímajúce sa postavy, utekajúce chrty, krajinomaľba a krátke slovné spojenia. Momentálne žije a pôsobí v Prahe. Nedávno sa mu však skončila výstava s názvom 0001 v bratislavskom Ateliéri XIII, ktorá predstavovala Radimovu najnovšiu tvorbu, tentokrát inšpirovanú filmovým prostredím.

0001: To, čo si obvykle predstavujeme ako realitu, je v skutočnosti iba úzky výsek, ktorý nám dovoľuje zažiť náš senzorický aparát. Je možno dobre, že nevnímame kompletnú informáciu o „stave“, v ktorom sa nachádzame. Takto si môžeme vymýšľať rôznorodé postupy, ako nazrieť za oponu.

Radim Straka sa rozhodol, že zmapuje všetko. V zmysle úplne všetko. Jeho médiom je maľba a metódou výberu náhoda. Keď sa však nejakého objektu zmocní, vyťaží ho na dreň. Už namaľoval úplne všetkých chrtov tejto planéty, skoro všetky mačiatka a paralelne sa venuje veľkoplošným ženským portrétom. Aktuálna séria diel na výstave 0001 je zameraná na adaptovanie umelých znázornení sveta vo filme. Tento postup poznávania by sa dal prirovnať k praktikám alchymistov. Aj oni sústredene pracovali na nekonečnom diele, bez veľkej nádeje na úspech, a nepretržite preborení pod ľadom šarlatánstva. Aká je teda nádej, že tento postup nás privedie k rozlúšteniu kódov reality a k odpovediam na fundamentálne otázky, či aspoň k sformulovaniu týchto otázok, priamo tu na výstave? Nie je veľká. No neprepadajme predčasnému zúfalstvu. Užime si chvíľu, v ktorej sa nachádzame, buďme k sebe dobrí a Radim nás potom všetkých namaľuje… Autor textu k výstave 0001: Pavol Čejka

Objatie je forma nonverbálnej komunikácie, pri ktorej človek zovrie druhého v náručí – položením svojich paží na jeho ramená, prípadne okolo pása, na vyjadrenie svojej náklonnosti a absencie nepriateľstva. Práve téme objatia umelec Radim Straka venuje aktuálnu výstavu v KC Vozovna – Mezigenerační kulturní centrum na Žižkově v hlavnom meste Českej republiky Prahe. Kurátorkou výstavy, ktorá nesie „prozaický“ názov Výstava č.“2″ je Ida Muráňová.

V tomto cykle lineárnych japonizujúcich kresieb a malieb, zastúpených na výstave, Radim vychádza zo subjektívneho prístupu k pocitu samoty a zameriava sa na neverbálne formy komunikácie v kontexte medziľudských vzťahov. Ako v komorných formátoch na papieri, tak aj pri veľkoformátových realizáciách na plátne, ktoré sa z času na čas ocitajú aj vo verejnom priestore, možno uvidieť nemé figurálne spletence zápasníkov Jiu-jitsu, ktoré rovnomerne pokrývajú plochu vymedzenú na tvorbu. Radim v surovom prostredí boja paradoxne nachádza romantizované podoby objatia, ktorá stojí na pomedzí postupného uvoľňovania napätia, na hrane medzi zaspávaním a nebezpečným zovretím bojovníkov. Dlhé pozorovanie sa mení v akciu, spavé momenty v Jiu-jitsu. Štylizácia, redukcia objemu a prevedenie motívu do systému znakov vychádza z potreby zaznamenať prúd myslenia v obraze takmer jedným ťahom. Analógiu možno uvidieť v japonskej technike zväzovania tela zvanom Ippon-nawa, čo doslova znamená „uviazať pomocou jedného lana“, alebo Kinbaku-bi, teda „krása pevnej väzby“.

V období tlaku a momentoch hroziaceho vyhorenia sa môže vynárať vnútorná potreba intimity, ako napokon uvádza aj sám Radim, ktorý vedie dialóg so sebou samotným a koná výhradne obrazom. Lineárny záznam je skutočným médiom, ktoré stojí medzi Radimovým vnútorným prežívaním a papierom alebo surovým plátnom. Kresba a netradične odhmotnená maľba, ktorá je maľbou len technicky, mu umožňuje prepojiť emocionálne vrstvy vo výtvarný celok. Línia sa stáva mostom medzi mysľou a formujúcou sa predstavou, čím odhaľuje skrytý potenciál ľudskej ruky, ako uvádza Juhani Pallasmaa v titule Mysliaca ruka. Oslobodenie kresieb i malieb od prebytočných nánosov farieb a celkové odhmotnenie vystaveného súboru umeleckých diel len dokumentuje proces starostlivého pozorovania, skúmania a ťaženia z tém, ktoré Radima Straku fascinujú.

1 2 ... 4 ►