Novinky

Ján Skaličan

Tvorba citlivo reagujúca na akúkoľvek nespravodlivosť či krivdu v spoločnosti

Dátum: 17.04.2023

Autor: Martin Brix

Napriek tomu, že nepochádza z rodiny výtvarníkov, už v detstve ho starý otec viedol k niečomu umeleckému. Ale to je vraj už dávna minulosť. Postupne ako si Ján prechádzal školami, tak sa ocitol na Škole dizajnu, na odbore Fotografie. Ťažiskom odboru je fotografická tvorba so zreteľom na všetky druhy a aspekty fotografie, pričom najväčší dôraz sa kladie na štúdium a prax v oblasti žurnalistickej fotografie. Po roku na dennom pomaturitnom vyššom odbornom štúdium sa prihlásil na VŠVU, kde bol prijatý a odvtedy to už išlo tak celkom spontánne. Na Škole dizajnu to bola čisto fotografia a následne fotografia a nové médiá. Na VŠVU zotrval až dodnes. Jeho tvorba sa posunula od vytvárania fotografického obrazu k práci s videom alebo zvukom a viac začal uvažovať nad inštaláciami a priestorom galérie. Projekty Jána Skaličana sa venujú klimatickej kríze a majú často kolaboratívny charakter.

Ján Skaličan je slovenský vizuálny umelec, pracujúci prevažne s médiom fotografie a presahom do uvažovania o jeho možnostiach v súčasnosti. Jeho práca je akousi výpoveďou, snahou o artikuláciu, vyjadrenie myšlienkových procesov vychádzajúcich z uvažovania o konkrétnom mieste a jeho minulosti v snahe o obnovenie skúsenosti sveta, až k neprenositeľnosti materiality a jej pamäti. Myšlienkovým východiskom sa pre neho spočiatku stala teória večného návratu a nazeranie na cyklické opakovanie minulosti v neistej prítomnosti, snaha o pochopenie a následné sprostredkovanie. Myslenie / tvorba je pre neho neukončeným, neustále sa opakujúcim procesom, ktorý je potrebné ďalej rozvíjať a materiálne zhmotniť pre možnosť ďalšieho uvedomenia si možností a vlastného postavenia v horizonte udalostí – priestore a čase vôbec. Plne si uvedomuje obmedzenia všadeprítomného média fotografie. Systematicky vyberá z možností mediálnych výstupov, pracuje so zvukovou inštaláciou, premýšľa o objekte. Vedome vychádza z dvojrozmerného priestoru, ktorý sa pre neho stáva nedostatočným. (autorka textu: Anna Mária Trávničková)

Ján Skaličan | KAIR Kosice Artist in Residence

Podmanivá vizualita, mediálna reflexivita, kolaboratívnosť na rôznych úrovniach, kritika antropocentrizmu a environmentálne podtexty sú prítomné vo všetkých Jánových posledných prácach. Akurát sa možno mení miera, akou sú zastúpené. V poslednom období sa vo svojej práci snaží sústrediť na konkrétne miesta, ktoré sa následne stávajú priestorom samotnej tvorby. V jednotlivých prácach nepremýšľa nad ich vzájomnými súvislosťami či prepojeniami, ale v priebehu času je možné odčítať Jánov všeobecný záujem o rôzne témy, ktorým sa bližšie venuje. Pre Jána Skaličana je dôležité vytvárať siete záznamov konkrétnych stôp, prostredníctvom ktorých je možné (ne)priamo nachádzať širšie súvislosti. Jednoducho je pre neho dôležité pracovať na konkrétnom probléme, ktorý sa snaží zmapovať, zaznamenať a ďalej sprostredkovať. Tematicky jeho prácu zastrešuje pohľad na klimatickú krízu. Keďže však ide o rozsiahly pojem pokrývajúci veľké spektrum problémov, je pre Jána dôležitý výber konkrétnych miest (Vydrica, Dunajské Luhy…), ktoré odzrkadľujú ľudskú (ne)činnosť. Dôležitým sa pre neho stáva zobrazovanie stavu a jeho reprezentácia na úkor sebaprezentácie. Prostredie umenia sa tak snáď môže stať rovnocenným partnerom, vhodným pre možné vizuálne sprostredkovanie myšlienok, ideí a informácií. V snahe dosiahnuť patričný výsledok je však potrebné nájsť cestu ku konsenzuálnemu dialógu a vzájomnej citlivosti.

Predstavenie tvorby Jána Skaličana začneme nadviazaním na predchádzajúci odsek. Výskumný charakter jeho práce vieme opísať na príklade projektu „Stream“, kde prostredníctvom videozáznamu mapoval súčasný stav toku Vydrica. Sledoval cestu prameňa vyvierajúceho v Malých Karpatoch. Dôležitým sa v procese stala osobná skúsenosť, spoznanie toku v celej dĺžke. Výsledné video túto cestu zaznamenáva, svoj pohľad orientoval výhradne na tok, ktorý sa stáva ústredným motívom, hlavným objektom záujmu. Týmto spôsobom sa dostal ku komplexnejšiemu zobrazeniu nenápadnej, možno nepovšimnutej súčasti krajiny a mestského prostredia. Vo vzájomnom prepojení statických záberov a zvukovej vrstvy vzniká akási znepokojujúca situácia spôsobená očividnou zmenou prostredia. Ako autor plní rolu tichého sprievodcu bez potreby používania veľkých slov o vplyve ľudskej civilizácie na planétu. Vybral si konkrétny modelový príklad toku v aktuálne disfunkčnom stave, ktorý zobrazuje v jeho prirodzene naliehavej podobe. 

Stream (2021, video with 2-channel audio | duration 32:30 minutes)

Momentálne sa Ján venujem konkrétnym lokalitám ako sú Dunajské Luhy, ramenná sústava Dunaja v tejto chránenej krajinnej oblasti. V dôsledku výstavby Gabčíkova bol na tomto území odklonený pôvodný tok Dunaja. Bola tu vybudovaná malá hrádza, prostredníctvom ktorej sa malo simulovať pôvodné prirodzené zavlažovanie. Ide totiž o záplavovú oblasť, avšak umelé záplavy nemajú pre prirodzené riečne procesy a vegetáciu lužného lesa takmer žiadny význam. Na tomto území je viacero problémov, ktoré má v pláne skúmať dlhší čas, keďže ide o rozsiahlu tému, počnúc životným prostredím, stratou biodiverzity, nefunkčnosti tokov, ale napríklad aj problémom nelegálnych stavieb, nezvratnej zmeny vzhľadu ramennej sústavy až po zisk významného obnoviteľného zdroja energie – ale na úkor tejto oblasti. Pre túto rôznorodosť a rozsah je pre Jána dôležité pracovať aj s dátami, rôznymi zdrojmi (správy pre verejnosť, satelitné zábery lokality a podobne) alebo komunikovať s odborníkmi. V tomto prípade kooperuje priamo s ochranárskym združením BROZ, ktoré na tomto území pracuje.

Aktuálne prezentuje Ján svoje dielo na kolektívnej výstave. Ide o výstavu víťazov Ceny Oskára Čepana* 2022 s názvom Call Me if You Need Me. Spomedzi 57 vizuálnych umelcov, ktorí sa do súťaže zapojili, vybrala medzinárodná porota diela piatich umelcov, ktorými sú Lenka Adamcová, Peter Kašpar, Monika Pascoe Mikyšková, Michal Mitro a Ján Skaličan. Ich diela si môžete pozrieť v Kunsthalle Bratislava do 15. mája 2023. Členmi medzinárodnej poroty boli Aaron Cezar (zakladateľ a riaditeľ londýnskej Delfina Foundation), Amira Gad (riaditeľka Light Art Space Berlin), Edith Jeřábková (vedúca kurátorka PLATO Ostrava) a Lilia Kudelia (hosťovská kurátorka Residency Unlimited v New Yorku).

Práca Jána Skaličana reflektuje na aktuálnu tému, ktorou je klimatická zmena. Jeho inštalácia s názvom „Temporality as a Perspective“ je špecifická pre lokalitu (pozostávajúca z fotografií, zvukov a iných médií) a vo výstave ako celku spĺňa funkciu ostrova/oázy. Kým v reálnom živote symbolizuje oáza nádej, Jánovo dielo sprostredkúva niečo iné. Namiesto toho dokumentuje zmeny v našom prírodnom prostredí, respektíve vplyvy ľudskej činnosti. Na vysvietenej mape na stene vidíme vodné dielo Gabčíkovo a k nemu patriace koryto nového Dunaja (teda umelú rieku vybudovaná z betónu), na filme je pravdepodobne tá istá krajina (teda Dunaj a jeho okolie v hornej časti Žitného ostrova). Niekde je prírodná rozmanitosť pôvodného koryta (presnejšie „čo z nej ostalo“), inde spenená voda betónového koryta. Na základe opisu kurátorky výstavy Emy Hesterovej má návštevník možnosť uvedomiť si škody, ktoré sme ako spoločnosť spôsobili a povzbudzuje nás, aby sme sa spamätali, respektíve aby sme sa my sami pripravili na to, že príroda si aj tak vezme späť to, čo sme jej neboli ochotní vrátiť. (text: Noémi Czinege, preklad: Lenka Nagyová)

Temporality as a Perspective (2023) | Cena Oskara Čepana, Kunsthalle Bratislava | Foto: Ján Kekeli

V roku 2023 prebehla aj jedna samostatná výstava Jána Skaličana. Výstava s názvom „Tiché svedectvo“ (tranzit.sk, Bratislava, marec 2023) nás konfrontuje s naliehavou otázkou klimatickej zmeny a želaním, aby sme sa v rámci krehkej rovnováhy medzi pocitmi „poslednej šance“, a že je „príliš neskoro“ vyhli jej katastrofickým následkom, alebo aspoň zmiernili ich dopady. Poukazuje na nevyhnutnosť zmeny nášho mentálneho nastavenia, životného štýlu a potrebu konať, aj keď sa to môže zdať primálo v porovnaní s nutnosťou globálnych a systémových zmien. Seba spytujúc, čo môže v tomto kritickom bode urobiť umelec ako zodpovedný jedinec sa Ján Skaličan aktivuje formou autentickej zaangažovanosti, kedy je plne prítomný na špecifických miestach, zaoberajúc sa špecifickými problémami, čím vytvára priestor pre širšie prepojenia, zdieľa faktické pozorovania, formuje spolupráce s vedcami, klimatológmi a environmentálnymi aktivistami a komunikuje výsledné informácie širšej verejnosti. Svoju rolu umelca vidí v mapovaní, nahrávaní a odovzdávaní obrazov, ktoré sú nositeľmi dôkazov o miere poškodenia životného prostredia. Obrazov, ktoré nie len jednoducho ilustrujú fakty, ale zostávajú otlačené na našich sietniciach a podnecujú nás zamyslieť sa nad ich naliehavosťou a širšími súvislosťami. Ján Skaličan prezentuje na výstave výsledky svojej investigatívnej praxe, rozvinutej v posledných rokoch. Výstava zahŕňa videá a fotografie, tematizujúce súčasný stav a budúce vyhliadky rieky Vydrica v Malých Karpatoch, situáciu po ťažbe v Ostrave, pobrežie blízko Reykjavíku na Islande a predstavuje aj fotografie z projektu venovaného chránenej krajinnej oblasti Dunajské Luhy na Slovensku. (kurátorka: Judit Angel)

Eyewittness (2023, still frame) | tranzit.sk, Bratislava

Ján je súčasťou kolektívu dsk.. Umelecký skupina, ktorá pracuje úplne kolaboratívne. Tematické, obsahové aj formálne spracovanie riešia spoločne, bez ohľadu na aktuálne individuálne autorské projekty. Samozrejme, nedá sa vyhnúť ich vplyvu, ale na základe ich vzájomného poznania vedia vzájomne spolupracovať. S Ivou Durkáčovou a Ľubošom Kotlárom v dsk. takto spolupracujú už 10 rokov, počnúc ich spoločným štúdiom na jednej katedre. Skupina pre nich slúži ako spoločný priestor, prostredníctvom ktorého môžu spoločne reagovať na aktuálnu tému. A to bez ohľadu na individualitu alebo výtvarný program každého z nich. Obsahová rovina, ako aj formálne spracovanie vzniká na základe dialógu medzi trojicou. V procese práce sa zbavujú samotnej výpovede jednotlivca a hľadajú tú najvhodnejšiu výpoveď v danom čase. Nemajú potrebu vytvárať dielo za dielom, skôr sa k tejto spolupráci vracajú na základe toho čo sa deje okolo nich. Takto vzniklo 6 projektov, ktoré na seba nepriamo nadväzujú.

dsk.

Skupina dsk. sa už aj v minulosti venovala problematike pravdivosti reprodukovanej reality a snahe o objektívne zobrazenie prostredníctvom média fotografie či videa. V najnovšom spoločnom projekte s názvom „Gimmick“ obrazy nepodrobujú skúmaniu, ale posúvajú ich do iných kontextov, merítiek či médií, a tak sa zahrávajú a narušujú vnímanie diváčok a divákov. Vizuálne “prijemné” zachytenie mrakov sa po bližšom preskúmaní mení na hrozbu prichádzajúceho tornáda a snímka pripomínajúca vesmírne telesá zas na ľadové kryštáliky vody. Výstava síce komentuje aktuálne dianie, no nerobí to prvoplánovo, explicitne, šokujúco. Prostredníctvom vizuálnych náznakov, abstrahujúcich obrazov, fragmentov prírody, javov či prostredia naznačuje prichádzajúce a prítomné krízy našej doby – od hoaxov, cez ekologickú katastrofu až po snahy uniknúť na ďalšie planéty. Nepotrebuje na to grafy, reportáže, ani štatistiky – prezentované obrazy nás nenápadne vyrušujú, rovnako ako vybočenia z reality spôsobené aktuálnymi problémami. V spoločnej, ako aj individuálnej výtvarnej praxi členka a členovia dsk. dlhodobo pracujú so širokou škálou médií́, najmä s fotografiou, videom, zvukom, či priestorovým objektom a textom. Prezentovaný projekt Gimmick je komplexnou intermediálnou inštaláciou, ktorá zahŕňa rôzne prístupy k fotografii, jej materiálom a prevedeniu, ako aj k pohyblivému obrazu.

GIMMICK (2022, photography, video) | Collaborative project – dsk. (Iva Durkáčová, Ľuboš Kotlár, Ján Skaličan) | Curator: Barbora Komarová | Foto: Ľuboš Kotlár

Vrátime sa do roku 2108. Samostatný výstavný projekt „It’s alright, it’s alright“ zrkadlí prostredníctvom média fotografie Jánov záujem o svet a jeho politicko-spoločenské súvislosti. Ján Skaličan sa navracia do minulosti, aby upriamil našu pozornosť na problémy dneška. A hoci je zabúdanie prirodzené a pre mentálne zdravie priam nutné, práve nepoučiteľnosť z histórie môže viesť k popretiu dejinného zlomu a zároveň k vyvolaniu historického zvratu. Ján skúma možnosti fotografických reprodukcií a upozorňuje na hranice, ktoré si je potrebné pri zobrazovaní skutočnosti uvedomiť. Pozoruje a dokumentuje konkrétne lokality zaťažené historickými okolnosťami, s ktorými následne pracuje ako s vizuálno-formálnym materiálom. Intuitívne zväčšuje a vyberá jednotlivé časti „náhodných“ momentov a pokojných situácií, zoomuje, strihá a kombinuje. Vytvára priestorovú vizuálnu koláž a ideovú mapu, ktorou zdôrazňuje previazanosť a nadväznosť vrstiev nekonečných súvislostí.

It’s alright, it’s alright (2018, photography – digital print 200×300, 2x photography – C print 20×30, video 4:00 min. in loop, 6x photography – digital print 110×100, photography / objects – different formats) | Šopa Gallery, Košice | Curator: Michal Stolárik

Ján Skaličan je absolventom Katedry fotografie a nových médií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (2012 – 2018), kde v súčasnosti pracuje na svojej dizertačnej práci s názvom Investigatívne postupy v súčasnom umení. „Bolo pre mňa dôležité intenzívne využiť čas štúdia nie len k prehĺbeniu svojich vedomostí, ale najmä k uvedomeniu si vlastného postavenia v slede udalostí. Nezostať len v príkrom teoretizovaní, ale prepojiť svoje premýšľanie so skutočnou aktivitou a v neposlednom rade spoluprácou s odborníkmi. Snažím sa tak dospieť k akejsi zmysluplnosti svojej činnosti,“ doplnil Ján. Počas štúdia absolvoval zahraničnú stáž na University of Arts v Belehrade. Od roku 2012 je súčasťou umeleckej skupiny dsk. (spolu s Ivou Durkáčovou a Ľubošom Kotlárom). V rokoch 2014 až 2017 pôsobil aj ako spoluzakladateľ, kurátor a organizátor artist-run space Žumpa a v roku 2016 organizoval projekt Mor ho! v bratislavskej Galérii Medium. V roku 2021 mal samostatnú výstavu Stream v Považskom Múzeu v Žiline a v SODA Gallery v Bratislave, skupinovo vystavoval napríklad na prehliadke Two Shapes of Leaf on Tree vo Východoslovenskej galérii v Košiciach. V roku 2019 sa zúčastnil BAK (winter) school v Bratislave. V roku 2014 získal 1. miesto v súťaži Slovak Press Foto. Aktívne sa formou výstav prezentuje na území Slovenska, ale aj v zahraničí.

„Vo svojom výskume sa snažím rozvinúť investigatívne postupy, ktoré rámcujú pohľad na klimatickú krízu. V kontexte krízy premýšľam nad možnosťami fotografického zobrazenia a jeho presahov do priestorovej inštalácie s využitím zvuku, objektu a textových diagramov – vo vzájomnej konfrontácii tvoriacich samostatné prostredie. Vplyvom ľudskej civilizácie na planétu sa dočasnosť stáva pohľadom na „novú budúcnosť“. Je potrebné sa k týmto skutočnostiam postaviť a čeliť problémom, ktoré sme spôsobili. V čase keď nestačia slová klimatológov a vedcov o súčasnom stave, môže byť vizuálne umenie dôležitým „komplicom“, autonómnym sprostredkovateľom širších súvislostí. Pre to nie je potrebné vzdať sa vlastnej subjektivity, autorského programu, ale práve uvedomenie si vzájomných vzťahov v širšej neantropocentrickej perspektíve. Čoraz intenzívnejšie si uvedomujem potrebu širšej medziodborovej spolupráce, ktorá vedie k zmysluplnému výsledku.“ zhrnul svoju tvorbu Ján Skaličan.

*Cena Oskára Čepana vznikla v roku 1996 a je určená slovenským vizuálnym umelcom a umelkyniam do 40 rokov, alebo umelcom a umelkyniam iných národností, ktorí sa na Slovensku nachádzajú aktuálne, prechodne, či natrvalo, bez mediálneho vymedzenia. Od roku 2001 je projekt realizovaný Nadáciou – Centrum súčasného umenia s podporou Trust for Mutual Understanding, a od roku 2016 tiež v spolupráci s Residency Unlimited. Cena Oskára Čepana je súčasťou širšieho medzinárodného networku YVAA – Young Visual Artists Awards, organizovanými v krajinách strednej a východnej Európy. Oskár Čepan (1925 – 1992) bol vyhraneným kritikom a teoretikom výtvarného umenia so širokým záberom a prenikavým rozhľadom, zasväteným editorom a antologistom, erudovaným a vnímavým autorom textov o súdobom slovenskom výtvarnom umení, filozofom, teoretikom, historikom a kritikom. V slovenskom dejepise výtvarného umenia dvadsiateho storočia mal nezastupiteľné postavenie. 



Galéria