Nemá vyhranený rukopis, no v každom jednom projekte necháva obrovský kus seba

Dátum: 26.01.2021

Autor: Martin Brix

Asi nebude úplne typickým príkladom ilustrátorky. Nechodila na základnú umeleckú, ani na strednú a dokonca ani na VŠVU, či inú príbuznú umeleckú školu. Na detstvo si pamätá ako na veselé obdobie, plné večne rozbitých kolien, špinavých teplákov či padnutej retiazky na bicykli. Veľa času trávila na vzduchu a to ju v detstve naozaj bavilo. Vtedy ešte nesedela za stolom, za ktorým by si poslušne kreslila. Aj napriek tomu, asi ako pre väčšinu detí, tak aj pre Simonu Čechovú bol obľúbeným predmetom na základnej škole práve výtvarná výchova. No aj tak kresleniu alebo maľovaniu nevenovala zvlášť pozornosť, keďže v tú dobu ho nepovažovala za niečo dôležité. Vyrastala v duchu, že kresliť obrázky nie je normálna práca a teda nemá zmysel sa tomu nejako zvlášť venovať. Dôležité bolo mať v prvom rade „normálne vzdelanie“ a následne „normálnu“ prácu.

Napriek tomu, že ju kresliť bavilo, začala sa mu aktívne venovať až na univerzite. Je to relatívne neskoro, ale asi to tak malo byť. Veď každý máme svoju cestu. K ilustráciám sa dostala až počas štúdia reklamného dizajnu a marketingu na britskej University of Bedfordshire. Jej profesor si pri jednom semestrálnom projekte, kde využila kresbu, všimol, že kreslenie jej ide a začal ju prehovárať, aby sa viac venovala práve tejto oblasti. Avšak stále si nedokázala predstaviť, že by ju v budúcnosti mohlo ilustrovanie uživiť. Živiť sa kreslením obrázkov, pracovať sama za seba, plánovať si čas, projekty a zároveň zarobiť dosť peňazí na to, aby si dokázala zaplatiť účty, žiť aktívny život a niečo i ušetriť, jej preto pripadalo nesmierne ťažké, no podarilo sa. Po absolvovaní medzinárodného marketingu na škótskej Edinburgh Napier University niekoľko rokov pracovala v odvetví, ktoré vyštudovala, a popri tom ešte kreslila. Až dospela do štádia, v ktorom si uvedomila, že nedokáže robiť obe veci na sto percent. Prísť večer domov z práce, znovu si sadnúť za počítač a pracovať do noci alebo celé víkendy, bolo vyčerpávajúce. Začalo sa to odzrkadľovať nielen na jej práci, ale aj na vzťahoch. Keďže ilustrácia ju čoraz väčšmi napĺňala, tak mala jasno v tom, čomu sa bude ďalej venovať.

Simona Čechová pochádza z Trnavy, žije, pracuje a tvorí v Bratislave. Najradšej kreslí farbičkami a okrem ilustrácie ju teší včelárenie. Zúčastnila sa na nespočetnom množstve zahraničných aj slovenských výstav a festivalov. Svoje práce vystavovala v Taliansku, Francúzsku, Portugalsku, Anglicku, Rusku, Slovinsku aj Taiwane. Z jej širokého portfólia môžeme vypichnúť ručne pastelkami kreslené výjavy v detskej knihe Včelár Jožko a minimalistické digitálne ilustrácie v knihách Bratislava – čarovná metropola a Maliar a chlapec, na ktorých pracovala so spisovateľom Michalom Hvoreckým. A ak by chcel mať niekto doma na stene jej ilustráciu, na predaj sú grafiky z kníh Maliar a chlapec aj Bratislava – čarovná metropola. A v budúcnosti možno pribudne aj jej voľná tvorba.

◄ 1 ... 3 4