Priestor pre všetkých*y tých*tie, ktorí*é hľadajú cesty ako vyjadriť svoju odlišnosť odevom a cítiť sa dobre vo svojej koži

Dátum: 26.02.2024

Autor: Martin Brix

Barbara Horáková Fehérová je mladá slovenská kostýmová výtvarníčka žijúca v Prahe. V rámci kostýmov sa zameriava na prepojenie spoločenského a imaginatívneho, zdôrazňuje ekologický aspekt výroby odevov, zameriava sa na individuálny prístup k odevu, hercom, modelkám aj spoluprácu v oblasti konceptuálneho umenia. V súčasnosti pracuje na kostýmových, scénických a produkčných návrhoch pre divadlo, film, reklamu a happeningy. Spolupracovala na výrobe českých a zahraničných filmov a seriálov (Zátopek, American Experience, Na streche a ďalších), je členkou Kreatívneho združenia Otisa Lauberta. Vedie odevnú značku baaa, v ktorej navrhuje a šije personalizované odevy na mieru z udržateľných a deadstockových materiálov.

Barbara tvorí už relatívne dlho. Vyštudovala strednú umeleckú školu (Škola umeleckého priemyslu Josefa Vydru) v odbore Propagačné výtvarníctvo a následne pokračovala na vysokú školu, kde sa zamerala na filmovú a divadelnú scénografiu a kostým (bakalárske štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave na odbore Scénografia a magisterské štúdium na Akademii múzických umění v Praze na Divadelní Fakulte v odbore Scénografia – kostým a maska). Počas bakalárskeho štúdia si vyskúšala štúdium scénografie a fotografie na Jan Matejko Academy of Fine Arts in Kraków (Akademia Sztuk Pięknych im. Jana Matejki w Krakowie).

V rámci divadelnej a filmovej tvorby spolupracovala na divadelných projektoch tYhle a kolektiv: Suitcaseboarding (tanečné predstavenie / Felix Baumann, Sean Henderson, Lukáš Karásek, Johana Pocková / Ponec – divadlo pro tanec, Praha, 2023), Dobře rozehraná partie (divadelná komédia / autor Stefan Vögel, réžia Lída Engelová / Divadlo Kalich, Praha, 2023), Karel Čapek: Vyžeňte lvy! (divadelné predstavenie / réžia Lída Engelová / Divadlo Viola Praha, 2022), Think gold. Think Masaryčka (enviromentálny happening / réžia Martina Čurdová / Masarykovo nádraží, Praha, 2020), Tied, Unbound (Svobodné a spoutané tělo) (tanečné predstavenie / choreografia Emílie Bodyová / Duncan Centre, Praha, 2018) a mnohých ďalších (Klevela, réžia Martina Čurdová, 2018 / The Christmas Plucking Of Angel, réžia Miloš Horanský, 2018 / Oldřich Daněk: The War Will Burst Out After The Break, réžia Miloš Horanský, 2017 / Dennis Kelly: The Ritual Slaughter Of George Mastromas, réžia Adam Svozil, 2015 / Urs Widmer: Top Dogs / réžia Ingrid Timková, 2013) a filmových projektoch To See Salisbury (Michal Lang, 2021), Bird(Martin Kuba, 2020), Man Who Connected Bomb To A Mixing Counter (Luboš Kučera, 2019), Julie And Demon Of The Night(Jan Vondráček, 2018), Poušť (Terézia Halamová, 2018), Želiv Diaries (Ema Kovalčíková, 2017), Kill Me If I Fall Asleep (Martin Kuba, 2016), Jene! Jene! (Fiona Ziegler, 2016) a Nocebo (Faraz Alam, 2016). Tri odlišné príbehy, jedna Eliz a záplava kostýmov a masiek. Film Příběh hrůzostrašné Eliz (The Glory Of Terrible Eliz / réžia Eliška Kovaříková, Adam Struhala / 2021), pre ktorý Barbara vytvorila kostýmy, bol nominovaný na Českého Lva a na Ceny filmovej kritiky v kategórii najlepší krátky film.

Počas pandémie začala Barbara šiť svoje staré nápady s tým, že by sa mohli ľudom páčiť. Avšak, dlho ju blokovalo to, že vzniká veľké množstvo textilného odpadu, preto vôbec nechcela šiť a prispievať svojim dielom. Už počas štúdia, keď zháňala kostýmy, sa v „hrabárňiach“ pravidelne prehrabávala v obrovských kopách textilu. Niektoré oblečenie bolo tak nekvalitné, že sa nedalo ani upcyklovať. Nakoniec náhodou narazila na obchod Textile Mountain v Prahe, ktorý predáva krásne a kvalitné české „deadstock“ látky (tzv. „mŕtve“ nevyužité látky z ateliérov a obchodov, ktoré končia v spaľovni). Barbore to prišlo ako skvelý projekt a tak začala intenzívne šiť a bojovať proti fast fashion. 

Oblečenie na prianie má Barbara veľmi rada. Vždy vznikne niečo jedinečné, čo je v súlade s osobnosťou človeka. Pre Barbaru je to skoro ako vytváranie kostýmu do filmu a divadla. Preto, keď nepracuje pre divadlo a film, tak šije limitované oblečenie a doplnky z ekologických a udržateľných látok. baaa je zodpovedné autorské oblečenie, ktoré kladie dôraz na kvalitu a udržateľnosť. Oblečenie na mieru a ručne vyrábané v Česku v limitovaných edíciách.

Barbara vo svojej tvorbe stavia udržateľnosť na materiáloch. Limitované deadstock materiály tzv. „mŕtve zásoby“ označujú prebytkové alebo nevyužité látky, ktoré sú dostupné iba v malých množstvách, čo z nich robí nevhodné pre priemyslovú výrobu. Také materiály väčšinou končia v drtičke textilu, spaľovni alebo ako odpad na skládke. Barbara používa pre výrobu oblečenia kvalitné české deadstock látky, pretože rada vracia do života odsúdené veci, rada interpretuje minulosť v kontexte súčasnosti. Vždy ide o maximálne pár kusov, o také látky aké sa už dnes nenájdu.

A nejde len o deadstock materiály, ktoré Barbara vo svojom projekte baaa používa. Udržateľné materiály s certifikátom sú ďalšou prioritou. Ide o také materiály, ktoré počas svojho životného cyklu (výroba, používanie, likvidácia) nezaťažujú životné prostredie. Baaa vyrába udržateľné oblečenie z materiálu Tencel a z EcoVero viskózy, ktoré sú vyrobené z dreveného vlákna, sú biologicky odbúrateľné a ich proces výroby požaduje oveľa menej chemikálií než bežné textílie (oba materiály sú certifikované pre OEKOTEX Standard 100 a OCS).

Barbara aktuálne predstavuje špecifickú kolekciu a/typik, ktorú pripravovala, navrhovala a realizovala počas posledných dvoch rokov. „Každý odev má svojho nositeľa*ku, každý je nezameniteľným originálom, vizuálne aj obsahovo zrasteným so svojim majiteľom*kou. Dôležitým inspiračným impulzom bolo osobné, ľudské zblíženie sa s touto komunitou, zdieľanie skúseností, ich otvorené vyznania,“ približuje garant výstavy Marian Meško, akademický maliar.

Výstava odevov a/typik sa venuje inkluzívnej móde – móde, ktorá nerozlišuje telá na normálne a „tie druhé“. Naopak, vytvára odev pre všetkých, kde hendikep, vonkajšie a vnútorné odlišnosti či radikálne etický prístup k odevnému priemyslu nie je prekážkou, ale cestou, ktorou sa má móda dnes uberať. A/typik hľadá kožu, ktorú nosíme, odevy, ktoré sadnú každému*ej bez rozdielu, prispôsobuje sa individuálnym potrebám, aby vytvorila oblečenie pre celú škálu komunít, bez ohľadu na konfekčnú veľkosť, normu zdravých a nezdravých tiel, gender či spoločenský status. Päť participantiek a participantov vytvorilo s Barbarou oblečenie na mieru, ktoré odpovedá ich potrebám a prianiam, či už sa jedná o citlivú kožu následkom choroby motýlích krídel, haptický odev pre hudobníčku so zrakovým postihnutím alebo maliara s neurodivergenciou, pre ktorého je nákup oblečenia nočnou morou.

Súčasťou kolekcie sú odevy, ktoré vznikli na základe hmatu, metódou patchworku či v rámci intenzívneho workshopu, ale aj ako vyzerá obraz zhmotnený do oblečenia.

„Myslím, že je dôležité sa niekedy necítiť vo svojej koži dobre, pretože to znamená, že ťa postkapitalizmus úplne neasimiloval. V tomto zmysle je oprávnené, že sa mnohí z nás necítia vo vlastnej koži pohodlne, pretože svet okolo nás má problémy a my ich vnímame a snažíme sa niečo zmeniť. Ak by sme sa stále cítili pohodlne, už by nebolo čo meniť, alebo by sme už ani nevideli, kde je problém,“ vysvetľuje participant Krištof, študent a ekoaktivista.

Niektoré*rí odmietajú nové oblečenie, iné*í hľadajú špeciálne oblečenie kvôli zdravotnému postihnutiu, ďalší spôsob, ako vytvoriť oblečenie inak, v súlade s ekologickými hodnotami, patchworkom naruby, a prijať vlastnú estetiku mimo rodovej škatulky. Jedná sa o oblečenie, ktoré chráni, ktoré je pevné, haptické, neviditeľné, roztrhané, praktické, nie je odevom, ale artefaktom, vlastnou značkou. Odev obvykle skrytý pod šaty, dotyk, ktorý nezraňuje, čo sa stará o telá vonkajšie aj vnútorné.

„Je to už dávno, čo som sa naposledy zamýšľala nad tým, čím by mi oblečenie mohlo vyhovovať. Väčšinou sa prispôsobujem spoločenskému tlaku, názorom a je to pre mňa také automatické, že si to ani neuvedomujem. Hlavne čo sa týka farieb, ktoré som nikdy nevidela a tiež sa často pri oblečení pýtam na názor okolia. Myslím, že až príliš často. Som rada, že pri tomto projekte o tom nemusím premýšľať a môžem sa zamerať na vlastné potreby,“ hovorí Kamila, hudobníčka a žurnalistka so zrakovým postihnutím.

Výstavu a/typik ďalej spoluvytvárala dramaturgička a režisérka Ema Kovalčíková, fotografka a hudobníčka Adriána Vančová a päť participantiek*ov. Výstava chce vytvoriť priestor pre všetky*ých tých*tie, ktorí*é hľadajú cesty ako vyjadriť svoju odlišnosť odevom a cítiť sa dobre vo vlastnej koži, ako aj vo verejnom priestore.

Vo svojom voľnom čase robí Barbara aj iné veci ako napríklad ilustráciu, fotografiu, číta knihy, renovuje nábytok a zalieva svoje rastliny.

Nadšenie a trpezlivosť sú Barborinými základnými vlastnosťami, ktoré ju sprevádzajú kreatívnym procesom. „Niektoré procesy trvajú veľmi dlho a musí to tvorcu baviť, aby sa z toho nezbláznil. Inak je rovnako dôležité všetko ostatné ako; sebareflexia, neustále vzdelávanie sa a objavovanie nových vecí, rozprávať sa s ľuďmi o svojej tvorbe, odstup, humor, oddych, …, “ dodáva Barbara.

1 2 ... 5 ►