Perla, ktorá nám neustále pripomína dokonalú harmóniu a krásu našej vlastnej bytosti

Dátum: 08.07.2024

Autor: Martin Brix

Katarína je mladá architektka, ktorá momentálne pôsobí v ateliéri What Architects, v mladom architektonickom full-scale štúdiu, ktoré s radosťou pracuje na rôznych zadaniach od mierky interiéru po urbanizmus. Katka si už ako malá rada kreslila. Dieťa, ktoré si všetko rado všímalo, zbieralo kamienky, slimákov a všeličo čo našla vo svojom okolí. Žila na dedine, ktoré sa stalo jej inšpiráciou. Katka sa na prvom mieste cíti ako architektka, no záľubu si našla aj v šperku.

Katkina mama bola krajčírka, takže k móde mala blízko už od narodenia. Vyrastala s látkami a so sestrou vyrábali šaty bábikám. Vždy chcela niečo robiť vlastnými rukami. Na začiatku bol sen byť maliarkou. Na ZUŠku chodila v Novom Meste nad Váhom k šperkárke Eve Harmadyovej, ktorá dávala svojim žiakom a žiačkam skvelé a kreatívne zadania, ktoré boli odlišné o tých tradičných. Katka si vyskúšala už na základnej škole tvorbu s hlinou, riešila rôzne inovatívne zadania, mala blízko k šperku ale aj k maľbe a ilustrácii. Odmalička chcela ísť na umeleckú školu, ale od toho ju odhovorilo okolie a tak skončila na gymnáziu. V druhom ročníku na gymnáziu sa rozhodla opäť sa vrátiť k tvorivej činnosti a tak začala navštevovať krúžok výtvarnej výchovy. Začala etapa maľovania a kreslenia na tričká, ktoré nekončili len v Katkinom šatníku ale záujem bol aj zo strany kamarátiek. Neskôr sa vracia k svojej prvej učiteľke výtvarnej výchovy Eve Harmadyovej, ktorá ju začala pripravovať na vysokú školu umeleckého zamerania. Bolo si len treba vybrať. Dizajn alebo architektúra? Nakoniec sa Katarína rozhodla pre architektúru a dobre urobila. Podarilo sa jej spraviť talentové skúšky a ďalšia etapa života sa mohla začať.

Katka sa v architektúre našla. Na škole hľadala čo je jej úloha z pozície architektky a čo má v architektúre rada. Štúdium ju formovalo. Našla sa v tvorbe interiérov. Má cit pre detail a interiér sa pre Katku stal viac uchopiteľným. Má rada menšiu mierku, pozerať sa na veci zblízka a predstavovať si samú sebe v priestore. Katka študovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave vo vertikálnom ateliéri u Ľuba Závodného, ktorý je držiteľom najprestížnejších ocenení na Slovensku. Ľubo Závodný je pedagóg, ktorý učí myslieť a nie len generovať návrhy. Katka vo svojej architektúre viac inklinuje k prírodným materiálom a farbám, ktoré si priniesla z detstva. Má rada jemné a rovné línie. Jej architektúra sa drží nohami na zemi.

Menšou mierkou bol aj projekt Petržalskej rozhľadne, navrhnutej v rámci študentskej súťaže „Interaktívna veža vo verejnom priestore projektu v Petržalke“. Úlohou súťažiacich bolo navrhnúť vyhliadkovú vežu, ktorá bude slúžiť ako atraktor a súčasne umožní pozorovanie vývoja a zmien počas výstavby v území. Katarína spolu s Lukášom Blanom navrhli vežu, ktorá by reflektovala požiadavky súťaže. Na jednej strane pohľad do budúcnosti územia a naznačenie jeho ďalšieho rozvoja. Na druhej strane mal návrh reagovať na prítomnosť a v neposlednom rade bohatú minulosť lokality. Hlavnou myšlienkou návrhu Kataríny a Lukáša bolo vytvoriť priestor, ktorý bude reagovať a odpovedať na územie v ktorom sa veža nachádza. Filozofia návrhu spočíva v snahe zobraziť jednotlivé časové medzníky pomocou vertikality veže tak, že návštevník pri stúpaní po schodisku postupne prechádza cez tri časové rozhrania – minulosť, prítomnosť, až do priestoru, ktorý bude prezentovať budúcnosť. Časť minulosti je prezentovaná v zrkadle schodiska a taktiež pomocou lamiel uložených po obvode rozhľadne. Hustejším uložením lamiel, preniká menej svetla – lamely zobrazujú neviditeľné momenty minulosti. Redšie uloženie lamiel – zobrazujúce minulosť, ktorú v území možno vidieť aj dnes. Ďalej je tu nájdeme priestor tvoriaci prítomnosť, ktorý predstavuje vykonzolovaná časť veže, slúžiaca ako vyhliadka s možnosťou sledovania súčasného diania v území. Napokon prezentáciu budúcnosti tvorí uzavretý kubus, kde je vytvorená multisenzorická prehliadka, ktorá poskytne návštevníkom pohľad na rozvoj územia v budúcnosti.

Medzi zadania, ktoré Katku na škole formovali patrí aj projekt Lavičky s koženým výpletom. Tá vznikla na workshope IDENTITA SK 2019/2020 v rámci predmetu Mobiliár interiéru na FAD STU pod vedením Veroniky Katradyovej. Produkt je inšpirovaný univerzálne použiteľnou ľudovou lavičkou, pričom odkazuje na lokálne používané materiály v tradičnej materiálnej kultúre a zároveň využíva tenkú preglejku a CNC frézovanie otvorov pre upevnenie použitých pásov kože vyrobenej v koželužni na Slovensku. Spája tak tradíciu s modernou technológiou. Významný sa pre Katku stal tento projekt hlavne z dôvodu, že si vlastnými rukami vedela vytvoriť dizajn podľa svojich predstáv. Lavička sa dokonca ocitla v nominácii na Cenu prof. Jindřicha Halabalu.

Škola a okolie ju formovali aj v tom, že si viac začala všímať ako sa kto oblieka, čo sa nosí a aké šperky sa jej hodia a aké si vyberať. Obliekanie architektov je už stereotypne zaškatuľkované ako jednoduché, zvyčajne v čiernej farbe. A to neobišlo ani Katku. Tá sa ale chcela odlíšiť a viac na seba upozorniť. V tom jej pomohol práve šperk.

Katka chcela tvoriť niečo hmatateľné a nie len „klikať“ v architektonických programoch. Po večeroch si začala skúšať tvoriť šperky z korálok. To sa jej málilo a tak začala skúmať a bádať, ako by sa mohla posunúť. Našla si kurz tvorby šperku u umeleckej zlatníčky Hany Kašičkovej, ktorá od roku 2004 organizuje a vedie pre verejnosť Akadémiu šperku v priestoroch VŠVU v ateliéri Kov a šperk. Po absolvovaní kurzu sa Katka rozhliadala, z čoho by mohla vytvárať svoje šperky, tak aby ich vedela tvoriť aj z domu. Začala tvoriť šperky z komponentov – polodrahokamov, perál a rôznych iných materiálov. Vymyslela si koncept ako by mal šperk vyzerať a zo spomínaných komponentov ho začala skladať dokopy. Dopyt Katkinho okolia po takýchto šperkoch bol natoľko motivujúci, že sa rozhodla založiť si vlastnú značku.

Kasi.studio vzniklo na základe spojenia precíznosti dizajnu s prirodzenou krásou kameňov a perál. Katkina cesta k tvorbe šperkov začala na pôde architektúry, kde objavovala spojenie medzi priestorom, formou a estetikou. Tvorivé nadšenie ju viedlo k hľadaniu kreatívneho úniku, kde by mohla prepojiť dizajn s ručnou prácou. V šperkoch našla nielen odreagovanie od každodennej práce, ale aj spôsob, ako preniesť estetiku a krásu bližšie k ľuďom. Pri výbere materiálov preferuje polodrahokamy a perly, pre ich jedinečné príbehy a údajné liečivé vlastnosti. Každý kúsok, ktorý vytvára, má pôsobiť ako talizman – symbol sily a krásy, ktorý nám môže pomôcť nájsť pokoj a inšpiráciu v prežívaní. Verí, že prostredníctvom spojenia s energiou a príbehom každého kameňa, môžeme nájsť inšpiráciu a cestu k hľadaniu vlastnej jedinečnej sily.

Šperk sa pre Katku stal akýmsi instantným šťastím. Výsledok svojej tvorby vidí hneď, čo sa pri architektúre nedá povedať. Rovnako hneď vidí šťastné pohľady svojich zákazníčok. Napĺňa ju, keď môže kúsok seba prenáša na druhých.

◄ 1 ... 4 5