Nespútaná maliarska živelnosť

Dátum: 20.11.2023

Autor: Martin Brix

Meno Martin Lukáč má na Slovensku okolo 400 ľudí. Od všetkých týchto Martinov sa odlišuje možno tým, že každý deň kreslí a maľuje. Vyniká nielen svojím vzhľadom, ale aj umeleckými aktivitami. Jeho obrazy sú žiadané medzi zberateľmi a prestížnymi galériami.

K umeniu mal blízko už od mala. Miloval animované seriály, ktoré sledoval hlavne na Cartoon Network a Super RTL. Martin si užíval krásnu éru nultých rokov. Vždy chcel kresliť podobné animáky a tak jeho prvé kresby boli obrázky Batmana, Spidermana, veci, ktoré chodili na Cartoon Network ako napríklad Dexter’s laboratory. Raz dokonca povedal mame, že tieto rozprávky bude maľovať v Hollywoode. Kreslil aj kulturistov. Jeho rodičia totiž zbierali časopis Muscle and Fittness. Venovali sa športu, chodievali na karate, ktoré neskôr skúšal aj on sám. Keď videl kulturistov, pokúšal sa nakresliť ich telo, lebo sa mu to zdalo zaujímavé. Stavbou tela mu pripomínali už spomenutých obľúbených superhrdinov. Ale postupom času ho začala baviť viac voľná tvorba a najmä maľba.

Keď mal päť rokov presťahoval sa s rodinou do Petržalky. Ešte si dobre pamätá, že keď prechádzali po Petržalke, tak to bol pre Martina totálne iný svet. Pamätá si na nádherne graffiti, napríklad basketbalistu, ktorý pripomínal Michael Jordan, steny popísané tagmi ako napríklad Prodigy alebo prekresleného animovaného kojot z rozprávky Road Runner-a. Do toho divné socialistické maľby. Martin, ako dieťa, ktoré vyrastalo spočiatku na vidieku, dostal už v detstve silná vizuálna dávka.

Martinovi rodina našťastie nebola konzervatívna a v umení ho podporila. Prihlásili ho na ZUŠ-ku, následne študoval na Škole umeleckého priemyslu, kde sa dostal na kameňosochárstvo. Na VŠVU Martina neprijali, pretože bol podľa jeho slov „mladý, hrubý, drzý a navyše priemerný“. Dostal sa však na Fakultu umení Technickej univerzity v Košiciach, kde v tom čase  začínali učiť mladé maliarske hviezdy ako Binder, Vasilko, Čerevka a iní. Chvíľu teda študoval v Košiciach v ateliéri súčasného obrazu na Fakulte Umení TUKE v Košiciach (2009 – 2013) u doc. akad. mal. Adama Szentpéteryho a Mgr. art. Jána Vasilka. Vtedy mal vraj „cool pocit“, na jednej strane bol preč z domu, na východe a na druhej strane mu potagovaná punková škola bola vtedy veľkým prínosom. Práve tu si Martin uvedomil, že umenie potrebuje väčšie mesto, spoločnosť, ako aj zázemie. Predsa len, Košice a Bratislava nemajú spolu ani milión obyvateľov. Rozhodol sa preto odísť do Prahy. Zatiaľ, čo na Slovensku bol označený za priemerného, v Prahe, kde maľuje asi tisícka ľudí ho prijali bez problémov. Martin úspešne dokončil maľbu na pražskej UMPRUM v ateliéri Jiřího Černického a Marka Medunu. Popritom stihol absolvovať semester v Lipsku na Academy of Visual Arts Leipzig / Hochschule fuer Grafik und Buchkunst Leipzig u Prof. Astrid Kleina a Dr. Ralf Hartmanna. 

„V momente, keď sa z postmoderny začane vytvárať klišé, neznamená to, že by sa stala povrchnou módou, ale živou estetikou, ktorá konštituuje atmosféru. Je to plnohodnotná, esteticky významná súčasť súčasnej kultúry. To či sa niekomu páči alebo nepáči sa stalo úplne irelevantné.“ Citát mladého vplyvného ruského kritika bol použitý ako sprievodný text k jednej z prvých Martinových výstav, ktorú si zobrala pod kurátorský drobnohľad Jana Pavlová. Martin pracujeme s obrazom ako prostriedkom, ktorý má rôzne možnosti a hlavne variácie formy. To znamená, že pokojne spraví z kresby banner, ako je tomu aj v prípade výstavy Shooting with M.J. (Michael Jordan) (Galerie KIV, Praha, 2015) a prezentuje ho ako paraván, ktorý sa tvári ako maľba. Toto spojil s Michaelom Jordanom, ktorého od detstva miluje. Pre Martina je to športová a módna ikona a v neposlednom rade reprezentuje symbol osobnosti, ktorý si ľudia vážia. Je uctievaný a hierarchicky je vďaka bulváru „vysoko“. Martin má rád tieto kulty osobnosti. Sám podlieha tomuto typu konzumu. A o to mu aj išlo vo výstave – uchopiť svoju časť osobnosti a vyjadriť ju pomocou reklamnej estetiky. Názov mu napadol spontánne pri sprchovaní, keď si spomenul na obľúbené selfies, fotenia a podobne. Výstava bola jedno komplexné dielo. Všetky veci, ktoré boli vystavené, boli pripravené špeciálne pre priestor KIV v Karlin studios. Veľké bannery, na ktorých boli mreže nakreslené uhľom, maketa kresleného Jordana, vázy s dekoratívnymi cestovinami a video krásnej ázijskej modelky. Martin si tu prepojil všetky príjemné veci.

Počas štúdia hľadal svoj maliarsky jazyk. Skúšal rôzne polohy, aj rôzne druhy práce, nielen maľbu. Prešiel si od realizmu až po takzvaný „ready-made“ nájdený a dotvorený objekt. Zlomovým momentom však bolo, keď si Martin  začal doma kresliť a prekreslovať komixové postavičky, ktoré nechával len v kubistických a oválnych tvaroch. Keď bol malý dostal knihu How to draw cartoons for comic strips od autora Christophera Harta. Kniha mu po dlhom čase udrela do očí a vytiahol ju z knižnice. Následne dva mesiace spontánne a úprimne riešil len tvaroslovie figúrok, ktoré je veľmi blízke kubizmu. Výstupom bol napríklad aj obraz s názvom „Idiot“, ktorý mohli ľudia vidieť medzi finalistami súťaže maľba roka, ktorú usporadúva nadácia VÚB. Po rokoch neustáleho kreslenia sa vrátil k starej technike – uhoľ. Pre Martinovu prácu sú najvýznamnejšími faktormi precíznosť a koncentrácia.

„Výstava MacGyver (Photoport Gallery, Bratislava, 2017) predstavila časť vtedajšej tvorby Martina Lukáča, ktorú charakterizuje najmä maľba/kresba v rozsiahlych cykloch a spontánne opakovanie a variovanie jednoduchých obrazových motívov smerujúce k serialite. Pri výstavných prezentáciách cyklov, často pracujúcich s privlastnenými či deformovanými obrazovými motívmi, vytvára Martin enviromenty, v ktorých komponuje maľby, objekty a galerijné interiéry do nových formálnych i sémantických súvislostí. Názov MacGyver odkazuje k serialite, improvizácii, hravým experimentom, popkultúre osemdesiatych a k vzniku nečakaných riešení,“uvádza kurátor výstavy Peter Megyeši. 

Vystavené obrazy na výstave I’d rather be with you (DUVE, Berlín, 2019) predstavujú dva štýly jeho tvorby v dvoch veľkých sériách. V prvej rozvíja svoju techniku sériovej maľby založenú na tvarových a farebných variáciách komiksových hrdinov Ninja Turtles Teenage Mutant, dobre známych v kultúrnom prostredí Martinovej generácie, ktorá vyrastala v zložitých rokoch postsocialistickej transformácie Slovenska. V deväťdesiatych rokoch boli Martin a jeho rovesníci zaplavení vizuálnymi stvárneniami týchto kultúrnych hrdinov, ktoré sa stali kultúrnym artiklom, používaným v širokom spektre produktov, často presiaknutých mnohými výrobnými nepresnosťami, zafarbeniami či inými vizuálnymi zvláštnosťami, ktoré sa od prototypov líšili. Obrovské množstvo týchto produktov vyvolávalo ilúziu bohatstva a hojnosti, ktorá sľubovala ekonomickú rovnosť s rozvinutým západom, rodiskom dospievajúcich mutantov. Dnes sú predmetom nostalgickej spomienky, kolektívne zdieľanej predstavivosti a spájajú sa s nimi spomienky na detstvo jednej generácie. Zatiaľ čo prvá časť, pozostávajúca z antropomorfných korytnačiek, kde Martin pracuje s popkultúrnou maľbou a systematicky reaguje na produkciu masmédií, druhú časť vystavených obrazov tvoria diela, ktoré sa inšpirujú skôr v avantgardnej a elitnej maľbe. Kultúru reprezentovanú formálnym jazykom, ktorý čerpá zo storočnej histórie abstraktnej maľby. Martin balansuje medzi formou a beztvarosťou a jeho plátna narážajú na hranicu medzi amorfnosťou a momentom, keď forma vzniká a nadobúda tvar. Má záujem zachytiť tie tvary, ktoré kultúra vníma ako umelé, ako súčasť širokého úložiska znakov a atribútov abstraktnej maľby. Vo svojich maliarskych kompozíciách kladie dôraz na najzákladnejšie celky, odkazujúce na nevedomie v obrazovej sfére abstraktnej tradície. Ako inak, nechýba motív, ktorého potenciál je pestrý a skúmaný až do vyčerpania. Tieto motívy sú vrstvené a usporiadané v matrici, ktorá sa javí ako dobre známy, takmer emblematický motív modernizmu. Tieto nové obrazové kompozície kombinujú rôzne vizuálne jazyky minulosti a prestavujú ich pre nové kontexty. (text: Peter Megyeši)

Vnútorná dynamika, divoký výraz a motív bojových športov. Takto by sa dala stručne zhrnúť súčasná Martinova tvorba. Svojím progresívnym prístupom dlhodobo búra predstavy o tradičných umelcoch a nebojí sa prepájať svet umenia a obchodu. Tridsaťtriročný Martin Lukáč mal jednu zo svojich posledných výstav Of soul, art, and soles (2023) v Mánese, kde vystavil 11 abstraktných olejomalieb pri príležitosti 11. výročia vzniku streetwearového predajcu Footshop, podporovaného značkou adidas Originals. Jednotiacim prvkom prác sa stalo logo Footshop a potom špeciálne orámovanie adidas Originals. Každý obraz bol však iný. Spolupráca nezahŕňala len predaj obrazov, ale aj limitovanú kolekciu oblečenia Footshop x Martin Lukáč, ktorá sa vypredala za niekoľko týždňov. Martin pre Footshop namaľoval aj boxerské vrecia a rukavice, na ktorých bol opäť viditeľný jeho rukopis. Martinovi rodičia sa venovali karate, a tak sa mu venovala celá rodina. Hoci Martina to ako dieťa veľmi nebavilo, nakoniec bojovým umeniam prepadol a v poslednom čase chodí často krát trénovať thajský box. Nie je teda prekvapením, že bojové umenia sú súčasťou Martinovej umeleckej kariéry a už dlho ich zapája do svojej tvorby. S bojovými motívmi začal pracovať v roku 2014/2015, najčastejšie to boli boxerské rukavice a abstraktnejšie figuríny.

Spolupráca Footshopom sa datuje omnoho skôr. Séria 10 obrazov pre výstavu Mann in Flammen (Footshop Warehouse, Praha, 2019) bola namaľovaná na plátnach vyrobených z použitých krabíc od tenisiek a visela zavesená na oceľových lankách medzi regálmi. Zachytávala portréty českých, slovenských i zahraničných MMA fighterov. 

Martin Lukáč je slovenský maliar žijúci v Prahe. Počas svojho tvorivého obdobia sa stal laureátom viacerých ocenení, ako napríklad Cena kritiky za mladú maľbu (2016). Martinove obrazy sú charakteristické nespútanou maliarskou živelnosťou a neustálym hľadaním expresívneho autorského gesta na pozadí vtipu často súvisiaceho s figurálnymi námetmi. Abstraktné formy sa v jeho najnovších prácach často vynárajú z podkladu náhle či postupne, každopádne z kontrastne bieleho povrchu, ktorý si so sebou v maliarskom svete nesie prídomok nedokončený či podkladový. Oprostený od priameho zobrazovania sa Martin pohybuje v rovine asociácií na odkazy vizuálnej kultúry, symbolov, objektov, vysokého a nízkeho umenia, ale i produktov a ich značiek. Podobne ako country hudba so sebou nesie istú emóciu bez ohľadu na svoj kontakt s komerciou. Neobáva sa jej ani ju nezatracuje, skôr prijíma čo ho zaujme a na základe obojstranného záujmu sa s ňou prelína. Dôležitá pre neho je dynamika a energia, ktorá sa objavuje nielen v maliarskom geste ale mimo neho vo svete športu a telesnej zdatnosti, ktorú pestuje. Aj samotný úvodný motív piesne odkazuje na istú formu energie, nadšenia alebo lásky, ktorú autor vníma ako esenciálny náboj tvorby. (text: Jana Babušiaková)

Medzi maľovaním a výstavami si Martin nájde čas zahrať si kovboja. Koncom roka 2022 sa tak objavil v reklame na rum. Petr Matějček, šéfredaktor časopisu Esquire, prišiel za Martinom s ponukou. Na Martinových sociálnych sieťach videl, že na cestách po Arizone v USA rád nosí kovbojské klobúky. Navyše má veľmi rád kovbojskú kultúru a zaujíma sa o ňu už od tínedžerských čias. Možno vás to prekvapí, ale na slovenskom vidieku sa konali rodeá. A keďže je Martin fanúšikom klobúkov, cigár a dobrého pitia, vôbec mu nevadilo, že sa v reklame objavím ako kovboj. Alebo model? Na prvý pohľad by nikto nepoznal, že Martin Lukáč je maliar. Je však potvrdením toho, že nie je umelcom v bežne prijímanom zmysle slova, ale skôr osobnosťou, ktorá má ambíciu narúšať stereotypy.

Samostatne vystavoval v Erika Deak Gallery (Budapešť, 2022), DOT Contemporary Gallery (Bratislava, 2022), Tyler Wood Gallery (New York, 2021), Collectors Agenda (Viedeň, 2021), The Cabin (Los Angeles, 2019), Footshop Warehouse (Praha, 2019), DUVE (Berlín, 2019), Nevven Gallery (Gothenburg, 2019), The Court (Pescara, 2018), Photoport Gallery (Bratislava, 2017), Fait Gallery (Brno, 2016) a 35m2 Gallery (Praha, 2016). Jeho práce boli vystavené na skupinových výstavách okrem iného v Artemis Gallery (Lisabon, 2021), Grove Collective (Londýn, 2021), ASHES/ASHES (New York, 2019), Kunstraum Ortloff (Lipsko, 2019), Edoardo Secci (Florencia, 2018), Henie Onstand Kunstsenter (Oslo, 2018), Louis 21 Gallery (Palma de Mallorca, 2018), Tripp Gallery (Londýn, 2018), Kalifornia Institute of the Arts (Valencia, 2017), Galéria Kers (Amsterdam, 2017), De Vishal (Harlem, 2017), Huset for Kunst & Design (Holstebro, 2017) a Ivan Gallery (Bukurešť, 2016).

1 2 3 ►