Maliar, hudobník, performer, ktorý vo svojej tvorbe kladie otázku „Kto som?“

Dátum: 08.04.2024

Autor: Martin Brix

David Javorský absolvoval štúdium v odbore maľba na Akademii Sztuk Pięknych im. Jana Matejki v Krakove a neskôr doktorandský stupeň na Akadémii výtvarných umení v Banskej Bystrici. Je členom audiovizuálneho zoskupenia „Myši na poli“ (autorská dvojica David Javorský a Jakub Mudrák), v ktorom spieva, hrá na klávesoch a trúbke a vytvára scénografiu. Vo svojej práci sa aktívne venuje maliarskemu médiu, kresbe, grafickým technikám, animácii, scénografii a hudbe.

Odmalička ho bavilo pracovať s materiálom alebo si kresliť. Taktiež spievavať alebo hrať na hudobný nástroj. Preto sa po základnej škole objavila dilema. Čomu sa chce David venovať v ďalšom štúdiu? Bavilo ho veľa vecí. Jedinou vysnenou možnosťou bolo študovať na ŠUPke v Kremnici. Ale čo?

Raz v rakúskom kostole zbadal staršiu pani, ktorá hrala na trúbku. Moment, na ktorý s úsmevom spomína. Táto pani Davida fascinovala až natoľko, že si začal vyrábať prvé DIY trúbky z platových fliaš. Neskôr si rodičia povedali, že by bolo dobré prihlásiť syna na krúžok hry na trúbku. Ak začne byť detský koníček už moc povinný, zvykne sa znepáčiť. To sa v istej miere stalo aj Davidovi, ktorý nemal rád písomky z teórie, nechcelo sa mu učiť noty a pri vystúpeniach bol nervózny. Preto sa rozhodol s trúbkou skončiť a prirodzene sa dostal k výtvarnému umeniu. To vyústilo až do štúdia dizajnu v Kremnici, ktorý považovali Davidovi rodičia z najperspektívnejšiu oblasť v rámci vizuálneho umenia. Ale ani grafický dizajn nebol Davidovi veľmi blízky. Preto sa rozhodol prestúpiť na dizajn hračiek, čo bolo správnym rozhodnutím. David vyštudoval Školu úžitkového výtvarníctva v Kremnici odbor Tvorba hračiek a dekoratívnych predmetov pod vedením dizajnéra a rezbára Vojtecha Baláža a akademického maliara Viliama Pirchalu. Popri štúdiu mal aj kapelu, v ktorej experimentoval s divadlom. Vyrobil si prvú marionetu, zahral predstavenie a do neho zložil hudbu. Čiže opäť veľa záujmov.

David chodieval do filmového klubu v Kremnici, kde ho bavili najmä poľské filmy. Poľská kultúra ho začala prirodzene priťahovať. Po strednej škole rozmýšľal nad štúdiom v Krakove. No nebol si istý sám sebou a tak sa radšej prihlásil do Banskej Bystrice. Akadémiu umení v Banskej Bystrici, odbor maľba po roku opúšťa aby mohol začať štúdium už v spomínanom Krakove.

David Javorský je zástupcom ojedinelého vizuálneho prejavu, ktorý zároveň okamžite naznačuje iné (poľské) školenie ako aj samotné uvažovanie. Jeho diela sú hlboko naratívne, no nie doslovné. Nedopovedáva, len naznačuje situáciu, príbeh, dej. Otvára rôzne (zložité, intímne) témy, ktoré však môžeme označiť jediným pojmom – život. Divákovi poskytuje základný rámec pre ďalšie rozmýšľanie a konštruovanie deja – vytvára programovo otvorený systém. Sám umenie vníma ako kódovanie reality – vždy bolo pre neho skôr „chytaním” zložitých znakov a vkladaním ich do štruktúr obrazu. Hovorí, že vytvára existenciálnu koláž s cieľom zachytiť zložitosť ľudskej duše v jej neúnavnom hľadaní účelu, s túžbou pochopenia súčasného človeka vsadeného do scény komplikovaného sveta.

Výstava O priestoroch, o predmetoch a o poctách (2016) v Turčianskej galérii, v rámci veľkého projektu venovaného Andrejovi Rudavskému, bola výsledkom jeho umeleckého smerovania a výtvarného myslenia, ktoré je na Slovensku ojedinelé. Ide o postoj k témam náboženstva, vlastného pôvodu, rodiny, a životného priestoru, ktorý sa vo svojich kresbách snaží viac spresniť. Kým u Rudavského je cieľom pýtať sa, napríklad po historickom pôvode Slovenska, Davidovým cieľom je hľadanie cieľa. Táto absurdnosť stráca na svojej nelogickosti pri umeleckej konfrontácii aká sa Davidovi podarila s dielom Andreja Rudavského. Duchovné posolstvá, osobnostné drámy a prázdne priestory ako ich rezonančné plochy. V kaplnkách a hlavách, v ktorých Rudavský šifruje správy o prírode a národnej, historickej pamäti, vidí David odkazy na biblické námety a kapitoly z vlastného života. Kým konštrukcie Rudavského kaplniek evokujú pohyb ľudského tela, Davidove „kaplnky“ sa stávajú prostredníkmi hybnej, vyššej sily. Kým Rudavského hlavy sú nositeľmi legiend, alebo výrazných typov človeka, Davidov človek je postavou intímne vypovedajúcou o sebe. Tieto hlboké rozpory sú natoľko kontrastné až súčasne obe diela stavajú proti sebe a zároveň ich aj vzájomne obohacujú. Tento kontrast medzi anonymitou a identitou, medzi prírodným a nadprirodzeným, medzi ľudským a božským, medzi národným a rodinným sa demonštruje v Davidovej reakcii na tvorbu Andreja Rudavského v takom rozsahu, až sa stáva plnohodnotnou súčasťou výstavného projektu: Povedomé formy – Pocta Andrejovi Rudavskému. (Autor: Miroslav Haľák)

V roku 2021 uviedla Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici – Galéria v podkroví Davidovu výstavu Dotyk transcendentna. Výstava malieb a kresieb bola výsledkom doktorandskej práce Davida Javorského pod vedením prof. Ľudovíta Hološku.

Okrem tradičného média maľby a kresby sa snaží aj o presah do multimediálneho obrazu, ktorý prepája s animáciou a hudbou. Hudba je dôležitou súčasťou v jeho tvorbe a médiá, s ktorými pracuje, sa navzájom prepletajú cez seba. Tematika diel má vždy existenciálno-filozofické východiská a často odkazuje na konkrétne literárne, filozofické či náboženské texty.

David spolu s Jakubom Mudrákom spolupracujú už niekoľko rokov v rámci umeleckého zoskupenia Myši na poli. Vytvorili audiovizuálne performancie Idiot (2019), Bratia K. (2020) či audiovizuálnu inštaláciu s názvom Amor Vacui, ktorú sme v bratislavskom Štúdiu 12 mohli zažiť v rámci Noci divadiel 2021. David a Jakub vytvorili v roku 2022 pre festival Biela noc audiovizuálnu inštaláciu a audiovizuálnu performanciu. Audiovizuálna inštalácia Hmota je inšpirovaná dielom francúzskeho filozofa a teológa Pierra Teilharda de Chardin, Duchovná moc hmoty. David a Jakub pripravili inštaláciu priamo pre divadelný priestor Štúdia 12, ktorý pomocou hudby, svetla a animácie transformujú, menia, vdychujú mu život, ovplyvňujú nálady. Inštalácia bola doplnená o pravidelné audiovizuálne performancie.

Hudobné zoskupenie Myši na poli vo svojej tvorbe skúma a interpretuje čarovný i zložitý svet Dostojevského diel. Dielo Bratia K (Diel I.) spája viaceré zložky v jeden logický celok. Audiovizuálna performancia je výpoveďou nachádzajúcou sa “polyfónii”. So zámerom, aby každá zložka ich výpovede interpretovala vybrané dielo sebe vlastným spôsobom sa hudobníci stávajú režisérmi, ktorí nachádzajú spôsoby, ako ukázať obraz na javisku v jeho intimite, tichosti a krehkosti. Tým ponúkajú divákovi možnosť pozerať sa a vnímať ho s hudbou, akoby tá vznikla z obrazu a obraz vznikol z hudby. Všetkému dáva pohyb svetlo, ktoré preniká do hlbokej, jednohlasnej výpovede.

„4 slová o…“ je performatívny koncert, ktorý vytvorili Bartosz Przybylski a David Javorský. Prostredníctvom projektu sa umelci pokúšajú vysvetliť svoje myšlienky o začiatku samotných otázok a prezentovať svet, kde slová nestačia na opis reality, kde ľudia musia hľadať riešenia v umení. Cesta s týmito otázkami a úlohami pre oboch znamená, že spochybňujú samotnú existenciu, účel a zmysel ľudských predstáv o živote a bohoch. Človek je najdominantnejším námetom v Davidovej tvorbe, kde sa ho vždy snaží predstaviť v extrémnej existenciálnej situácii, neustále hľadá odpovede o osude ľudstva, úlohe individualít, pominuteľnosti života. Tento proces je väčšinou o redukcii, odmietnutí toho, čo umelci veria, že je potrebné, aby sa priblížili k odpovediam, nahej čistote reality. Slová samotné majú veľké popisné schopnosti a dokonca v niektorých smeroch aj tvorivé, hoci často nestačia, sú obmedzené vo veľmi kodifikovanom a štruktúrovanom systéme. Je obrovský rozdiel, keď sa snažíte vysvetliť, čo je červená farba a v skutočnosti ju môžete sledovať. To je dôvod, prečo sa počas show snažia David s Bartoszom dosiahnuť nejaký druh transsubstanciácie. Prečo môžu niektoré zvuky skomponované spoločne mať výsledok, ktorý zmení život? Kedy sa pohyb stane ohromujúcim zážitkom? Čo robí obraz ikonou alebo oknom do inej reality?

Okrem hudobných a performatívnych projektov sa David stále a aktívne venuje maľbe. Aktuálne vystavuje svoju tvorbu spolu s manželkou v Poľskom inštitúte v Bratislave (Instytut Polski w Bratysławie).

Marta a David Javorskí: Stretnúť Ticho
Poľsko-slovenská manželská dvojica predstavuje na výstave výber z grafík, obrazov a kresieb z posledných rokov pochádzajúcich zo samostatne uzatvorených cyklov, ktoré sú v istom zmysle navzájom ovplyvnené a vytvárajú silný existenciálny dialóg medzi autormi. Marta Javorská je absolventkou maľby na Akadémii výtvarných umení v Krakove. Expresívny jazyk, ktorý používa, je silne ovplyvnený krakovskou figuráciou. Jej práce sú výberom z posledného cyklu Tichý život. Poetická figúra, autoportréty a natura morta sa stávajú dokumentáciou autorkinho vnútorného sveta. Marta sa okrem maľby venuje aj úžitkovej keramike pod úspešnou značkou JavorskyAtelier.

Momentálne David pracuje na novom albume pod sólo projektom The unknower. Zamestnáva ho aj animácia, ktorú vytvára ako scénografiu pre jedno väčšie predstavenie v Žiline. A v polohe maliara ho opäť budeme môcť vidieť na pripravovanej výstave v Bratislavskej mestskej knižnici v priestoroch Galérie Artotéka, v ktorej predstaví projekt s názvom Korčuliar.

1 2 ... 4 ►