#ateliér#čerstvé ovocie_fm#efemko#móda#módna návrharka#módny dizajn#priestor pre módu

Keď sa návrhárka stáva architektkou spoluprác a kurátorkou priestoru pre módu

Dátum: 29.06.2025

Autor: Martin Brix

Silvia Fröhlich Zrebná nepatrí medzi módne návrhárky, ktoré budujú svoju značku na instantnej estetike. Jej cesta je plná intuitívnych rozhodnutí, jemných obratov a hlbokého vnímania materiálu, tela aj kontextu. V tomto profile sa ponoríme do jej vývoja od nečakaného začiatku až po založenie Iron Atelieru – priestoru, ktorý redefinuje spôsob, akým môžeme módu zažiť. Každá kolekcia, každé rozhodnutie, každý steh nesie stopu jej osobnej výpovede.

Niektoré životné cesty začínajú náhodou, ktorá sa v spätnom pohľade javí ako predurčenie. Príbeh Silvie Fröhlich Zrebnej, dnes etablovanej módnej dizajnérky a zakladateľky platformy Iron Atelier, nie je o detskom sne s ceruzkou v ruke. Je o nepravdepodobnom stretnutí s umením, ktoré sa zmenilo na celoživotnú vášeň. „Nikdy som nemala vzťah k umeniu. V rodine sme sa tomu vôbec nevenovali,“ spomína Silvia. Bolo to až v čase rozhodovania o strednej škole, keď jej mama len tak mimochodom nadhodila, že by mohla skúsiť štúdium módneho návrhárstva. „Moja prvá reakcia bola: ale veď ja vôbec neviem kresliť. Mama len mávla rukou – že nejaké šaty predsa nakreslíš.“ V tomto nenápadnom geste sa začal príbeh, ktorý neskôr pretavila do vlastnej značky a neskôr aj do kurátorského priestoru Iron Atelier.

Prijímacie skúšky, kde mala nakresliť krabicu od topánok, pre ňu znamenal prvý kontakt s umením. „Spočiatku som tomu nerozumela. Ale prijali ma a ten svet si ma okamžite získal.“ Zásadné boli prvé impulzy: prostredie, pedagógovia a objavovanie, ktoré nebolo inšpirované snom, ale čistým ponorom do procesu. „Zbožňovala som to. Od začiatku.“ Silviin príbeh nie je romantickým opisom lásky k móde od útleho detstva. Vyrastala na dedine, medzi chlapcami, ďaleko od módnych magazínov a ideálov. „Úplne iné záujmy som mala,“ priznáva. Vzťah k móde sa začal formovať až počas štúdia – prostredníctvom materiálu, siluety, výrazu. „Dovtedy som o móde v podstate nič nevedela.“ Na strednej škole sa spojila s Magdalénou Urgelovou, neskôr etablovanou návrhárkou pôsobiacou v Prahe vytvorili kolekciu s názvom Čeho?!, ktorá im vyniesla druhé miesto v súťaži Zlatá Fatima Junior. Modely zhotovili z plsteného materiálu a doplnili ich pleteninovými šatami. Tento moment priniesol Silvii prvýkrát pocit, že to, čo robí, môže mať zmysel. A práve v tomto období sa začal vyhraňovať jej autorský rukopis. „Vždy som mala rada surovosť. A kontrasty. Punk a minimalizmus. Úzke nohavice, kožené topánky, výrazné prvky… ale zároveň čistota a strohosť.“ Tento dialóg protikladov – surové verzus konštrukčne čisté, tvrdé materiály proti jemným štruktúram – prechádza celou jej tvorbou dodnes.

Po strednej škole odišla do Prahy na Vyššiu odbornú školu odevného návrhárstva, kde počas troch rokov absolvovala dynamické štúdium. „Sami sme si organizovali prehliadky. Dvakrát do roka. Bola to silná škola praxe.“ Kľúčovou postavou sa stala profesorka Jaroslava Pechárová – známa kostýmová výtvarníčka, ktorá mala na Silviu zásadný vplyv. Nasledovalo ďalších šesť rokov na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. „Študovala som odevný dizajn spolu 13 rokov. Neľutujem ani deň. Každá z tých škôl mi niečo dala.“ Silvia neprišla k móde cez sny, ale cez objavovanie, ktoré ju vytrvalo formoval. Jej vstup do sveta dizajnu bol zároveň iniciáciou do priestoru, v ktorom sa krása rodí z rozporov, neistôt a drobných rozhodnutí. A práve tieto momenty tvoria esenciu jej práce dodnes.

ximon | 2015 kolekcia inšpirovaná návrhárom Ximonom Lee  | Foto: Ľuboš Kotlár | Model: Daryan Hardi

Vstup do sveta módy bol pre Silviu síce nečakaný, no o to hlbšie sa doň ponorila. Po strednej škole, kde objavila vášeň pre tvorbu a prvý raz pocítila, že jej návrhy môžu mať dosah, sa rozhodla pre štúdium v Prahe – na Vyššej odbornej škole odevného návrhárstva. Tri roky intenzívnej práce, vlastných módnych prehliadok a vedenia projektov jej otvorili nové rozmery. „Sami sme si organizovali prehliadky po Prahe, dvakrát do roka. Bolo to skvelé štúdium – praktické, živé, skutočné,“ hovorí s rešpektom. Mentorkou sa jej stala profesorka Jaroslava Pechárová – kostýmová výtvarníčka, ktorá Silvii pomohla pochopiť odev ako dramatický priestor. „Bola fascinujúca. Učila nás vnímať látku ako nositeľa významu, nie len ako materiál.“ V Prahe sa Silvia naučila organizovať, tvoriť pod tlakom, spolupracovať. Bola to škola života aj módy.

instinct | 2015 kolekcia s autorským dezénom srsti zvierat | Foto: Petra Baranovičová | Make-up: Mischel Warenits | Models: Dajana Kuban, Terka Nosková

Po návrate na Slovensko pokračovala v štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Tu absolvovala celé štúdium od bakalára po magistra – šesť rokov, ktoré zavŕšili trinásťročný oblúk jej formálneho vzdelávania v oblasti módy. „Každá škola mi dala niečo iné. Ničoho neľutujem. Tá cesta bola dôležitá.“ Počas týchto rokov začala Silvia budovať svoj rukopis. Nie lineárne, nie cez opakovanie jedného štýlu, ale cez skúmanie, fragmenty, kontrasty a experimenty. „Vždy som tvorila pocitovo. Nikdy som si dopredu nekreslila návrhy. Všetko vznikalo priamo pri práci s látkou, strihom, telom.“ Tento proces prirovnala k abstraktnému výrazu – nie racionalizovanému konceptu, ale intuitívnej kompozícii emócie a estetiky.

NO IDENTITY | muah: Mischeldoublew & Phillanoirraude | retouch: Nikoleta Tataiová | photo: Michal Jakubec | models: Aneta Zrebná, Melanie Theresa Beňková, Ľubo Šoška, Terka Nosková, Monika Troskoova, Daryan Hardi

Jej tvorbu začali formovať osobné prežívania – to, čo cítila, čím si prechádzala. Nešlo o reakcie na veľké spoločenské témy, skôr o vnútorné krajiny, ktoré sa pretavovali do siluet, materiálov a kontrastov. „Nikdy som nechcela ísť do radikálnej výpovede, skôr do hĺbky. Chcem, aby moja tvorba bola spätá s niečím príjemným – pre mňa aj pre toho, kto ju nosí.“ Ako sama hovorí, jej kolekcie nemajú jednotnú vizuálnu líniu, ktorá by sa opakovala naprieč sezónami. Každá kolekcia je autonómna, inšpirovaná iným momentom. „Niektorí hovoria, že moje odevy sú špecifické tým, že sa dobre kombinujú. Ale nie je to zámer. Je to len dôsledok mojej povahy a spôsobu, akým tvorím.“

Charakteristická je pre ňu láska k protikladom: tvrdé a mäkké materiály, surovosť a precíznosť, vrstvenie a minimalizmus. „Milujem štruktúry, lesky, kombinácie tvrdého a jemného. Fascinuje ma dekonštrukcia spojená s pedantnou krajčírskou prácou.“ Tvorí prevažne z prírodných materiálov – vlny, hodvábu, bavlny –, no nebráni sa ani kvalitným syntetikám, ak majú vizuálne alebo koncepčne opodstatnenie. „Záleží, na čo je odev určený. Večerné šaty môžu byť pokojne z plisé z polyesteru, ak to slúži účelu.“ V období štúdia vytvorila desiatky kolekcií, niektoré z nich boli súčasťou výstav, iné predávala prostredníctvom predajní ako Slávica. V tom čase si začala formovať aj svoj postoj k autorskej móde ako niečomu, čo nemusí byť len vizuálne efektné, ale najmä zmysluplné. „Móda pre mňa nie je o štýle, ale o výraze. O tom, čo človek cíti a chce vyjadriť.“ A tak sa cez roky vrstvenia skúseností, učenia, hľadania a pochybností začal kryštalizovať rukopis Silvie Fröhlich Zrebnej – nie ako jednotná línia, ale ako pluralita prejavov, ktoré spája dôslednosť, osobná pravdivosť a vášeň pre tvorbu.

Between Good and Evil (2017) | Kolekcia, ktorá ukrýva alebo naopak odhaľuje. Každý z nás sa v živote stretne s niečím, čo ho poznačí, ovplyvní. Či už je to v dobrom alebo v zlom, každý s tým naloží inak.  | foto: Štefan Sekáč | model: Aneta Zrebná

Po trinástich rokoch štúdií, v ktorých sa Silvia ponárala do módy čoraz hlbšie, prišla ďalšia etapa – osobná aj tvorivá. Tehotenstvo a následná materská dovolenka pre ňu neznamenali prerušenie, ale transformáciu. „Skončila som školu, keď som mala prvé dieťa a druhé som už čakala. Boli to pre mňa intenzívne roky – fyzicky, psychicky, tvorivo.“ Aj počas materskej sa snažila ostať v kontakte s tvorbou – nielen kvôli práci, ale najmä kvôli sebe. „Potrebovala som si udržať svoju identitu. Móda bola pre mňa priestor, kde som sa mohla realizovať.“ V tom čase tvorila najmä na zákazku, pre úzky okruh klientov. Medzi nimi bola aj výtvarníčka Ilona Németh, s ktorou ju spájala nielen spolupráca, ale aj dôvera. „Bolo to krásne obdobie. Pracovať pre niekoho, kto chápe hodnotu remesla a konceptu, je nesmierne obohacujúce.“ Práve počas týchto rokov vznikli aj viaceré kolekcie, ktoré Silvia predstavila v rámci Fashion Live! – jedinečnej platformy pre autorskú módu na Slovensku. Prehliadky boli pre ňu príležitosťou ponoriť sa do tvorby naplno. „Fashion Live bolo miesto, kde som mohla vypustiť kreativitu. Bola to moja každoročná rituálna zastávka – kde som mohla povedať niečo vlastné, po svojom.“

YouAndMe (2016) | spolupráca s keramikárom Štefanom Sekáčom | Foto: Kvetoslava Bobáková | Make-up: Dominika Bartošovičová | Models: Aneta Zrebná, Miriam Moundou, Paulina_K

Kolekcie, ktoré vytvárala, boli často reakciou na jej aktuálne životné rozpoloženie. Namiesto trendov reflektovala intuíciu, osobný zážitok, momentálnu náladu. Jedna z výrazných kolekcií vznikla v spolupráci so stážistkou Tinou Zsapkou, ktorá študovala na VŠVU. „Bolo to pre mňa veľmi osviežujúce. Mať pri sebe niekoho mladého, s čerstvou energiou a rozhľadom. Po materskej som sa cítila trochu mimo diania – ona ma naň opäť napojila.“ Silvia sa v tom období snažila budovať aj vlastnú značku. Ateliér mala v bratislavskej Novej Cvernovke, kde vytvárala autorské kolekcie, ale aj pracovala na zákazkách. No nebolo to jednoduché. „Ťažko sa mi po materskej dostávalo do tempa. Robila som veľa vecí naraz, žiadnu poriadne nedokončila. Bola som rozpoltená.“ V istom momente sa spoliehala na spoluprácu s módnym butikom, kde však narazila na slabú organizáciu a nejasné očakávania. „Zasekla som sa. Bolo to demotivujúce. Cítila som, že to nejde, že sa to ťahá.“

NADRIRODZENÁ | Foto: @janasantava | Make-up: @luciafreund | Model: @aanet_

Zlom nastal s kolekciou s názvom MOTTO. „Bola to kolekcia, pri ktorej som si povedala: buď to teraz vyjde, alebo to zavesím na klinec.“ Návrat kreativity a dobrá odozva jej však vrátili vieru. Krátko nato prišla pracovná ponuka – zastupovanie v krajčírstve – ihlove.sk, kde Silvia zistila, že ju baví nielen dizajn, ale aj organizácia a vedenie tímu. „Objavila som v sebe niečo nové. Viedla som krajčírky, riešila zákazky, strihy. Zistila som, že ma baví byť v pozícii, kde môžem prepájať ľudí a procesy.“ Bratislavské podujatie Fashion Live! ostalo pre Silviu dôležitým medzníkom. Posledná kolekcia, ktorú tu predstavila – Another Kind of Love – vznikla v čase, keď jej zomrel otec. „Bola to kolekcia, do ktorej som dala všetko. Bola tmavá, osobná, emóciami nasiaknutá.“ V jej dielach sa zrkadlili zmiešané pocity, vrstvenie smútku a nádeje, svetlo predierajúce sa cez hustú tmu. Kolekcia bola zároveň jej posledným verejným vystúpením predtým, než sa naplno pustila do budovania konceptu Iron Atelieru. Materská a roky po nej tak pre Silviu neznamenali útlm, ale transformáciu. Z dizajnérky, ktorá tvorila sama pre seba, sa stala žena, ktorá začala vnímať tvorbu ako platformu pre prepájanie ľudí, skúseností a vízií. A táto predstava ju nakoniec priviedla k najväčšiemu kroku v jej doterajšej kariére.

NESMRTEĽNÁ DENIMOVÁ | Photo @jena.simkova | Muah @vida.makeup | Model @emabrenkusova @exitmodelmanagement | Atelier&painting @danica_ondrej

Pre Silviu Fröhlich Zrebnú neexistuje univerzálny rukopis, ktorý by sa tiahnuť jej kolekciami ako pečať. Každá kolekcia je pre ňu samostatným vesmírom, ktorý vzniká z konkrétnej životnej situácie, nálady, osobného prežitku. Tvorí intuitívne, bez kreslenia návrhov – s látkou v ruke, so strihom pred sebou, s pocitom, ktorý chce pretaviť do odevu. „Vždy tvorím veľmi abstraktne. Idem cez emóciu, nie cez koncept. Každá kolekcia je teda zrkadlom toho, kde sa práve nachádzam.“

AUTENTICITY! | Styling: @barbora_kubi | Shoes: @humanicshoes

Jednou z takýchto silných výpovedí bola kolekcia MOTTO*. Vznikla v období, keď Silvia uvažovala o ďalšom smerovaní svojej značky, no zároveň bola pripravená prijať možnosť, že s navrhovaním skončí. Výsledkom bol však návrat energie, vytriezvenie z pochybností a séria odevov, ktorá spájala kontrastné nálady – od obopínajúcich strihov až po oversize ramená, od vlnených kabátov až po ručne pletené detaily. Na kolekcii spolupracovala aj s mladou stážistkou Tinou Zsapkou, čo bolo pre Silviu ďalším impulzom. „Bolo to veľmi osviežujúce. Prítomnosť mladého človeka, ktorý má prehľad a nové pohľady, ma opäť prepojila s dianím.“

MOTTO | Sweater @arrepentina | Photo @tomasthurzo | Muah @olivianorovska | Model @jyanaa | Styling @nemamconaseba

*Kolekcia MOTTO pôsobí elegantne a žensky, no zároveň si zachováva istú suverenitu a výraz. Tlmenú farebnú škálu – od sivej, čiernej až po čierno-bielu kombináciu – osviežuje akcent sviežej hráškovo zelenej. Silvia siaha po kontrastoch nielen vo farbách, ale aj v materiáloch: robustná vlna na kabátoch sa stretáva so splývavou viskózou a jemným hodvábom na šatách a nohaviciach. Výrazným prvkom celej kolekcie je zelená koženka, z ktorej vznikli efektné sukne. Dizajnérka v kolekcii vedome pracuje so štruktúrami a ich dialógom – napríklad v prípade tvarovaného saka so širokými rukávmi či vesty z hrubej tkaniny so strieborným vláknom a machovo zelenou vlnou. Typickou črtou kolekcie sú inovatívne a nevšedné strihy, ktoré sa vyznačujú úzkym pásom a výraznými oversize ramenami. Vlnená vesta má variabilné stiahnutie v páse, ktoré obopína celú siluetu. Zelené viskózové šaty so sedlom na zadnom diele a biela košeľa s padnutými ramenami sú tvarované tak, aby zvýraznili pás. Plisovaná sukňa je dvojvrstvová, čo necháva vyniknúť obom stranám zafarbenej látky. Čierne vlnené šaty so šálovým golierom a véčkovým výstrihom na chrbte dopĺňa dramatická kruhová sukňa. Súčasťou kolekcie je aj ručne pletený sveter a jemná šatka, vytvorené v spolupráci so stážistkou Tinou Zsapkou – detail, ktorý ešte viac podčiarkuje remeselný charakter celej kolekcie.

Nasledovala kolekcia Another Kind of Love – osobná a temná výpoveď, ktorá vznikla po smrti jej otca. Silvia v nej zachytila krehké, no intenzívne vrstvy smútku, premeny, introspekcie. Inšpiráciou sa stali lesy, daždivé rána, pavučiny, podhubie a zemina. „Hľadala som vizuálny jazyk pre to, čo sa odohrávalo vo mne. Chcela som ukázať, že aj temnota môže byť krehká, trblietavá, že v nej môže existovať forma lásky.“ Použité materiály neboli len nosičmi tvarov, ale metaforami: čipka s flitrami evokovala mokrú pavučinu, zelený denim odrážal trblietavé machy, šuštiakovina štruktúru kôry stromov. V palete sa objavovali tmavé odtiene hnedej, čiernej a zelenej, ale aj akcenty striebornej, oranžovej a bielej – ako prieniky svetla do hustého lesa. Odevy boli navrhnuté ako fluidné – unisexové, vrstvené, kombinovateľné. Výšivky, asymetrické línie a premenlivé siluety reflektovali emocionálne rozpätie, v ktorom sa Silvia v tom čase nachádzala. „Kolekcia bola pre všetkých, ktorí v sebe majú lásku – bez ohľadu na vek, pohlavie, identitu.“

ANOTHER KIND OF LOVE | catwalk | @mbfl_ba | @martin_tomecko | @douglasslovakia | @lorealpro | @topankovo

Kolekcia NECESSITY*, ktorú Silvia vytvorila ešte počas materskej, predstavovala pre ňu jeden z dôležitých návratov k tvorbe. Spolupracovala na nej s keramičkou Zuzanou Svatíkovou, ktorej kresby sa preniesli na odevy vo forme výšiviek. Silvia o tejto kolekcii hovorí ako o niečom, čo ju naplno pohltilo. Práca s krajčírkou, kvalitné materiály a osobitý styling – všetko do seba prirodzene zapadlo. „Bola to kolekcia, ktorá ma napĺňala. Pocitovo aj remeselne.“ Už počas štúdia na VŠVU si Silvia všimla, že ju priťahuje nedokončenosť, surovosť, vrstvenie – to, čo ostáva v procese a nie je uhladené. „Na školských kolekciách som si začala všímať, že nechávam nezačistené okraje. Vedome. Nešlo o nedbalosť, ale o úprimnosť. To sa so mnou ťahá doteraz.“

NECESSITY (2021) | Foto @kotlarlubos | Muah @luciafreund | Models @exitmodelmanagement – @patricia_petrasova, @sofia_mihalova, @lucia___zemanova

*Kolekcia NECESSITY predstavuje dizajnérsku odpoveď na výzvy trvalej udržateľnosti v móde. Je postavená na kombinácii autorských odevov z kvalitných a recyklovaných materiálov s precíznym remeselným spracovaním a kurátorským výberom kúskov z druhej ruky. Jednotlivé modely sú navzájom kombinovateľné, čím vytvárajú základ pre kapsulový šatník orientovaný na praktickosť, univerzálnosť a dlhodobé nosenie. Kolekcia vznikla v spolupráci s vizuálnou umelkyňou Zuzanou Svatíkovou, ktorej autorské ilustrácie s parodickým podtónom boli reinterpretované formou výšiviek. Tento výtvarný zásah posúva odevy do roviny kritického komentára, pričom zároveň obohacuje ich vizuálny jazyk o hravý a reflexívny prvok. Niektoré z modelov sú doplnené o kúsky značky Swim Patisserie, ktoré prinášajú čistotu línií a funkčný základ. Výsledný styling, realizovaný v spolupráci so stylistom Matejom Vodičkom, podčiarkuje vrstvenie, proporcie a osobný prístup k forme. NECESSITY vníma odev nie ako sezónny artefakt, ale ako nástroj každodennej identity – flexibilný, vedomý a zároveň esteticky výrazný.

Hoci jednotlivé kolekcie nemajú jasnú typológiu alebo ikonický strih, Silvia priznáva, že prepájajúci prvok existuje: kombinovateľnosť. „Možno to je moje špecifikum – že moje odevy viete vrstviť, prepájať, posúvať ďalej.“ Odev tak nie je finálnym artefaktom, ale otvoreným nástrojom identity. Každá Silviina kolekcia je iná – no spája ich jedno: sú úprimné, poctivo vystavané a vždy ukotvené v konkrétnom momente jej života. Nie sú odpoveďou na sezónne zadanie, ale vizuálnym denníkom, cez ktorý môže vnímať a interpretovať svet.

Po rokoch samostatnej tvorby, hľadania rovnováhy medzi osobnou tvorbou a prácou na zákazku, sa Silvia ocitla v bode, keď túžila vytvoriť niečo, čo presahuje rámec autorskej módy. Niečo, čo by spájalo ľudí, remeslo, estetiku aj praktický život. Výsledkom tejto vízie sa stal Iron Atelier – platforma, priestor a komunita v jednom. Impulzom nebola len túžba po zmene, ale aj reálne skúsenosti z praxe. Silvia si všímala, že ľudia – známi aj neznámi – ju čoraz častejšie oslovujú s otázkou: „čo si obliecť na výnimočnú udalosť?“ „Mnohí ľudia by si radi obliekli niečo výnimočné, ale nemajú kontakt s dizajnérmi. Chýba priestor, kde by sa dizajnérska móda stala dostupnou a zrozumiteľnou.“

Iron Atelier vznikol ako odpoveď – ako miesto, kde je možné si dizajnérske kúsky požičať, kúpiť, ale aj zažiť ich v kontexte. Silvia dlhé týždne premýšľala, spisovala koncept, hľadala financovanie. Napokon, ako sama priznáva, sa rozhodla ísť do toho s podporou najbližšej osoby: „Investorom sa stala moja mama. Verila mi, a to bolo rozhodujúce.“ Názov Iron Atelier nie je náhodný. „Milujem striebro. A železo reaguje. Iron Atelier reaguje na potreby zákazníka, na ich príbehy, nálady, charizmu.“ Ateliér momentálne sídli na adrese Velehradská 7 v Bratislavea je navrhnutý ako ekosystém – živý organizmus módy, krásy a spolupráce. Základom je kurátorsky vybraný výber dizajnérskych odevov V Iron Ateliéri momentálne nájdete na zapožičanie a zakúpenie odevy od dizajnérov a dizajnérok ako Freier, Veronika Lokajíčková, Veronika Kostková, Petra Weingart, Jakub Matiašovič, Petra Kovacs, Silvia Zrebná, Puojd, Andrea Pojezdálová, Mária Štvrtecká a Ateliér Šťastný. Kúsky sú určené na požičanie, kúpu, alebo styling. V budúcnosti má byť dostupná aj databáza modelov, ktoré sa fyzicky nenachádzajú v ateliéri, ale sú prístupné cez dizajnérov.

Iron Atelier však nejde len o šaty. Je to platforma postavená na spolupráci. Silvia si okolo seba vytvorila tím stylistov, vizážistov, fotografov a kreatívcov, s ktorými môže klient vytvoriť komplexný zážitok – od konzultácie cez fotenie až po vizuálnu kampaň. „Chcem, aby ľudia odchádzali s pocitom, že zažili niečo špeciálne. Nielen si niečo obliekli.“ Osobitnou kapitolou sú pripravované workshopy, ktoré prepájajú módu a osobnostný rozvoj. Pod vedením stylistky Zuzany Laučíkovej bude mať každý účastník možnosť spoznať svoj osobný štýl, naučiť sa vnímať odev ako nástroj prejavu a vyskúšať si modely ušité na mieru. „Nechceme učiť pravidlá. Chceme podporiť individualitu.“ Filozofia Iron Atelieru je inkluzívna, citlivá a vizionárska. Nejde o exkluzivitu, ale o prístupnosť. Odevy sú určené pre bežných ľudí, ktorí chcú niečo viac – hľadajú krásu, pohodlie, výpoveď. „Chcem, aby sa ľudia nebáli dizajnérskej módy. Aby ju vnímali ako niečo, čo môžu zažiť, nie obdivovať z diaľky. Iron Atelier je výsledkom dlhoročnej cesty – od osobných pochybností cez návraty až po odvahu vytvoriť niečo, čo má presah. Je to miesto, kde sa móda stáva jazykom dialógu. Medzi telom a priestorom. Medzi dizajnérom a klientom. Medzi sebou a svetom.

Príbeh Silvie Fröhlich Zrebnej je príkladom toho, že módny dizajn nemusí byť o trendoch, marketingu a rýchlosti. Môže byť o procese, hľadaní, vnútornom pohybe. Jej cesta – od nečakaného impulzu cez intuitívne štúdium až po vybudovanie priestoru, ktorý presahuje módnu scénu – ukazuje, že autentickosť má svoje miesto aj v odvetví, ktoré často kladie dôraz na povrchnú krásu. Silvia nie je dizajnérka s rukopisom, ktorý sa dá ľahko zarámovať. Je to autorka nálad, pocitov, štruktúr. Jej kolekcie nemajú opakovateľné siluety, ale majú čitateľnú emóciu. „Nie som konceptuálna, nie som radikálna. Ale viem, čo prežívam, a to sa snažím premeniť na odev.“

V Iron Ateliéri sa jej skúsenosť pretavila do priestoru pre druhých. Už netvorí len pre seba. Tvorí systém, platformu, v ktorej sa stretáva osobný štýl s profesionálnou oporou. Práve tu sa ukazuje ďalšia rovina jej vývoja – schopnosť prepájať, organizovať, vytvárať infraštruktúru pre dizajnérsku módu v prostredí, ktoré je inak často fragmentované. Jej príbeh nie je len o móde, ale o odvahe nevedieť dopredu, ako to celé dopadne. O ochote vybočiť, skúšať, prijať neistotu ako súčasť cesty. A možno práve v tom tkvie najväčšia sila Silvie Fröhlich Zrebnej – že aj keď sa vždy pýta „čo ďalej“, nikdy sa nezastaví. Len mení formu, mení rámec, reaguje. A v tomto pohybe ostáva verná sama sebe.

Silvia Fröhlich Zrebná je slovenská módna návrhárka, absolventka VŠVU v Bratislave a Vyššej odbornej školy odevného návrhárstva v Prahe. Vytvára autorské kolekcie založené na intuícii, vrstvení a kontraste surovosti a precíznosti. Jej tvorba sa objavila na podujatiach ako Bratislava Fashion Live! či London Fashion Week. V roku 2024 založila Iron Atelier – priestor, ktorý prepája dizajnérsku módu, styling a osobný rozvoj s dôrazom na udržateľnosť a komunitu.

---