Novinky
Hlas, ktorý sa prihovára z ulíc
Dátum: 26.05.2025
Autor: Martin Brix
Na prvý pohľad je to len zelený jašter, ktorý zvedavo trčí z rohu skrinky, sedí na komíne alebo sleduje okolie spod betónovej zábradlia. No za touto postavou, ktorá si za posledné roky podmanila ulice slovenských miest, stojí Rišo. Streetartový umelec, ktorý sa pod pseudonymom A Ty Chuje rozhodol pretvoriť verejný priestor na miesto ironického komentára, absurdnej poézie a hravej konfrontácie.
„Som Rišo, Jašter. Možno ma poznáte z ulíc ako zelený charakter – jaštericu, ktorá sa snaží niečo odovzdať cez bublinu alebo text v jej blízkosti. Nejakú myšlienku alebo pocit,“ hovorí o sebe na úvod Rišo. Jeho cesta k umeniu však nebola rovná, skôr kľukatá. Od detstva inklinoval ku kresleniu, navštevoval ZUŠ-ku, no rovnako trávil veľa času v prírode a venoval sa športom. „Formovalo sa to postupne. Ovplyvnili ma Simpsonovci, tie charaktery, farby, štylizácia. Bol som nimi normálne posadnutý.“ Strednú školu absolvoval v technickom odbore, no v tom čase sa začal dostávať ku graffiti a spoznal komunitu, ktorá ho vtiahla do sveta mestského umenia. „Vždy mi tam ale chýbal charakter. Všade boli len písmená a tagy. Tak som si povedal, že to skúsim inak.“ Po neúspešnom prvom pokuse dostať sa na vysokú školu sa mu to podarilo na druhýkrát – nastúpil na Fakultu architektúry a dizajnu STU, kde študoval dizajn. Práve tam sa zrodil aj Jašter. „Vzniklo to niekedy koncom roka 2017, začiatkom 2018. Mal som sa učiť na bakalárske štátnice a to sa mi vôbec nechcelo. Tak som si radšej začal kresliť jaštera.“
Spočiatku šlo len o figúrku na papieri. No rýchlo prišla potreba preniesť ju do ulíc. S fixkou v ruke a zvyškami samolepiacich fólií zo školy vytvoril prvé nálepky a plagáty. „Ten prázdny mestský priestor si pýtal niečo – niečo, čo by človeka zastavilo, rozosmialo, vyviedlo z rytmu.“ Aj keď sa v tom čase pohyboval medzi Bratislavou a inými miestami, práve hlavné mesto sa stalo jeho hracím poľom. „Zo začiatku som Bratislavu nemal moc rád. Prišiel som z malého mesta, kde sú dve ulice, ktoré netreba pomenovávať. Tu každý rieši, na akej ulici býva. Ja som si tie ulice pamätal skôr cez graffiti. Boli pre mňa orientačnými bodmi.“
Postava Jaštera sa vyvíjala spoločne s jeho autorom. „Zo začiatku to bola len bublina s nápisom A ty chuje. Vzniklo to ako interný vtip s kamošmi na intráku, parafráza na virálne poľské video s bobrom. Postupne sa z toho stal povzdych, komentár, citoslovce, niekedy urážka, niekedy objatie. Záleží, kto a ako to číta.“ Rišove začiatky boli experimentovaním s technikami, formátmi, materiálmi aj miestami. „Bol to dlhý proces. Hľadal som ideálne papiere, lepidlá, miesta. Vždy sa snažím lepiť tam, kde to nie je čisto natretá fasáda alebo historická budova. Skôr niečo, čo je už poznačené časom.“ Kľúčový zlom nastal v roku 2024, keď sa jeho plagáty začali objavovať v mestskom priestore vo väčšom množstve. „Začalo to ako voľnočasová aktivita. Chodil som sa bicyklovať, objavoval spoty, vracal sa k nim a testoval.“ V tejto zmesi rebelantstva, humoru, irónie, ale aj nežnosti a empatie sa zrodil jeden z najznámejších vizuálnych hlasov slovenských ulíc. A ako dodáva Rišo: „Keď niekomu vadí, že to tam je a strhne to, aj to je reakcia. Aj to je interakcia.“
Za dielami Jaštera Riša nestojí digitálny ploter ani výrobná linka. Každý plagát, nálepka či kresba, ktorá sa objaví na rozvodnej skrinke, opustenej stene alebo mestskom mobiliári, vzniká ručne. „Všetko je to robené ručne. Dokonca aj na promo k výstavám som robil ručne maľované plagáty. Nikdy to nebolo tlačené,“ zdôrazňuje Rišo. Jeho najobľúbenejšou technikou je akryl na papieri, ktorý mu dáva dostatok slobody aj kontrastu pre vizuálnu výraznosť. „Začiatky boli o hľadaní. Ktorý papier vydrží dážď, ktoré lepidlo sa neodlupuje, ako spraviť vrstvenie, ktoré prežije nielen noc.“ Hoci jeho práca pôsobí na prvý pohľad jednoducho a infantilne, je to vedomý štýl. „Naše heslo s kamošom bolo: Čím horšie, tým lepšie. Nemusí to byť dokonalé, dôležité je, aby to človek pochopil za tri sekundy, keď ide okolo.“ Jeho plagáty majú niekedy formu jednoduchého nápisu v bublinke (A ty chuje, Všetko bude v poriadku, Attention) inokedy nesú figurálnou kompozíciou s ikonickým jašterom v centre deja. „Teraz je to zamerané na ručne kreslené akrylové plagáty, ale baví ma aj grafický dizajn, robím na tablete, animujem. Nechcem zostať len pri tom.“
Rišo sa pravidelne vracia aj k experimentom. Všetko si testuje sám, často „za pochodu“. Z rôznych pokusov vznikli vrstvené plagáty, ktoré sa po viacnásobnom lepení na seba zmenia na takmer objektové dielo s vlastnou dynamikou. V kaviarňach, kde vystavuje, sa tieto vrstvy premieňajú na obrazy s čitateľnou textúrou. „Pripomína mi to onion skin z animácie, keď vidno všetky vrstvy pohybu.“ Aj keď sa stále pohybuje na hrane medzi legálnym a nelegálnym umením, jeho prístup je premyslený a zodpovedný. „Nikdy by som nešiel lepiť na čistú fasádu. Ale ak je miesto zanedbané, často pocitovo volá: pod‘ sem.“ Rovnako intuitívne pristupuje aj k výberu textov a motívov. Niektoré reagujú na aktuálnu situáciu, iné vznikajú ako reakcia na vnútorný pocit. „Keď mám náladu, robím. Keď nie, tak nie. Nie je to systematické. Ale snažím sa mať pripravené veci, ktoré čakajú na ten správny čas a priestor.“ Tvorbu Jaštera Riša tak možno opísať ako kombináciu remesla, intuície, humoru a presnej citlivosti na to, kedy a kde umelecký zásah má zmysel. A keď sa ho spýtate, či sa sám považuje za umelca, len sa pousmeje: „Snáď. A keď nie, tak aspoň ten, čo robí radosť na stene.“
Tvorba Jaštera Riša sa nezačínala v ateliéri, ale v uliciach. Práve tam nachádza najviac impulzov aj najdôležitejšiu odozvu. „Keď niekto strhne plagát, aj to je reakcia. Je to emócia, ktorá ho prinútila konať. A to je pre mňa dôležité,“ hovorí Rišo. Interakcia s publikom je pre neho jadrom celého umeleckého gesta. Jeho diela reagujú na lokálne situácie aj celospoločenské dianie, ale vždy s istou mierou nadhľadu. Napriek tomu, že jeho najznámejšie motívy nesú explicitne politické, dokážu silno rezonovať. Práve jednoduchosť a poetičnosť sloganov ako Láska, Zamysli sa nad sebou, Všetko bude v poriadku alebo Ľuďom chýba ľudskosť z nich robí silné manifesty. Verejný priestor mu poskytuje nevyčerpateľný arzenál plôch, no aj neustále riziko. „Na Americkom námestí je skriňa, ktorú niekto pravidelne premaľováva. Z jednej strany je dúhový motív, z druhej niečo random. Už je z toho takmer verejný ping-pong. Ja už len sledujem, akú farbu ten človek použije nabudúce.“
Súčasťou Rišovej tvorby je aj prienik do galérií a organizovaných kultúrnych podujatí. Počas Bielej noci vytvoril svetelné inštalácie, ktoré si získali pozornosť svojou jednoduchosťou a svietivosťou v tme. V galérii PANOCTOPUS na Klemensovej ulici mal výstavu s názvom zelená a biela obohatenú o živý trávnik. „Najviac zožal trávnik. Psíky ho milovali. Deti tiež. Možno menej už ich rodičia.“Jeho diela sa objavujú aj v interiéroch kaviarní, kde spolupracuje s nezávislými prevádzkami. Tam umiestňuje obrazy, ktoré vychádzajú z uličnej poetiky, ale prispôsobené atmosfére priestoru. Niekedy vzniká celá séria, inokedy jediný motív. „V Artfore je napríklad Jašter, čo sedí na knihách. Všetko je to o pocite z miesta.“
Interakcia s publikom nezostáva len na ulici. Je aktívny aj na Instagrame, kde diela dokumentuje a zaznamenáva aj reakcie: premaľovania, strhnutia, odkazy, komentáre. „Ten človek, čo premaľováva, si zaslúži výstavu. Možno o tom ani nevie.“ Jeho diela tak žijú vlastným životom aj po tom, čo ich nalepí. Niekedy miznú po hodinách, inokedy ostanú roky. Niektoré si ľudia odnesú, iné zakonzervuje čas. „Nevadí mi to. Vlastne je to presne to, čo ma baví najviac. život v ulici, reakcia.“
Aj keď na prvý pohľad pôsobia ako výkriky z krčmy alebo absurdné heslá z manifestu neznámeho anarchistu, texty Jaštera Riša sú jednou z najdôležitejších vrstiev jeho tvorby. „Pre mňa je to povzdych. Niekedy irónia, niekedy poézia, niekedy jemná nadávka. Ale vždy to má nejaký odtieň úletu,“ vysvetľuje Rišo. Kultový nápis A ty chuje vznikol ako interný vtip medzi kamarátmi na internáte a je parafrázou na virálne poľské video. Postupne sa z neho stal mýtus. Fráza, ktorá niekoho urazí, iného rozosmeje a niekomu príde ako dokonalý komentár na situáciu, ktorá sa nedá inak opísať. „Keď sme niekde na výlete a je krásny výhľad, len sa zasmejem a poviem si: A ty chuje, aký výhľad!.“
Rišove texty fungujú ako priamy prenos vnútorných stavov, spoločenských reflexií aj nenápadných provokácií. Ich sila je v jednoduchosti a univerzálnosti. Výrok ľuďom chýba ľudskosť je pre Riša srdcovou záležitosťou. „Jednoduchou vetou sa dá povedať strašne veľa.“ Texty nevznikajú na základe dramaturgického plánu. „Je to o pocite. Niektoré vety nosím v hlave dlhšie, iné prídu ako náhla potreba niečo vykričať.“ Ich kontext je vždy dôležitý. Nápis Slobodná a žiadna iná v uliciach Bratislavy vznikol ako reflexia na situáciu v slovenskej kultúre. Nie je doslovný, ale zafarbený emóciou frustrácie aj výkrikom za niečo lepšie. „Niekedy ma to tiahne komentovať politiku. Ale rýchlo ma to prejde. Lebo tu sa každý deň preráža nové dno.“ Frázy na plagátoch zvyčajne nie sú jednoznačné. Neobáva sa ich viacnásobným významom. „Nech si v tom každý nájde čo chce. Pre mňa je to raz smiech, raz smútok, inokedy protest. Niekedy len zrkadlo.“ Tento jazyk mesta, v ktorom sa vulgarizmus môže stať metaforou a výrok ako Ľuď sa! novodobou zenovou básňou, definuje Jaštera Riša ako vizuálneho fejtónistu. Jeho texty neútočia, ale zneisťujú. Neponúkajú riešenia, ale pýtajú sa. „Najviac ma baví, keď to v niekom niečo vyvolá. Nech je to čokoľvek.“
Aj keď je Jašter Rišo najviac doma na ulici, jeho tvorba sa postupne rozvetvuje do iných sfér. Má za sebou výstavu zelená a biela v galérii PANOKTOPUS, vytvoril svetelné inštalácie pre festival Biela noc a jeho diela sa objavili aj na festivaloch ako Pohoda či 66 hodín. Pri tejto príležitosti spomína na plagát „všetko bude v pohode“ nalepený na betónových skružiach v areáli festivalu Pohoda, ktorý prežil letnú búrku bez ujmy. „Mám ho odfotený pred búrkou aj po nej. Ostal nepoškodený. Symbolicky to vôbec nezlyhalo.“ Vystavoval v kaviarňach, spolupracoval s kultovým prešovským priostrom Spojka Roastery Company, kde vznikla dokonca aj špeciálna káva s jašterom na obale.
Medzi najnovšie projekty patrí obal magazínu Roast Different a spolupráca s TLAKERS na dizajne skate dosky. „Roky mám doma prázdnu dosku, ktorú som nikdy nepomaľoval. Teraz sa mi to konečne podarilo.“ Hoci jeho aktivity naberajú rôzne podoby, tvorba ostáva pre neho najviac o pocite a radosti. „Je to voľnočasová aktivita, ktorá ma baví. Niečo medzi hobby a osobnou misiou.“ Rišo aktuálne uvažuje nad väčšími formátmi, trojrozmernými objektmi a animáciou. „Baví ma, že jašter môže žiť aj v inom svete ako je stena. Chcem s ním skúsiť ešte veľa vecí.“ Zároveň sa chce viac presunúť mimo Bratislavy – do iných slovenských miest aj za hranice. „Bratislava je už podchytená. Teraz je čas pustiť sa inde.“
Príbeh Jaštera Riša je príbehom o výraze, ktorý si nenašiel miesto v galériách, ale v uliciach. O postave, ktorá vznikla z nudy na internáte a vyrástla do silného mestského komentára. O autorovi, ktorý nepotrebuje presviedčať, ale stačí mu vyvolať reakciu. Jašter nie je značka. Nie je produkt. Je to hlas, ktorý na sekundu pritiahne vašu pozornosť, zneistí, možno rozosmeje. Nie vždy viete, či sa na vás pozerá, alebo vy na neho. Ale už ste v tom.
Rišo tiež aj Jašter Rišo je vizuálny umelec, ktorý pôsobí pod streetartovým pseudonymom A Ty Chuje. V jeho tvorbe sa stretáva ručne maľovaný akryl, uličná poézia, jemný nihilizmus a ostrý humor. Pochádza zo stredného Slovenska, študoval dizajn na Fakulte architektúry a dizajnu STU a od roku 2018 pretvára verejný priestor do mapy vizuálnych odkazov, ktoré vyvolávajú reakciu – nech je akákoľvek. Jeho ikonický zelený jašter sa objavuje na stenách, rozvodných skrinkách, v galériách, ale aj v kaviarňach či magazínoch.
|
zdieľať |
|
tweetnuť |
|
späť |
