Ekologicky inteligentný dizajn, ktorý zdokonaľuje siluetu tela a zároveň drží jeho komfort

Dátum: 22.11.2021

Autor: Martin Brix

Že sa bude venovať móde sa rozhodla už veľmi, veľmi dávno. Už vtedy to bol odbor, ktorý jej učaroval. Pocítila, že módou sa dá veľa povedať. Je to veľmi komerčná záležitosť a práve vďaka jej dostupnosti je ľahké posunúť ľuďom autorskú výpoveď, odovzdávať im aj tie najintímnejšie odkazy. Keďže je dosť expresívny typ, prešla si viacerými umeleckými oblasťami. Umenie miluje, všetky jeho druhy a prejavy. Veľmi rada sa vyjadruje cez maľbu, ale časom od nej upustila. Ale práve v móde našla trojrozmerné plátno. Tento trojrozmerný objekt jej umožňuje použiť maľbu, grafiku ale aj architektúru. Zistila, že v móde je jednoducho možné využiť akúkoľvek umeleckú techniku.

V jej životopise odev figuruje od stredoškolských čias. Na odevnej priemyslovke spočiatku len prekvapene pozorovala študentov okolo seba. Bola dievča „z dediny“ a začlenenie do spoločnosti na škole jej chvíľu trvalo. Nakoniec sa, asi tak v sedemnástich, našla, dá sa povedať, prebudila, a pochopila, že to naozaj chce robiť. A navyše ju to baví. V poslednom ročníku si už bola celkom istá, že chce ďalej pokračovať na vysokej. Po absolvovaní Strednej priemyselnej školy odevnej v Trenčíne pokračovala štúdiom v Ateliéri odevného dizajnu u prof. Júlie Sabovej, akad. mal. na VŠVU v Bratislave. Napriek tomu, že Vysoká škola výtvarných umení bola jej veľkou métou, nepodarilo sa jej na ňu dostať na prvý, ani na druhý a ani na tretíkrát. Na štvrtý, po mnohých útrapách, to už vyšlo. Na druhej strane, každý rok čakania ju určitým spôsobom niekam posunul a otvoril jej nové obzory. A navyše sa vďaka tejto skúsenosti stala omnoho odolnejšia a už ju len tak ľahko niečo ťažko dosiahnuteľné nezlomí. Štúdium na VŠVU končila prácou nazvanou Me and Art, sériou mužských i ženských odevov, kde sa pokúsila uchopiť a do odevu preniesť esenciu módy, umenia a dizajnu. Tak sa pre ňu základným materiálom stalo plátno ako upozornenie na podobnosť formálnych východísk. Farebné vnútro bolo pre ňu miestom, ktoré nieslo výtvarný odkaz. Odev teda riešila ako celok, zložený z dvoch rovnocenných častí – v podstate v protiklade so štandardným odevným prístupom. Práve tu po prvýkrát použila visačky s „Life care instructions“ – jej osobnou intervenciou pre nositeľa odevu. Visačky na jej odevoch sú jasným odkazom, ktorý hovorí o ošetrovaní života, navádzajú na žehlenie zlých skutkov, či bielenie myšlienok.

Po ukončení magisterského štúdia na VŠVU pokračuje v navrhovaní experimentálnych autorských kolekcií. Z roku 2007 pochádza kolekcia Protection, ktorej názov odkazuje nielen na ochranu životného prostredia – modely pre ženy vznikli prešitím existujúcich pánskych odevov – ale aj na ochranu v zmysle symbolického prenosu mužskej sily. Kolekcia sa tak výrazne intímnym spôsobom orientovala na strety mužského a ženského sveta, na ich vzájomné ovplyvňovanie. Recyklovaný dizajn, sustainable design sa momentálne vezú na vlne všeobecného záujmu, nemení to však nič na fakte, že táto tendencia prináša zaujímavé výsledky aj vo svete módy. Táto kolekcia bola na slovenskej módnej scéne prelomová. Upcyklácia sa tu po prvýkrát ukázala ako autentická a povšimnutiahodná metóda tvorby odevu. Bez toho, aby ste si s (dobre tajeným) dešpektom odfrkli, že je to síce eko, ale ani trochu chic. Jadrom konceptu boli „zánovné” pánske košele (alebo iné odevné súčasti), ktoré Mária rafinovaným a smelým strihom rekonfigurovala napr. na rezolútne elegantné šaty, výdatnou žiarou nabitý nohavicový komplet alebo pikantný minioveral.

V kolekcii My line (2008) sa Mária zasa koncentrovala na vzťah tradície a jej posunu do súčasnosti, jej ambíciou bolo vytvoriť odev, ktorý by mal jasné znaky regionálnej príslušnosti (v jej osobnom výbere) a poukázať tak na odlišnosti západnej a východnej kultúry.

V intenciách módy a jej prepojenia s umením sa niesla dizertačná práca, realizovaná v rámci VŠVU. Kontakty medzi módou a umením načrtla v historickom exkurze naprieč 20. storočím, berúc do úvahy európsky i slovenský kontext. 

Spoluprácu s konkrétnym umelcom si ona sama vyskúšala napr. s Mirou Gáberovou a Dorotou Sadovskou, s ktorou v roku 2011 pripravila projekt Šaty na mieru – pomaľované plátna ako akýsi druh autorskej recyklácie, predstava osobných šiat pre umelca.

Zásadným projektom v Máriinej tvorbe je ak kolekcia The Dust. Tá poukazuje na jedinečnosť a pominuteľnosť ľudskej existencie. Téma je zameraná na obe časti: duchovnú aj fyzickú. Makro zväčšeniny prachu a popola sa používajú ako potlač na vyjadrenie krásy rozkladu a úvahy o zmysle života. „…lebo prach si a na prachu sa obrátiš“ – (Gn 3,19).

Mária Štraneková je odevná dizajnérka, výtvarníčka, pedagogička, priekopníčka a líderka trvalo udržateľnej módy na Slovensku. Stážovala na Univerzite v Newcastle, v odevnom ateliéri Josefa Ťapťucha na UMPRUM v Prahe, neskôr v Londýne v štúdiu Preen a v módnom dome Alexandra McQueena. V jej portfóliu sú desiatky módnych prehliadok, prezentácií, výstav – od stabilnej prehliadkovej platformy Fashion Live!, Orange Fashion cez pražský Fashion Week, až po móla v Budapešti, Viedni, Londýne, New Yorku či Vancouveri. Je pravidelnou účastníčkou Bratislava Design Week, mohli ste ju vidieť na pražskom festivale Designblok, vystavovala v Galérii Satelit SCD, SNG a i. V roku 2007 bola najlepšou dizajnérkou sezóny na Medzinárodnom veľtrhu Styl Kabo v Brne, o rok neskôr si odniesla Hlavnú cenu v kategórii Textil v súťaži Kruhy na vode a v roku 2009 zvíťazila v Brillance Fashion Talent. V roku 2010 bola prvou, ktorá dostala príležitosť navrhnúť šaty pre moderátorku galavečera v rámci Ceny Nadácie Tatra banky za umenie. Pedagogicky pôsobila na Súkromnej strednej umeleckej škole dizajnu v Bratislave ako vedúca oddelenia Odevný dizajn, dlhodobo v Ateliéri Design odevu na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne, v rokoch 2010–2015 ako vedúca ateliéru. Od roku 2019 je docentkou. Lektorsky je angažovaná na VŠVU v Bratislave a na MOD’SPE Paris Central Europe, stredoeurópskej pobočke francúzskej univerzity pre módnych profesionálov. Stála pri zrode projektu sobi eco, slovenskej ekologickej a etickej značky. Na viacerých platformách sa podieľa na stratégiách rozvoja domáceho kreatívneho priemyslu. Bola členkou viacerých domácich i medzinárodných odborových i medziodborových organizácií, napr. ELIA (European League of Institutes of Arts) a komisií. Ako prednášajúca participovala na slovenských i zahraničných konferenčných akciách zameraných na výtvarné umenie a módu.

Na viedenskom týždni módy Mária Štraneková uviedla v roku 2020 svoju najnovšiu kolekciu Natural Mode. Dotýka sa ňou aj svojej dlhodobej méty — návrhu odevu s nulovým odpadom. V tomto procesuálnom zadaní podľa nej okrem trpezlivého a nekonečného prototypovania strihu vstupujú do hry ďalšie momenty, ktoré treba mať na pamäti: precízna „ergonómia”, materiálová hodnovernosť, vôľa experimentovať a ochota zlyhať. Kolekcia bola navrhnutá v rámci Artist in residence vo Viedni a vyrobená v dielňach na Slovensku. Modely boli doplnené šperkmi Márie Nepšinskej a ekoznačkou Kave. Kolekcia si odniesla hlavnú cenu na Národnej cene za dizajn 2021 v oblasti Móda & životný štýl.

Ako jedna z prvých sa na Slovensku začala systematicky venovať rekonštrukcii a upcyklovaniu použitých odevov. Jej axiómou je ekologicky inteligentný dizajn, pohybujúci sa medzi intuitívnym uchopením trvalej udržateľnosti v remeselnej tradícii a zapojením aktuálnych, invenčných a pre život empatických technológií aj materiálov. Mária sama svoju tvorbu charakterizuje ako nadčasovú, jedinečnú v strihu, s pocitom komfortu a istoty, že odev bol vyrobený s komplexným záujmom ako o zákazníka, tak i ekológiu. Zároveň ide o experimentálnu a konceptuálnu tvorbu, v ktorej posun do dizajnérskej – či povedzme až konfekčnej polohy však zostáva jedným z jej cieľov. Má vlastnú odevnú značku mayamay a dúfa, že svoj koncept šiat maximálne sústredených na nositeľa napriek dosť tristnej situácii v slovenskom módnom priemysle zaujme napokon aj široké publikum.

1 2 ... 5 ►