Novinky

Bronz so srdcom, sochy s pamäťou a umenie, čo rozumie tichu
Dátum: 05.05.2025
Autor: Martin Brix
Jej sochy dýchajú tichom aj výkrikom, nesú v sebe silu bronzu aj krehkosť skla. Jana „Galaxia“ Brisudová modeluje nielen tvary, ale aj príbehy — osobné, ženské, ľudské. V jej tvorbe pulzuje „čLOVEčina“ aj odvaha pretaviť hmotu na emóciu. Od hliny v detskej dielni po bronzové plastiky, ktoré obdivujú svetové hviezdy. Od autentickej remeselnosti po umelecké statementy reagujúce na pandémiu či teroristické útoky. Jana neskresľuje svet, ale ho modeluje taký, aký je — zraniteľný, silný, krásne nedokonalý. Vitajte vo svete, kde sa HE, SHE, THEY = WE.
Jana „Galaxia“ Brisudová patrí medzi výrazné postavy slovenského sochárstva. Jej cesta k umeniu sa začala už v rannom detstve, keď ako malé dievča pocítila silnú potrebu tvoriť rukami. „Milovala som hlinu. Od piatich rokov som sa babrala v hline, chodila som na keramiku do ZUŠ-ky a bolo to pre mňa niečo úžasné,“ spomína Jana na svoje prvé dotyky s tvarovaním materiálu. Aj keď ju lákali aj iné oblasti – spievala v zbore a venovala sa športu – hlina a modelovanie si ju napokon omnoho viac podmanili. Svoj výtvarný talent a cit pre tvar rozvíjala na keramických krúžkoch a neskôr šťastnou náhodou stretla legendu slovenského sochárstva — Tibora Bártfaya. Prijatie do jeho ateliéru znamenalo pre Janu kľúčový moment. „Bola to tvrdá škola, často fyzicky náročná, ale formovala ma ako človeka aj ako sochárku,“ hovorí.


Pod Bártfayovým vedením strávila desať rokov. Bola to intenzívna kombinácia práce, modelovania a dlhých diskusií o umení, filozofii a význame tvorby. „Nebolo to len o technike. Bolo to o tom, ako myslieť, vnímať a vytvárať,“ spomína Jana na obdobie, ktoré bolo pre ňu fundamentálne. Už počas obdobia stráveného u Bártfaya začala vystavovať svoje prvé vlastné diela a postupne si budovala svoju rozpoznateľnosť na scéne. Témy jej skorých diel vychádzali zo životných skúseností — ženské a materinské motívy, témy lásky a vnútornej sily. Vždy šlo o prácu s tlmočením emócií, ktoré pretavovala do hmoty. Jej rukopis sa postupne vyhraňoval: „Mám rada estetiku, ktorú si rada trochu deformujem. Rada sa s tvarom pohrám, deformujem ho“ vysvetľuje Jana svoju tvorivú filozofiu. Okrem klasických materiálov, ako je keramika, si ju časom podmanil bronz, ktorý považuje za „teplý a chladný zároveň, tvrdý, no zároveň môže pôsobiť mäkko, plný emócií a energie“.

Zlomovým momentom, kedy sa naplno začala venovať sochárstvu, bol okamih, keď si uvedomila, že „netvoriť by bolo ako prestať dýchať“. Umenie sa stalo jej prirodzeným jazykom. A ako sama hovorí: „Asi ako niekto potrebuje písať, ja potrebujem tvoriť rukami.“Prezývku „Galaxia“ dostala Jana už v mladom veku od svojich kamarátov, ktorí ju tak nazývali, pretože bola „neuchopiteľná ako galaxia“ a „lietala si vo svojom vesmíre“. Neskôr sa táto prezývka stala prirodzenou súčasťou jej umeleckej identity.

Tvorba Jany „Galaxie“ Brisudovej je dynamickým putovaním medzi tradíciou a experimentom. Jej umelecký prístup stojí na pevných remeselných základoch, ktoré v priebehu rokov obohatila o výnimočnú schopnosť spájať klasické techniky s moderným myslením. Základy modelovania si osvojila u Tibora Bártfaya, kde sa naučila vídať a tvarovať formu do posledných detailov. „Nebolo to len o technike, bolo to o celkovom videní a precítení sochy,“ hovorí Jana. Práve v tomto období si vytvorila hlboký vzťah k materiálom — najprv ku keramike, kamenine a kameňu, neskôr aj k bronzu. Bronz sa stal jej dominantným výrazovým prostriedkom. „Bronz je teplý aj chladný zároveň, má v sebe energiu a emóciu,“ vysvetľuje. Fascinuje ju jeho nadčasovosť a možnosť modelovať v ňom kontrasty: jemnosť a monumentalitu, surovosť aj noblesu. Proces tvorby sochy vždy začína nápadom, ktorý sa postupne pretaví do trojrozmerného modelu. „Vždy si najprv celú sochu vymodelujem ručne,“ hovorí. Až následne prichádza technologický proces odlievania — od lukoprénovej formy, cez voskový odliatok, šamotovú formu až po samotné liatie bronzu, osekávanie z formy, zváranie, brúsenie, cizelovanie, patinovanie.

V posledných rokoch Jana rozšírila svoju tvorbu o kombinácie bronzu a skla. Spolupráca s českými sklármi z Čangel Glass jej otvorila nové možnosti vyjadrenia. „Krehké sklo a hutný bronz spolu vytvárajú dialóg rozdielnych svetov, ktoré však spolu dokážu koexistovať,“ opisuje koncept jednej zo svojich súčasných výstav. Materiály pre ňu nie sú len technickým prostriedkom, ale nositeľmi myšlienok. Každý z nich má svoju váhu, históriu a energiu, ktorú Jana vštepí do diela. Aj preto je každá jej socha svojským rozhovorom medzi tým, čo vidíme, a tým, čo cítime.

Janina tvorba nesie nezameniteľný rukopis, ktorý je na prvý pohľad rozpoznateľný a vždy hlboko autentický. Jej diela balansujú medzi klasickou sochárskou estetikou a subtílnou experimentálnou deformáciou tvaru, ktorá dáva jej plastikám jedinečnú živosť. „Mám rada estetiku, ktorú si rada trochu deformujem. Rada sa s tvarom pohrám, zaťukám doňho“ vysvetľuje Jana svoj tvorivý princíp. Tento jemný posun od klasickej krásy k ľudskej nedokonalosti dodáva jej dielam silný emocionálny náboj. V jej plastikách sa estetická dokonalosť stretáva s krehkosťou, robustná hmota bronzu akoby ožíva v pohyboch, gestách a gestických deformáciách. Významnou charakteristikou jej tvorby je práca s ľudským telom a jeho symbolikou. Telo v jej interpretácii nie je len anatomický objekt, ale nositeľ emócie, príbehu a hlbokého vnútorného prežívania. Výrazné obliny, jemné aj dramatické gesto a intuitívna hra so svetlom a tieňom vytvárajú dielam dynamiku a pulzujúci život.


Jana sa nebráni ani kombinácii rôznych materiálov. V posledných rokoch rozšírila svoj vizuálny slovník o prácu so sklom, ktoré spája s bronzom v kontraste pevnosti a krehkosti. Tento dialóg materiálov zosilňuje jej fascináciu dualitou bytia — medzi zraniteľnosťou a silou, transparentnosťou a hutnosťou. Farba v jej tvorbe zohráva skôr sekundárnu úlohu — dominantné zostávajú textúra, povrchová úprava a samotný charakter materiálu. Jana využíva patiny a prírodné odtiene, ktoré podčiarujú prirodzenosť jej diel. Výsledkom je vizuálna estetika, ktorá nie je prvoplánovo uhladená, ale naopak, odkrýva ľudskú zraniteľnosť, vnútornú silu a krehkú krásu existencie. Jana svojimi dielami vytvára svet, v ktorom sa krása nerodí z dokonalosti, ale z pravdivosti.

Janin umelecký záber presahuje individuálnu výpoveď a odráža schopnosť pretaviť osobný prejav do spoločenských a medzinárodných kontextov. Počas svojej kariéry vytvorila množstvo diel, ktoré nachádzajú svojich adresátov nielen medzi milovníkmi umenia, ale aj medzi svetoznámymi osobnosťami. Jedným z prvých veľkých uznaní bolo, keď jej diela začali vlastniť interpreti ako 50 Cent, Tiësto, Jean Michelle Jarre či Rita Ora. Jana nielenže vytvorila unikátne bronzové sochy, ale pre svetové hviezdy aj exkluzívne šperky, ktoré vznikli ako zmenšeniny jej plastik. Svoju tvorbu predstavila na množstve prestížnych výstav — od domácej scény, až po medzinárodné výstavy v Prahe, Viedni a New Yorku. Jedným z jej významných momentov bola kolektívna výstava 24 žien – autoriek z celého sveta v novo zrekonštruovanom priestore Art Palace v Prahe, kde vystavila až 20 diel.


Pandemické obdobie silno ovplyvnilo aj Janinu tvorbu, ktorá prostredníctvom svojho diela Nádej chcela odovzdať a posilniť pocit spolupatričnosti a vďaky. „Dielo s názvom Nádej odrážalo situáciu na celom svete. Veľmi to mnou pohlo, zalomcovalo, asi ako každým. Ale mala som potrebu vyjadriť nádej a najmä vďaku,“ vysvetlila Jana. Vytvorila symbolickú podobu tváre s vencom z jarných kvetov, rúškom, slzami, záchranárskym krížom a štvorlístkami ako znakom nádeje a šťastnej budúcnosti. Z tohto diela vznikla aj limitovaná edícia brošní. Pandémia zároveň stála pri zrode projektu Ženy ženám, ktorý sa stal pre Janu srdcovou záležitosťou. Ako spoluzakladateľka a kreatívna duša tímu vytvorila pre prvý ročník projektu ďalšiu limitovanú edíciu brošní s názvom Defeat corona / Poraziť resp. Prekonať coronu. Výťažok z dražby brošní, ktorý presiahol takmer 20 000 eur, bol venovaný matkám samoživiteľkám v spolupráci s organizáciou Úsmev ako dar. Vďaka pozitívnemu ohlasu sa projekt dočkal pokračovania v spolupráci so Slovenskou národnou galériou.


Medzi ďalšie významné diela patrí aj fontána Znovuzrodenie Zeme, ktorá symbolizuje témy udržateľnosti a zachovania života. „Chcela som, aby dielo nieslo posolstvo o tom, čo by sme mali zachovať pre budúcnosť,“ vysvetľuje Jana. Jej diela dnes možno nájsť nielen v galériách, ale aj v súkromných zbierkach a verejných priestoroch, ako napríklad v hoteli DoubleTree by Hilton v Bratislave alebo v Slovenskej filharmónii. Pripravuje aj spoločnú výstavu s partnerom Stanom Kičom v Národnej banke Slovenska, kde predstaví spoločné dielo Na rímse ticha, reflektujúce tragické udalosti teroristického útoku na filozofickej fakulte v Prahe. Jana „Galaxia“ Brisudová tak svojou tvorbou neustále dokazuje, že umenie má schopnosť nielen skrasľovať svet, ale aj meniť ľudské životy.


Umelecká cesta Jany „Galaxie“ Brisudovej je sprevádzaná bohatou výstavnou činnosťou, ktorá jej tvorbu predstavila publiku na Slovensku aj v zahraničí. Jej diela boli vystavované na prestížnych umeleckých podujatiach, v renomovaných galériách a historických priestoroch, kde si ich mohli vychutnať milovníci umenia rôznych kultúr. Na domácej scéne patrili medzi dôležité momenty samostatné aj kolektívne výstavy. V roku 2021 sa predstavila v bratislavskej Galérii Slovenského rozhlasu v rámci členskej výstavy Spolku výtvarníkov Slovenska pod názvom Connection. Skôr, v roku 2017, vystavovala spolu s Júiliou Haluzovou v Savoy Gallery v Bratislave na výstave Two (Dve), a v tom istom roku bola jej tvorba súčasťou projektu Art Parlor v Zoya Museum v Modre. Už predtým, v roku 2014, pripravila spoločnú výstavu so Stanislavom Kičom pod názvom Phoenix v Bratislave a neskôr aj v Starom zámku v Banskej Štiavnici. Medzi jej skoršie domáce výstavné aktivity patrí aj Socha Piešťan v Piešťanoch z roku 2011.

Na medzinárodnej scéne zažiarila na viacerých prestížnych podujatiach. V roku 2023 predstavila svoje diela na samostatnej výstave Sculptures v luxusnom hoteli Kempinski Palace v slovinskom Portoroži. Predtým, v roku 2022, sa zúčastnila medzinárodného umeleckého výstavného veľtrhu Art Vienna v areáli Schönbrunn vo Viedni, kde vystavovala v spolupráci s Kun Kelemen Fine Arts. V roku 2019 sa jej diela objavili na výstave Art Connects 3.0 v Bazileji, významnom centre európskeho umenia. Jej sochy oslovili aj americké publikum. V roku 2016 vystavovala na Red Dot Miami a taktiež na Art Expo New York. O rok skôr, v roku 2015, bola jej tvorba súčasťou projektu Young Slovak Art vo Washingtone a rovnako sa zúčastnila odovzdávania cien The Awards in Palazzo Re Enzo v talianskej Bologni, kde boli oceňovaní Slováci reprezentujúci krajinu v zahraničí. Veľkým uznaním bola aj úžasná príležitosť vystavovať svoje diela v priestoroch Európskeho parlamentu v Bruseli na výstave Spiritual Interconnections v roku 2018. V tom istom roku sa predstavila aj na Modern & Contemporary Art Show v Španielsku, kde vystavovala spoločne so Stanislavom Kičom.


Každá z týchto výstav dokumentuje jej schopnosť komunikovať univerzálny jazyk tvarov a emócií. Jana „Galaxia“ Brisudová svojimi dielami neustále presahuje hranice krajiny, čím potvrdzuje, že jej umenie má skutočný medzinárodný dosah.
V bratislavskej Galérii Dessewffy sa od 4. apríla do 16. mája 2025 koná výnimočná výstava s názvom HE, SHE, THEY = WE. Tento projekt je poctou legendárnemu dizajnovému vizionárovi Bořkovi Šípkovi, ktorý sa pred rokmi zaslúžil o vznik tejto galérie a otvoril ju s cieľom priniesť umenie skla na Slovensko. Výstava spája dve umelecké individuality — stálu expozíciu sklenených artefaktov Bořka Šípka a aktuálne diela Jany Brisudovej, ktoré vznikli ako špeciálna pocta jeho tvorbe. Jana predstavuje šesť nových sklenených objektov v kombinácii s bronzom, kde prostredníctvom kontrastu krehkosti a pevnosti vytvára harmonické prepojenie dvoch odlišných, no vzájomne sa dopĺňajúcich svetov.


„Cieľom tejto výstavy je reflektovať súčasnú tému pohlaví a spájania. Chcem ukázať, že všetci sme jedno, a túžba po spájaní a porozumení je základom lásky medzi ľuďmi,“ vysvetľuje autorka. Inšpiračným zdrojom sa pre Janu stala aj staroveká grécka mytológia o androgýne – pôvodnej bytosti, ktorá bola rozdelená na dve pohlavia. Séria diel, ako HAPPY & FULL, HAPPY & FREE, LOTS OF JUICY, HAPPY & SPIKY, HAPPY EVEN AFTER či FLUFFY & FULL, nesie tému radosti, spolupatričnosti a jednoty. Jana v svojich bronzových podstavcoch zašifrovala symboly pohlaví — kvetiny, tvary, prechody medzi orchideami a bodliakmi, ktoré subtílne odkazujú na tému zjednotenia. Použitie fúkaného skla v tejto sérii predstavuje pre Janu nový krok v jej tvorbe a súvisí s odkazom Bořka Šípka, ktorý bol vizionárom v oblasti skla. Kombináciou skla a bronzu Jana dosiahla jemnú rovnováhu medzi stabilitou a krehkosťou, fyzickým a duševným svetom. Kurátorkou výstavy je Melinda Kún Kelmen. Galéria Dessewffy tak opäť potvrdzuje svoju pozíciu miesta, kde sa stretáva tradícia, vizionárstvo a živé umelecké dialógy.


Pre Janu je umenie viac než len estetická výpoveď – je to živý jazyk, ktorým vyjadruje svoje hodnoty, emócie a túžbu meniť svet k lepšiemu. Jej tvorba je hlboko zakorenená v presvedčení, že umelecké remeslo má presah a význam aj mimo samotného objektu. „Netvoriť by bolo ako prestať dýchať,“ hovorí Jana a týmito slovami vystihuje neoddeliteľnosť tvorby od vlastnej existencie. Jej sochy vznikajú zo silných vnútorných impulzov – či už ide o osobné témy, ako materstvo a ženská identita, alebo o spoločenské témy, ktoré ju hlboko zasiahnu. V jej dielach sa odráža viera v lásku, slobodu, citlivosť voči ľudskej krehkosti a dôraz na schopnosť vítať inakosť.


Je presvedčená, že umenie by malo niesť hodnoty otvorenosti a empatie. „Treba si zachovať otvorené srdce a nehejtovať,“ tvrdí. Tento prístup vkladá do svojej tvorby nielen tematicky, ale aj v samotnej forme: rada deformuje estetické ideály, pohráva sa s dokonalosťou a hľadá v nej autenticitu života. Jana čerpá inšpiráciu z ľudí, prírody, filozofie i hudby, ktorú považuje za najvyšší prejav neuchopiteľného umenia. „Hudba je pre mňa najvyššia forma umenia, univerzálny jazyk, ktorý dokáže zasiahnuť priamo do srdca,“tvrdí. Dôležitou súčasťou jej filozofie je aj presvedčenie, že umelec by sa nemal uzatvárať pred novými výzvami a technológiami. Aj keď je vernou vyznávačkou tradičných materiálov, ako je hlina, bronz či sklo, dokáže vítať aj nové prístupy, ktoré obohacujú jej tvorbu o nové rozmery. Výsledkom je umenie, ktoré si zachováva jedinečný rukopis a hlbokú „čLOVEčinu“. Umenie, ktoré nielen ukazuje krásu sveta, ale aj citlivo reflektuje jeho bolesti, túžby a nádeje. V každom diele Jany „Galaxie“ Brisudovej tak pulzuje úzke prepojenie estetiky a univerzálneho „čLOVEčenského“ posolstva.

Jana je sochárka, ktorá svojou tvorbou prekračuje hranice materiálu, tvaru aj života samotného. Jej cesta od prvých dotykov s hlinou, cez formovanie v ateliéri Tibora Bártfaya, až po etablovanie na medzinárodnej scéne, je príbehom o odhodlaní, autentickosti a hlbokej láske k umeniu. Janine sochy nie su len formami v priestore. Nesú výpoveďami o človeku, jeho sile, krehkosti a schopnosti spájať sa s ostatnými. Skrz bronz, sklo či keramiku rozpráva o spolupatričnosti, o vnútorných túžbach a nekonečnej hľadaní jednoty vo svete plnom rozdielov. Jej diela, či už ide o plastiky, šperky alebo monumentálne objekty, si zachovávajú silnú emocionálnu vrstvu, ktorá čitateľne komunikuje s divákom. Jana neponúka hotové odpovede, ale otvára priestor na zamyslenie, výzvy a porozumenie.
Jej súborný príbeh je svedectvom toho, že aj v dnešnom svete zrýchlených technológií má ručné, trpezlivo modelované umenie svoje nezastupiteľné miesto. Jana „Galaxia“ Brisudová tvorí srdcom a rukami, so zmyslom pre detail aj s odvahou prekročiť hranice známeho. V každom jej diele dýchne jedna tichá, ale neochvejná správa: umenie je cestou k sebe, k druhým a k svetu, v ktorom sa všetko — HE, SHE, THEY = WE — spája v jedno.


Jana „Galaxia“ Brisudová je slovenská sochárka a výtvarníčka, známa svojou autentickou prácou s bronzom, sklom a keramikou. Tvorbe sa venuje od detstva, no zásadne ju ovplyvnilo desaťročné štúdium v ateliéri Tibora Bártfaya. Jej plastiky sú intuitívne, citlivé a nesú silný ľudský odkaz. Okrem domácej scény vystavovala v Európe aj v USA a jej diela vlastnia aj svetoznáme osobnosti. Vo svojej tvorbe prepája klasické remeslo s aktuálnymi spoločenskými témami a hodnotami otvorenosti, empatie a jednoty.