Novinky

Zuzana Svatik

Borí stereotypy a upozorňuje na dôležité témy cez kontroverzné obrazy a šokujúce motívy na dekoratívnych vázach

Dátum: 30.08.2021

Autor: Martin Brix

Baví ju robiť veci netradične, nebáť sa šokovať. Chce ukázať, ako sa dá s keramikou pracovať inak, s dávkou humoru či provokácie. Začiatky „kariéry“ boli možno rozpačité, no nakoniec si svoju cestu našla. Keď skončila Vysokú školu výtvarných umení a dostala titul Mgr. art., zrazu mala v hlave veľký chaos. Sama seba sa pýtala „Čo teraz?“. Pár mesiacov jej trvalo aby sa uistila, že sa naozaj chce keramike venovať. Dnes jej tvorba rezonuje. Šokujúce vázy s autorskými maľbami si vyslúžili nejednu nálepku, mimo iného aj napríklad politická „agitka“ alebo feministická póza. Pritom tvorí hlavne pre radosť a tak aby jej tvorba prinášala satisfakciu.

Zuzana Svatik pochádza z Bratislavy a nejaký čas žila a tvorila v Berlíne, odkiaľ sa prednedávnom vrátila. Je absolventkou Ateliéru keramiky na VŠVU v Bratislave. Absolvovala študijné pobyty vo Vroclave a Jeruzaleme, pracovnú stáž v ateliéri Moniky Grabuschnigg v Berlíne. V roku 2016 so svojou kolekciou vyhrala cenu Kolekcia roka na BADW (Bratislava Design Week), ktorú následne prezentovala na pražskom Designbloku v rámci prestížnej kategórie Diploma selection, v roku 2017 bola vystavená na Talente v Mníchove, objavila sa v niekoľkých slovenských i zahraničných článkoch, taktiež bola súčasťou výstavy SNG Z kruhu von v Pezinku. V roku 2017 so svojimi kolegami otvorila výstavu KKK v Nitrianskej Galérii. V roku 2018 so svojou prácou v rámci projektu Miksmitte získala hlavnú cenu BADW, s kolegom, Štefanom Sekáčom sa tak stali tvárami BADW 2019. Projekt prezentovali aj na pražskom Designbloku 2018, za ktorý boli nominovaní na cenu Czech Grand Design a na cenu Edida v kategórii Najlepší stolný doplnok. Jej diplomová práca bola súčasťou Diploma Selection na pražskom Designbloku 2018. V roku 2020 svoju tvorbu prezentovala na výstave 1000 Vases v Paríži, v rámci kurátorovaného Arthouse Designblok Praha, v KHG v Berlíne a na BADW 2020. V roku 2021 bude jej tvorba prezentovaná v galérii La peau de I´ours v Bruseli, v galérii Photoport v Bratislave a v Paríži počas Salon Révélations.

Zuzana sa nevenuje produktovému dizajnu ani zákazkovej tvorbe. Ako sama tvrdí, keby ju nevedela uživiť jej vlastná autorská tvorba, tak radšej ako robiť šálky na zákazku do kaviarne, by do tej kaviarne išla robiť kávu. Produkovať dizajn na zákazku pre Zuzanu znamená to isté ako pracovať hocikde inde. Neprináša jej to zadosťučinenie a radosť, ktorú od tvorby očakáva. Aj keď sama priznáva, že to nie je ľahká cesta. Dôležité je ale stále sa posúvať, napredovať, čítať, vzdelávať sa, otvárať si nové obzory, komunikovať a zaujímať sa o ľudí a svet okolo. To je predpokladom, že sa z vás stane človek, ktorý je schopný tvoriť. Zuzana Svatik tvorí. Venuje sa úžitkovému umeniu a oblasti autorského dizajnu, tvorí prevažne v médiu keramiky s dôrazom na angažovanú, kritickú polohu tvorby. Vo svojich prácach kriticky prehodnocuje funkciu a potenciál úžitkového umenia v súčasnej spoločnosti. Pre Zuzanu má keramika, a úžitkové umenie obecne, obrovský potenciál prinášať okrem funkcie estetickej a utilitárnej, s ktorými je tradične spájaná, pridanú hodnotu v podobe kritickej a angažovanej polohy tvorby. Jej práce majú tiež edukatívny rozmer a sústreďujú sa na skúmanie možností komunikácie a sprostredkovanie obsahov širokej verejnosti prostredníctvom dizajnu. Zuzana svoje diela nebuduje ako samostatné objekty, ale vytvára skrz ne príležitosť pre dialóg s okolitým svetom. V jej tvorbe sa často objavuje problematika rodovej rovnosti, stereotypov týkajúcich sa maskulinity a feminity, tematika dospievania či hľadania vlastnej identity.

Zuzane o keramiku ako takú koniec koncov ani nikdy nešlo. Vníma ju skôr ako médium, s ktorým pracuje. Tá jej vyhovuje po technologickej a hlavne ideovej stránke. Keramika so sebou nesie akúsi provinčnosť, tradíciu a rôzne historické konotácie. Keď sa pozeráme na všetky tie historické predmety, niekedy nás prepadne pocit melanchólie ba až nostalgický pocit smútku za starými časmi. Romantizujeme ich. Myslíme si, že ľudia v minulých časoch žili čisté životy späté s prírodou, nezaťažené výdobytkami modernej civilizácie, že si všetko vyrábali vlastnými rukami. Ale v skutočnosti necítili, že tvoria tradíciu, potrebovali hlavne prežiť. „Dnes chodíme v múzeách okolo týchto artefaktov v drahom oblečení a zasnene premýšľame o čistote tohoto pokolenia.“ Je to svojim spôsobom paradox, tvrdí Zuzana. Aj aj toto je dôvodom prečo vo svojej tvorbe využíva najmä tradičné, archetypálne materiály a formy. Pracuje s hlinou a porcelánom. Vytvára vázy, ktoré si zachovávajú jednoduchý a funkčný tvar. V týchto aspektoch síce Zuzana nepristupuje k invencii nových foriem, ale ku kontinuite, no toto rozhodnutie má pre ňu kritický a diskurzívny rozmer. Jej voľba je založená na symbolike, sociálnej histórii, spoločenských významoch, ktoré so sebou materiál a forma nesú. Zuzana Svatík vníma vázu ako archetyp, predmet domácností a obývačiek, bezprostredne zviazaný s pocitom domova. Je však aj metaforou stereotypného vnímania ženy ako domácej pani, márnivej dekoratérky a gazdinej. Objekt je odrazom týchto tendencií a zaužívaných predstáv a postupov, je ich iracionálnym a ironickým výsmechom pričom nestráca svoju úžitkovú funkciu a je teda jednoducho aplikovateľný do domácností fungujúcich v duchu týchto predstáv.

Je veľmi pravdepodobné, že pre niekoho v budúcnosti, to budeme práve my, tí ktorí sú čistí a tradiční. „Niekedy mám pocit, že v rámci tohoto tradovania, úplne chýba akákoľvek selekcia. Že slovo „tradícia“ sa používa často ako štít, za ktorý sa schovávajú najhanebnejšie a najzbabelejšie úmysly. Nemyslím si, že moje veci prežijú tak dlho. Čo sa týka môjho vlastného odkazu, domnievam sa, že je dôležité žiť v tom, čo je teraz. Ak má moja tvorba niekoho ovplyvniť, tak mojich súčasníkov.“ Pri práci s archetypmi sa Zuzana Svatík prirodzene dostáva k reflexii tradície a jej role v súčasnom úžitkovom umení i obecne v spoločnosti. Tradície nevníma ako statickú prax, ktorá je daná, nemenná a nedotknuteľná. O tradícii premýšľa ako o predávaní, prenechávaní znalostí, skúseností a činností, ale aj ako o zodpovednosti za voľbu toho, čo si zaslúži byť tradované. Zdôrazňuje kritické prehodnotenie kontinuity a potrebu selekcie, ktorá reaguje na aktuálnu spoločenskú realitu. Obhajovanie zachovania tradícií za každú cenu vníma ako negatívny fenomén a to najmä v prípade, keď je tento diskurz zneužívaný k udržaniu nefunkčného statusu quo, problematických praktík či systematickej nerovnosti. V takomto prípade upozorňuje na to, že adekvátnou teda nie je otázka, či by sa malo niečo zmeniť, ale či vôbec existuje niečo, čo by sa zmeniť nemalo.

Jednotvárnosť, samozrejmosť symbolov, nahodilosť, gýč či irónia definujú Zuzaninu vizuálnu stránku. Situácie, ktoré dôverne poznáme, zažili sme alebo odsudzujeme, vtierajú sa nám do nášho vedomia a surovo definujú odcudzenosť dneška. Telá splývajú s objektmi, populárnou kultúrou, rýchlosťou, súťaživosťou, deformovanou pravdou. Ak obraz tela dokáže splynúť s akýmkoľvek symbolom trofeje či stvoriť harmonický celok, bude tento moment alarmujúci, volajúci po deštrukcii, regenerácii a znovuzrodení. Akceptácia tohto spojenia dáva prežiť povrchnosti, úzkosti a strachu skrytého hlboko v nás. Kritické a angažované obsahy, ktoré Zuzana spracováva vo svojich dielach, sú v jej tvorbe čitateľné najmä prostredníctvom povrchovej maliarskej úpravy. Pre Zuzanu totiž vázy nemusia zdobiť len kvety a abstraktné vzory, ale môže sprostredkovať dôležité a pozitívne odkazy, odzrkadľovať realitu a súčasné dianie, nevynímajúc politické hnutia. Obsahová a teoretická rovina Zuzaninej tvorby sa sústreďuje na súčasné rodové stereotypy, ich historickú, sociálnu a biologickú povahu. Skúma tiež maskulínny a feminínny charakter ľudí, vecí a činností, polohu dominancie a podriadenosti, a to predovšetkým skrze svoju vlastnú skúsenosť. Vrství na seba výjavy a motívy, ktoré môžu pôsobiť protichodne, mätúco i znepokojivo, a hromadením ich významov stupňuje napätie.



Galéria