Novinky

Eva Takácsová

Ako by znela Heglov téza, antitéza a syntéza vo farbe?

Dátum: 19.07.2021

Autor: Martin Brix

Už od základnej školy mala rada a veľmi ju bavila práve výtvarná výchova. Toto bol základ k tomu aby neskôr začala inklinovať k umeleckej fotografii a tak sa vybrala na strednú školu s týmto zameraním. Počas štúdia na strednej škole trochu „stratila dych“, fotka sa jej začala vzďaľovať a na umeleckú vysokú školu sa dostala skôr zo šťastím. Nakoniec všetko dobre dopadlo. Chytila druhý dych a získala bakalársky titul na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, na katedre Fotografie a nových médií.  Z tejto katedry prirodzene prešla na katedru Intermédii, kde pokračuje v magisterskom štúdiu. Absolvovala štúdijný pobyt na Utrechtskej HKU Univerzite v Holandsku. Od roku 2020 je autorkou a členkou občianskeho združenia „päť a pól o.z.“. Eva Takácsová pochádza zo Senca ale dnes pôsobím najmä v Bratislave, kde študujem, žije a tvorí.

Eva Takácsová sa vo svojich prácach venuje témam súvisiacim s ontológiou ľudskej bytosti, ako aj spoločnosti v postmodernej dobe. V novších prácach skúma viaceré faktory spoločenských javov, ako napríklad migračnú krízu a s ňou súvisiaci nárast rasizmu a nacionalizmu, či spoločenský problém akceptácie minoritných skupín. V súčasnosti sa autorka sústredí najmä na problematiku enviromentálnej krízy, ktorú vsadzuje do kontextu spoločenskej krízy a snaží sa medzi nimi nachádzať spoločné črty.

Evin magisterský projekt, ktorý je stále v procese, nesie názov Spoje: Záhrada. Ešte stále žijeme z „darov“ modernizmu, ktoré nás zabalili do pomyselnej bavlnky. Moderná technika, luxus all inclusive hotelov, tv dinner/ready-made jedlo a podobne. Aj toto nás odpája od jedla ako takého. V dobe kedy na to, aby sme v meste dostali jedlo do rúk potrebujem len pár dotykov na mobile, a nejaký zostatok na bankovom účte, sa jedlo stáva objektom. Málokto si však uvedomuje, že jedlo ako také je subjektom, teda je veľmi podobne živé ako my sami. Jedlo je živé! Vždy bolo a vždy aj bude. Eva sa v aktuálnom semestri rozhodla vyjsť von, do záhrady a zistiť čo to znamená vypestovať si vlastné jedlo. Taktiež skúmala svoj osobný, ako aj celospoločenský vzťah k prírode a väzby, ktoré nás spájajú. Tento projekt nie je ukončený a prezentuje sa ako rozpracovaný.

Projektu Spoje: Záhrada predchádzala práca Farebné spoje. V nich sa Eva počas semestra venovala rozboru farebných spojov a prepojení́. Zaujal ju fakt, že z troch základných, teda primárnych farieb vie namiešať sekundárne farby. Predstavovala si ako by znela Heglova téza, antitéza a syntéza vo farbe. Môže červená farba predstavovať tézu a modrá farba antitézu, z ktorých následným spojením vznikne syntéza? Samozrejme je otázne či fialová farba je syntéza, nakoľko vzniká niečo nové, niečo čo nepodporuje ani tézu a ani antitézu. Fialová farba je nová, samostatná a rovnocenná k červenej farbe, tak aj modrej v ľudskom chápaní farieb. Jediný fakt, ktorý robí fialovú farbu, tak isto ako všetky ostatné sekundárne farby inými ako sú primárne je, že vznikajú spájaním primárnych farieb. Teda sekundárne farby sú odkázané na primárne farby a na ich vôľu spájať sa. Najdôležitejšou časťou tejto práce neboli farby, ako by sa mohlo na prvý pohlad zdať. V skutočnosti to bol akt spájania sa. Keby farby mali vlastnú vôľu a prestali by byť ochotné sa spájať, svet farieb by nemal význam. Taktiež Hegel by ani nemohol rozmýšľať o syntéze, lebo téza a antitéza by ju nikdy bez spojenia nevytvorili. Bez aktu spájania sa, by na svete neexistovala ani jedna živá bytosť, ktorej bunky by sa na začiatku nespojili. Vo svojej práci prichádza na to, že najprirodzenejší akt, ktorý je obsiahnutý v celom našom bytí, z ktorého všetko vychádza, je spájanie sa. Prostredníctvom farieb demonštruje tento jav, ktorý zaručuje úplnosť farebného spektra, a tak si ujasňuje významnosť tohoto aktu. Zároveň využíva metaforu privilegovaných farieb ako metaforu privilégia v ľudskej spoločnosti.

Okrem „školskej“ tvorby sa Eva venuje ešte iným aktivitám, ktoré s tvorbou úzko súvisia. Na pôde Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave vzniklo občianske združenie päť & pól. Jeho členkami sú mladé fotografky a dizajnérky Oleksandra Bakushina, Lucia Gamanová, Paula Malinowska, Kvet Nguyen a samozrejme Eva Takácsová. Spolupracovali na projektoch, ktoré vznikali na VŠVU, kde všetky v rovnakom čase študovali. Spojil ich až projekt Diár VŠVU, ktorý vznikol v roku 2017 ako platforma pre prezentáciu prác študentiek a študentov VŠVU. Po troch rokoch spolupráce si uvedomili, že ich spolupracovať  baví. Rozhodli sa preto založiť občianske združenie, aby zviditeľnili tvorbu nastupujúcej generácie umelkýň a umelcov. Cieľom občianskeho združenia päť & pól je podpora súčasného umenia na Slovensku s dôrazom na nastupujúcu generáciu. Vo svojich aktivitách sa zameriavajú na nové spôsoby prezentácie mladého umenia.

Aktuálnym Eviným projektom spolu s Paulou Malinowskov je ich spoločná letná výstava s názvom Garden Dialogues. Výstava diel Garden Dialogues je nepriamym dialógom týchto dvoch autoriek prostredníctvom tematickej príbuznosti predmetov ich záujmu akými sú koncept človeka ako hyperpredátora, ekologická kríza, kritika kapitalizmu a z nich prameniaca nostalgia, naliehavosť či dezilúzia. Práce oboch dievčat majú jasný aktivistický charakter. Kým Eva Takácsová performuje úkony vedúce k pomyselnej zmene súčasného klimatického smerovania na individuálnej úrovni, Paula Malinowska zhmotňuje dystopické predstavy zásadne ovplyvňujúce podobu sveta, v akej ho dnes poznáme.



Galéria