#čerstvé ovocie_fm#dizajn#efemko#móda#módny dizajn#remeslo#textilný dizajn

Od remesla k udržateľnej móde novej generácie

Dátum: 19.10.2025

Autor: Martin Brix

„Od malička, odkedy si pamätám, som držala ceruzku alebo fixku v ruke a stále som si kreslila…“ hovorí Vanda Hauptvogelová, módna dizajnérka, ktorá sa v posledných mesiacoch dostala do pozornosti odbornej verejnosti aj vďaka postupu do finále súťaže Best Fashion Talent 2025. Jej tvorba, charakteristická ručným pletením, vrstvenými štruktúrami a modulárnym dizajnom, však nevznikla zo dňa na deň. Má korene v tichom pozorovaní sveta, v hravosti a v potrebe niečo vytvárať vlastnými rukami – presne tak, ako to býva u detí, ktoré si radšej vyrábajú bábiky ako ich kupujú.

„Bola som také introvertné dieťa… veľmi rada som len tak sedela nad stolom a niečo si čmárala,“ spomína si Vanda. Vizuálny svet ju fascinoval už v škôlke. Počas detstva chodila na ZUŠ-ky, výtvarné krúžky, vyrábala si veci z papiera aj z textilu. Neskôr študovala na osemročnom gymnáziu, kde sa síce výtvarnu nevenovala systematicky, ale kreslenie a skicovanie jej ostali ako každodenná potreba. Práve počas stredoškolských rokov si začala upravovať oblečenie, šiť, strihať, skúšať si veci po svojom. „Kúpila som si prvý šijací stroj… no a háčkovanie bolo úplne prvé. To ma fakt chytilo. Nikto ma to neučil, bola som samouk. YouTube bol môj najlepší kamarát,“ priznáva s úsmevom. Práve tento moment – keď sa tvorivé hobby začalo prirodzene preklápať do záujmu o remeslo – bol zlomový. Aj keď si počas gymnázia dlho myslela, že móda ostane len vo sfére voľnočasovej záľuby, v posledných rokoch štúdia jej postupne dochádzalo, že sa iný smer neobjavil. „Asi tomu dám šancu,“ povedala si nakoniec. Záujem o textil a rukodielne techniky ju doviedol až na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, kde sa prihlásila na Katedru textilu.

Prijímačky počas pandemického roka jej paradoxne hrali do kariet – vďaka ich odloženiu mala viac času sa pripravovať. A napokon uspela. „Prešla som si všetkými troma ateliérmi – textil v priestore, textilný dizajn aj odevný dizajn,“ spomína. To jej pomohlo zorientovať sa v možnostiach a rozhodnúť sa, čo ju najviac priťahuje. Napokon si zvolila odevný dizajn, kde sa mohla naplno venovať tomu, čo ju najviac baví: remeslu, ručnému pleteniu, práci s priadzou, modulárnemu experimentu. Odvtedy sa jej cesta neustále vyvíja – no už v prvých rokoch na škole bolo jasné, že sa pri tvorbe nebude spoliehať len na trendovosť alebo efekt. „Vždy som sa nejak vrátila k tomu štrikovaniu, háčkovaniu, k ručným technikám. To so mnou ostalo až dodnes.“ Jej bakalárska kolekcia – inšpirovaná detstvom na Záhorí, rybačkami, lesmi a zvieracími tvarmi – bola dôkazom, že aj osobná pamäť môže byť výživným materiálom pre dizajn. A že remeslo, ktoré rastie z vlastných rúk, dokáže vytvoriť odevy, ktoré sú nielen nositeľné, ale aj dojemné.

Keď sa Vanda Hauptvogelová rozhodla dať šancu štúdiu textilu na VŠVU, ešte netušila, že si nevyberá len školu – ale celý spôsob bytia. „Najviac ma bavilo, že som už nepracovala iba v ploche a na papieri, ale zrazu to bolo 3D. Niečo, čo sa dalo modelovať, dotýkať…“ spomína na prvé chvíle v ateliéri. A hoci začínala na Katedre textilu, už v úvode sa pohybovala medzi rôznymi prístupmi – od textilu v priestore cez klasický textilný dizajn až po odev. Tri ateliéry, tri rôzne cesty – a ona si prešla všetkými. Tento rozptyl jej umožnil experimentovať a zisťovať, kde sa cíti najviac doma. „Veľmi ma bavil aj ten priestor. Myslím, že sa to dodnes prejavuje aj v odevoch. Rada prepájam asymetrické tvary, ktoré ukladám na telo tak, že vzniká niečo priestorové,“ hovorí. Pre Vandinu tvorbu je typické, že nevníma telo len ako „vešiak na šaty“. Zaujíma ju, čo vzniká medzi telom a odevom – ako sa látka správa, ako sa deformuje, aký priestor vytvára.

Definitívne sa rozhodla pre odevný dizajn až v treťom ročníku. Dovtedy skúšala rôzne techniky aj výrazy, no opakovane sa vracala k tomu, čo jej bolo najprirodzenejšie – ručné techniky, najmä pletenie a háčkovanie. „Aj keď som sa snažila zabrúsiť do niečoho iného, vždy som sa nejako vrátila k štrikovaniu,“ priznáva. Postupne sa začala sústrediť nielen na samotné remeslo, ale aj na variabilitu a modularitu odevu – to, ako sa dá odev rozložiť, poskladať, prispôsobiť nálade či telu nositeľa. V ateliéri nešlo len o učenie techník – ale aj o budovanie osobného výrazu. Vanda sa pustila do experimentov s netradičnými materiálmi, záclonovými pásmi či kovovými drôtmi zapletenými do priadze. Sústredila sa na to, čo ju bavilo najviac – proces, v ktorom človek niečo buduje vlastnými rukami. „Plietla som každý večer. Bol to pre mňa meditačný proces,“ hovorí o období pred štátnicami. V pletení nehľadala len estetiku, ale aj rituál. A práve to – spolu s témou spomienok na detstvo – sa naplno pretavilo do jej bakalárskej kolekcie. No ešte predtým, než kolekcia HYBRID vznikla, musela prejsť dôležitým obdobím hľadania – nie žánru, ale rukopisu. „Začalo mi byť jasné, že nech robím čokoľvek, vždy tam nejako prepašujem remeslo a ručné techniky,“ hovorí dnes. A práve to sa ukázalo ako jej najväčšia prednosť – nie iba pred spolužiakmi, ale aj pred odbornou porotou ocenenia Best Fashion Talent. Dnes je už študentkou magisterského štúdia. A hoci jej témy a výskum sa prehlbujú, kľúčové prvky ostávajú: organická práca s materiálom, zmysel pre hravosť a vrstvenie, remeselná trpezlivosť. Vanda počas štúdia objavila, že nech by sa akokoľvek snažila tvoriť „trendy“ alebo konceptuálne, jej tvorba si vždy pôjde svojím smerom – pomaly, rukami, vrstvene, s rešpektom k hmote aj telu.

Kolekcia Hybrid | foto @mariettakollarova.art, @fotitosamo_ | muah: @studio22academy | models: @mix_model_management @exitmodelmanagement @wemodelsmen @hmodelsslovakia | production & styling: @dominique_peer

Kolekcia HYBRID nie je len školský projekt. Je to pamäťový záznam, experiment v hmote a citlivá reflexia toho, ako sa dá detstvo preklopiť do dizajnu – bez nostalgie, no s presnosťou, akú dokáže vygenerovať len vlastná skúsenosť. „Spomínala som na svoje detstvo a na prostredie, v ktorom som vyrastala. Záhorie, lesy, rybačky…“ opisuje Vanda momenty, ktoré sa stali štartovacou čiarou kolekcie. HYBRID nie je kolekciou o prírode – ale o premene človeka a prírody, o ich prepojení. Hľadala medzi nimi nové spojenia, nové štruktúry, nové telá. A ako médium si vybrala to, čo jej je najbližšie: ručné pletenie. Pletenina jej umožnila stavať formy, ktoré nie sú statické. Organické, objemné, bublinkové, vrstvené. „Vytvorila som si vlastný abstraktný bublinkový vzor, ktorý sa rôzne motal po tele a vytváral objemy,“ opisuje. Štruktúry sa neprispôsobujú telu, ale vedú s ním dialóg. Vznikajú tak nové siluety, ktoré sú pohyblivé, hravé, miestami až sochárske. Dôležitým aspektom kolekcie je aj materiálová reflexia – pracovala so zvyškami zo záclon, ktoré si sama spriadala do priadze, experimentovala s drôtom vplietaným do štruktúr, ktorý im dával tvarovateľnosť. „Vznikali z toho objekty, ktoré sa dali ohýbať, manipulovať, modelovať…“ hovorí. Každý kus tak nesie stopy procesu – nie je výsledkom návrh–výroba–hotovo, ale kontinuálneho skúmania a skladania.

Kolekcia Hybrid | foto @mariettakollarova.art, @fotitosamo_ | muah: @studio22academy | models: @mix_model_management @exitmodelmanagement @wemodelsmen @hmodelsslovakia | production & styling: @dominique_peer

Popri pleteninu však vstupuje do hry aj druhá rovina – modularita. Vanda vytvárala variabilné prvky, ktoré sa dali zapájať do seba: „Hľadala som tvarové konfigurácie, ktoré by si vedel človek sám poskladať… podľa nálady, príležitosti.“ Pracovala s výrezmi, strihmi, štvorčekmi, ktoré nositeľ môže skladať do rôznych odevných foriem. Tieto prvky pripomínajú detskú skladačku – nie náhodou: inšpirovala ju vlastná detská kresba a hravosť, ktorú si chcela do kolekcie preniesť. Výsledkom bola kolekcia, ktorá spája emocionálne vrstvy (spomienky, detstvo, atmosféru miesta) s formálnymi experimentmi (pletenie, objem, modulárnosť) a technológiou (laserovanie do koženky). Vznikli tak objekty–odevy, ktoré sú otvorené, mäkké, zmeniteľné. A vďaka svojej premenlivosti sú aj udržateľné – neviažu sa na jednu podobu, jeden štýl, jedno telo. Práve kolekcia HYBRID jej otvorila dvere do sveta: stala sa finalistkou Best Fashion Talent 2025 a prezentovať ju bude aj v rámci Mercedes-Benz Fashion Live!. No ešte predtým si zažila aj výstavu na Designbloku v Prahe – tam predstavila kolekciu založenú na podobných princípoch: rozložiteľné moduly, ktoré sa dajú skladať do rôznych odevných objektov. „Veľmi ma baví, keď si človek vie z odevu niečo sám vytvoriť. Keď nie je len pasívny nositeľ, ale tvorca,“ hovorí Vanda. Aj preto vníma dizajn ako otvorený systém, ktorý sa prispôsobuje. K telu, miestu, emócii. HYBRID nie je konečná. Je to prvá vážna kapitola v knihe, ktorá sa ešte len píše – rukami, priadzou, v rytme pomalého pletenia.

Kolekcia Hybrid | foto @mariettakollarova.art, @fotitosamo_ | muah: @studio22academy | models: @mix_model_management @exitmodelmanagement @wemodelsmen @hmodelsslovakia | production & styling: @dominique_peer

Kolekcia MODULA vznikla ešte pred bakalárkou, ako súčasť spolupráce so Starmus Festivalom a ateliérom Transport Design. Vanda vtedy spolupracovala s kolegom, ktorý navrhoval modulárny karavan – ona tento princíp preniesla do odevu. Vytvorila systém štvorcových segmentov s nástrihmi, ktoré sa dali do seba zapájať. „Dali sa poskladať do plochy aj do 3D objektu – človek si z toho vedel vyskladať odev,“ vysvetľuje. Odev v tejto kolekcii neexistuje ako finálny produkt – stáva sa hravou stavebnicou, ktorá pozýva nositeľa k aktivite. Variabilné časti sa dali zložiť do trička, šiat, sukne aj tašky, pričom vizuálne čerpali z detskej kresby a hravosti. MODULA nie je len dizajnérsky koncept, ale spôsob uvažovania o móde ako o otvorenom systéme, ktorý sa prispôsobuje nálade, telu aj miestu. Vystavená bola na Designbloku 2024 a v mnohom predznamenala smer, ktorým sa Vanda neskôr uberala aj v kolekcii HYBRID – premenlivosť, systémovosť, interaktivita.

Po kolekciách, ktoré boli postavené na rukách, spomienkach a modularite, sa Vanda Hauptvogelová posúva smerom k materiálovému výskumu. Jej aktuálna magisterská práca na VŠVU sa už nesústreďuje len na formu odevu, ale najmä na to, z čoho a ako vzniká. Začína skúmať možnosti tvorby vlastnej priadze z rozložiteľných materiálov, ktoré sú nielen alternatívou k syntetickým vláknam, ale aj reakciou na environmentálne výzvy. „Chcem robiť výskum toho, či sa dá vytvoriť úplne rozložiteľná priadza,“ vysvetľuje. Fascinuje ju predstava materiálu, ktorý si sama „uvarí“ – v doslovnom aj prenesenom zmysle. Pracuje s bioplastmi, ktoré sa vyrábajú z prírodných zložiek a sú kompostovateľné. Vanda sa pritom nevzďaľuje od svojho typického rukopisu – stále pracuje s pletením, no skúša, ako sa tieto nové hmoty správajú, ako ich možno formovať a vrstviť.

Jej prístup zostáva dôsledne remeselný, ale zároveň smeruje do oblasti materiálovej inovácie. „Rada pracujem s tým, že si vytváram vlastný materiál,“ hovorí. V minulosti to boli zvyšky záclon, ktoré si spriadala do priadze, dnes sú to experimentálne bioplastové „kože“, z ktorých chce tvoriť doplnky či celé odevy. Priadza sa tak mení na médium výskumu – zároveň fyzická aj myšlienková štruktúra. Vandina vízia dizajnu je čoraz jasnejšia: dizajn ako systém v pohybe. Taký, ktorý sa neuzatvára v kolekciách, ale vyvíja sa spolu s materiálmi, technológiami a človekom, ktorý ho nosí. Zároveň však nezabúda na hru a zmyslovosť. Či už ide o modulárne štvorce alebo bublinkové štruktúry, každý návrh v sebe nesie princíp variability, trvácnosti a osobného dotyku. Jej výskum tak nekončí pri alternatívnom materiáli – smeruje ďalej, k otázkam udržateľnosti, zodpovednosti a možnosti tvoriť tak, aby veci neprežili svoje použitie, ale zároveň nezaťažili prostredie. V tom spočíva tiché napätie jej dizajnu: medzi rukodielnym a technickým, medzi objektom a telom, medzi súčasnosťou a budúcnosťou.

Na prvý pohľad môže tvorba Vandy Hauptvogelovej pôsobiť krehko, intuitívne a zmyslovo. No čím viac sa do nej ponoríme, tým jasnejšie vystupuje jej konceptuálna pevnosť. Vanda totiž nerobí módu ako zbierku produktov – tvorí systém. Taký, ktorý reaguje na telo, priestor, materiál, náladu… a predovšetkým na čas. V jej svete sa všetko môže stať materiálom: detská kresba, zvyšková záclona, bioplastová kaša. Zároveň však nikdy nezaniká to najdôležitejšie – vzťah k ručnej tvorbe, remeslu a procesu. Tvorí pomaly, vedome, bez potreby ukazovať veľa. Odev nie je hotový tvar, ale forma v prechode – môže sa meniť, rozkladať, znovu poskladať. Tak ako ľudské telo, tak ako nálada, tak ako myšlienky. Aj preto ju neprekvapilo, keď jej ručná práca zarezonovala v súťaži Best Fashion Talent. „Dostala som feedback, že štrikovanie má stále veľký potenciál. A že ručná práca už nie je samozrejmosť,“ hovorí. V čase, keď móda často smeruje k uniformite, je jej tvorba tichým aktom individuality – neokázalým, ale precíznym. Do budúcnosti sa nechce viazať na jedno médium ani jeden tvar. Pokračuje vo výskume, testuje bioplastové priadze, tvorí kolekcie pre mužov aj ženy, spolupracuje s rôznymi priestormi a značkami. Zaujímajú ju hranice medzi odevom a objektom, medzi módou a dizajnom, medzi remeslom a vedou. Či už pracuje s háčikom, laserom, ihlicami alebo modulom, jedna vec ostáva rovnaká: jej móda je v pohybe. Nie je to móda, ktorá visí na vešiaku a čaká na trend. Je to móda, ktorá kráča spolu s tým, kto ju nosí – a kto ju tvorí.

Vanda Hauptvogelová je módna dizajnérka, ktorá tvorí v tempe, aké si sama určí. Nie podľa sezón, nie podľa trendov, ale podľa rytmu vlastných rúk, materiálu a myšlienky, ktorá práve dozrieva. Od detských kresieb až po výskum rozložiteľných bioplastov kráča vlastnou cestou – pomalou, zmyslovou a premyslenou. Vo svojej tvorbe spája ručné pletenie s technologickými inováciami, modulárne systémy s hravosťou a dizajn so spomienkami. Či už ide o kolekciu HYBRID, v ktorej spracovala svoje detstvo na Záhorí, alebo o projekt MODULA, kde si každý môže z odevu vyskladať svoj vlastný tvar, Vanda ponúka viac než len vizuálny zážitok. Ponúka vzťah – k materiálu, k telu, k príbehu. Jej návrhy sú otvorené, vrstvené, pohyblivé. Neprezentujú len výsledok, ale celý proces – od prvého oka na ihlici po posledný steh. Vanda vníma dizajn ako systém, ktorý má byť zodpovedný a zároveň slobodný. Taký, ktorý sa dá znova poskladať, prehodnotiť, recyklovať – rovnako ako naše predstavy o móde.

Vanda Hauptvogelová je slovenská módna dizajnérka a študentka Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, kde aktuálne pokračuje v magisterskom štúdiu na Katedre textilu. Vo svojej tvorbe prepája ručné pletenie, modulárny dizajn a výskum udržateľných materiálov. Inšpiráciu čerpá zo spomienok na detstvo, remeselných techník aj aktuálnych ekologických tém. Je autorkou kolekcie HYBRID, s ktorou sa stala finalistkou súťaže Best Fashion Talent 2025 a ktorú predstaví aj na Mercedes-Benz Fashion Live!.

---