#čerstvé ovocie_fm#dizajn#efemko#komunita#móda#streetwear

Keď sa streetwear stáva osobným postojom

Dátum: 20.02.2026

Autor: Martin Brix

Pre Jakuba Fraňa nie je streetwear trendom ani marketingovou stratégiou. Je to spôsob, ako premýšľať o oblečení – a zároveň o sebe samom. Značka 1617zyx nevznikla ako podnikateľský plán, ale ako odpoveď na osobnú potrebu vytvoriť si veci, ktoré na trhu chýbali. V jeho profile sledujeme cestu od prvých pokusov s kamienkovými vzormi cez formovanie systému limitovaných dropov až po budovanie komunity, v ktorej sa oblečenie stáva médiom. Príbeh, v ktorom sa rukopis formuje zvnútra a značka postupne nadobúda jasný postoj. 

Jakub dnes stojí za odevnou značkou 1617zyx, no jeho cesta k móde nevedie cez klasickú dizajnérsku školu ani cez jasne naplánovanú kariéru. Skôr cez osobnú potrebu, skúšanie a pomalé naberanie istoty. Keď sa dnes predstavuje, hovorí o sebe skromne: „Volám sa Jakub a venujem sa tvorbe oblečenia, celkovo nejakému grafickému návrhu a tvorbe strihov.“ Nie je v tom ambícia pomenovať sa dizajnérom, skôr presná snaha opísať, čo reálne robí. A práve táto vecnosť a absencia pózy sú pre jeho príbeh typické od začiatku. K tvorbe sa nedostal v detstve, aspoň nie vedome. Ako sám hovorí, „úplne od malého veku nie“, skôr až v období puberty, keď sa začal viac zaujímať o to, čo nosí, čo sa mu páči a čo mu na trhu chýba. Prvé impulzy nevychádzali z trendov ani zo subkultúrnej príslušnosti, ale z veľmi pragmatickej frustrácie: páčili sa mu veci, ktoré boli buď drahé, alebo jednoducho nedostupné. „Keď som si uvedomil, že sa mi páčia nejaké veci, čo si úplne neviem dovoliť alebo ich neviem nájsť, tak som si ich začal tvoriť sám,“ spomína. Tento moment je pre pochopenie značky 1617 kľúčový – nevznikla ako projekt pre trh, ale ako odpoveď na jeho vlastnú potrebu.

Jeho úplne prvé pokusy sa viazali na vizuálne detaily. Fascinovali ho vzory vykladané kamienkami, ktoré vnímal ako výrazné, ale finančne nedostupné. Namiesto toho, aby sa ich vzdal, našiel si vlastnú cestu: „Ja som niekde videl tie kamienky a začal som si vytvárať vlastne vzory.“ Postupne ich začal aplikovať nielen na vlastné oblečenie, ale aj na kúsky pre ľudí okolo seba. Reakcia bola prekvapivo prirodzená – veci sa začali páčiť, šírili sa medzi kamarátmi a bez veľkých plánov sa rozbehla prvá mikrokomunita. S každým ďalším krokom sa Jakub viac zaujímal o materiály, strihy a samotnú konštrukciu oblečenia. Ako hovorí, „šlo to krok po kroku, úplne od začiatku“. Dôležité je, že tento proces nebol viazaný na žiadne formálne vzdelanie v oblasti módy či dizajnu. Jakub je samouk, ktorý sa učil pozorovaním, skúšaním a chybami. Sám otvorene priznáva, že neštuduje odevný dizajn ani grafiku, ale ekonómiu. Tvorba oblečenia tak preňho nikdy nebola akademickým cvičením, ale živým procesom – niečím, čo sa vyvíja spolu s ním. Ani jeho vzťah k subkultúram nebol jednoznačný. Hoci sa neskôr dostal k skateboardingu, nevníma ho ako priamy zdroj svojej estetiky. „To oblečenie robím dosť oddelene,“ hovorí, a tým naznačuje, že jeho rukopis nevzniká ako reakcia na konkrétnu scénu, ale skôr ako osobný vizuálny jazyk.

Zlomový moment, keď sa veci začali dostávať mimo okruh blízkych ľudí, neprišiel dramaticky. Nešlo o jeden virálny príspevok ani o náhly zlom spôsobený známym menom. Skôr plynulý presun z osobného priestoru do verejného. Jakub začal svoje veci fotiť a zverejňovať na Instagrame, vyrábal malé série – päť až desať kusov – a každý nový drop prichádzal v intervale niekoľkých mesiacov. „Ako som videl, že o to je záujem, tak som to začal fotiť na Instagram a robiť pár kusov navyše,“ opisuje. Spočiatku vďačil najmä kamarátom, ktorí veci nosili, zdieľali a odporúčali ďalej. Cudzí ľudia sa začali ozývať sami, bez toho, aby mal pocit, že by sa musel nejako prepnúť do podnikateľského módu. Ako sám hovorí, celé to pôsobilo prirodzene: „Nebolo to tak, že zrazu teraz to ide cudzím ľuďom. Tí cudzí ľudia sa mi ozvali sami.“ Aj názov značky 1617 zostáva v tejto fáze skôr osobným kódom než marketingovým nástrojom. Jakub si jeho význam necháva pre seba. Priznáva len, že má osobný zmysel a že spätne niekedy uvažuje nad jeho komplikovanou výslovnosťou. No práve táto mierna uzavretosť a neochota všetko vysvetľovať do detailu zapadá do jeho postoja k tvorbe. Značka preňho nikdy nebola plánovaným projektom, ale prirodzeným pokračovaním osobného záujmu.  Keď sa ho pýtajú, kedy si uvedomil, že z toho už nie je len hobby pre kamarátov, ale značka, odpovedá bez veľkých gest – celé to podľa neho prišlo postupne a úplne prirodzene. V momente, keď jeho veci začali nosiť ľudia, ktorých nepoznal, pochopil, že už nejde len o oblečenie pre seba. Táto fáza Jakubovho príbehu nastavuje základ všetkého, čo prišlo neskôr. Nejde o rýchly úspech ani o kalkulovanú stratégiu, ale o pomalé formovanie rukopisu, ktorý vyrastá z osobnej potreby, z pozorovania a z chuti robiť veci po svojom. V ďalšej kapitole sa práve z tohto základu začína odvíjať spôsob práce, systém dropov a formovanie značky 1617 ako rozpoznateľného mena na lokálnej streetwearovej scéne.

Jakub dnes funguje v režime, ktorý balansuje medzi intuíciou a elementárnou disciplínou. Značka 1617zyx nemá pevne nalinkované sezóny ani klasický kolekčný kalendár, no zároveň nie je chaotická. Základným impulzom zostáva osobná potreba – moment, keď Jakub cíti, že mu v šatníku niečo chýba. „Väčšinou je ten impulz, keď mi niečo chýba alebo sa mi páči nejaký typ veci a chcem si ju spraviť podľa seba,“ hovorí a tým presne pomenúva princíp, ktorý sa v jeho prípade nemení ani s rastúcim záujmom publika. Z tejto potreby sa postupne vyvinul jednoduchý rytmus: približne každé dva až tri mesiace vznikne menší drop, ktorý udržiava značku v pohybe a zároveň jej umožňuje zostať sústredenou. Systém 1617 stojí na limitovanosti. Každý drop je uzavretý, nevyrába sa znovu a neexistujú „stále kúsky“, ktoré by sa donekonečna dotláčali. „Keď sa vypredá, už ho znovu nerobím,“ vysvetľuje Jakub. Tento prístup nie je len marketingovým gestom, ale aj spôsobom, ako si udržať slobodu v rozhodovaní a netlačiť sa do opakovania osvedčených modelov. Každý kus má svoj čas a kontext, po ktorom sa značka posúva ďalej. Aj preto sa jednotlivé dropy výrazne líšia – niektoré sú postavené viac na grafike, iné na strihu, materiáli alebo technickom riešení. Proces navrhovania je vždy prispôsobený konkrétnemu typu oblečenia. Keď sa blíži leto, vznikajú kraťasy s voľnejším strihom a množstvom vreciek. Keď sa ochladí, prichádzajú prechodné alebo outdoorové bundy. „Blíži sa zima, tak som robil nepremokavé, neprefúkavé bundy na štýl horolezeckých,“ opisuje Jakub a zároveň zdôrazňuje, že v týchto prípadoch rieši najmä funkčnosť: kvalitu látok, vetranie, sťahovanie, praktické detaily. Inde naopak siaha po jednoduchších riešeniach – mikiny a tričká s potlačou slúžia ako priestor na grafický výraz, ktorý je čitateľný, ale nie agresívny. Sám svoju tvorbu charakterizuje ako „minimalistickejší streetwear“, ktorý sa nesnaží kričať, no stále patrí do ulice.

Hoci Jakub disponuje vlastnými zručnosťami, nevníma sa ako autor, ktorý musí všetko zvládnuť sám. Jeho spôsob práce je hybridný. Časť strihov si vytvára samostatne, pri iných sa opiera o okruh ľudí, ktorým dôveruje. Otvorene hovorí o tom, že spolupracuje s kamarátmi – jedným, ktorý študuje odevný dizajn, iným, ktorý mu pomáha s grafikou. „Ja vytvorím hlavný koncept a nápad a potom záleží od dropu,“ vysvetľuje. Tento model mu umožňuje zachovať si autorskú kontrolu a zároveň posúvať kvalitu výsledku ďalej, než by dokázal sám. Nejde o outsourcing, ale o prirodzenú výmenu zručností v rámci malej komunity. Práve spolupráce sa postupne stali dôležitou súčasťou fungovania značky. Jakub ich nevníma ako ojedinelú výnimku, ale ako obohatenie procesu. „Strašne ma bavia spolupráce,“ priznáva a dodáva, že dôležitá je spoločná vízia a pridaná hodnota pre obe strany. Spolupracoval s lokálnymi značkami, tatérkou aj s tvorcami, ktorí sa pohybujú na pomedzí módy, skateboardingu a DIY kultúry. V niektorých prípadoch išlo o grafické tričká, inokedy o ručne šité doplnky, ktoré rozšírili pôvodný odevný koncept. Každá spolupráca je preňho samostatnou kapitolou, nie povinnou položkou v portfóliu.

Dôležitým momentom vo vývoji 1617 bolo aj uvedomenie si významu vizuálnej prezentácie. Jakub priznáva, že dlho nebol spokojný s tým, ako značka pôsobí navonok, najmä na Instagrame. Zlom prišiel v momente, keď začal spolupracovať s fotografom Sashom Tomanekom. „Fotky sú pre mňa jedna z najdôležitejších vecí, ktoré predávajú oblečenie cez internet,“ hovorí a vníma ich ako nástroj, ktorý musí byť v súlade s charakterom značky – čistý, premyslený, ale nie prehnane komerčný. Marketing preňho neznamená agresívnu reklamu, skôr pomalé podsúvanie oblečenia ľuďom zo scény, ktorým dôveruje a ktorých tvorbu rešpektuje. Značka tak dnes funguje v zvláštnej, no stabilnej rovnováhe. Na jednej strane je tu jasný systém dropov, limitovanosti a spoluprác, na druhej strane vedomé odmietanie tlaku na rýchlosť a masovosť. Jakub nechce, aby sa z 1617 stala továreň na produkty. Skôr dlhodobý projekt, ktorý rastie spolu s ním. Táto poloha mu umožňuje udržať si radosť z tvorby aj kontrolu nad kvalitou. A práve na tomto základe sa v ďalšej kapitole jeho tvorby dostávame k momentom, keď sa 1617 začala výraznejšie prepájať s komunitou, verejným priestorom a živými udalosťami – pop-upmi, eventmi a situáciami, v ktorých oblečenie prestáva byť len produktom a stáva sa súčasťou spoločného zážitku.

Ak sa v druhej kapitole ukázalo, že značka 1617 stojí na systéme dropov a osobnom impulze, v tej tretej sa tento rámec prirodzene rozširuje smerom von – k ľuďom, situáciám a momentom, v ktorých oblečenie prestáva fungovať len ako produkt. Pre Jakub nie je kľúčové len to, čo vytvorí, ale aj to, kde a s kým sa jeho veci stretávajú so svetom. Aj preto sa popri online predaji postupne začali objavovať pop-upy, eventy a spolupráce, ktoré značku 1617zyx ukotvujú v konkrétnom čase a priestore. Jedným z najsilnejších momentov v doterajšej histórii značky bol letný event v spolupráci s Faces Skateboards v Bratislave. Jakub o ňom hovorí bez váhania ako o svojom najobľúbenejšom drop-e vôbec. Nešlo len o uvedenie nových kúskov, ale o komplexnú udalosť, do ktorej vložili obrovské množstvo energie. „Robili sme päť kúskov oblečenia a k tomu celý pop-up, event, kde bol vstup zadarmo,“ opisuje. Súčasťou programu boli koncerty, skateboarding priamo na pódiu aj premietanie skateového filmu. Oblečenie tu nebolo hlavným lákadlom, ale prirodzenou súčasťou celého zážitku – niečo, čo si ľudia odniesli domov ako fyzickú spomienku na spoločný moment. Práve v týchto situáciách sa najviac ukazuje Jakubov vzťah ku komunite. Značka 1617 nevzniká v izolácii a ani sa tak nechce prezentovať. Spolupráce preňho nie sú marketingovou stratégiou, ale spôsobom, ako pracovať s ľuďmi, ktorí majú podobné nastavenie a cit pre veci. Zaujímavé je, že tieto spolupráce často vznikajú veľmi organicky. Väčšinou sa začnú cez Instagram, z online kontaktu sa postupne stane osobné stretnutie a z neho spolupráca. Jakub zároveň priznáva, že nie je otvorený všetkému. Musí v tom vidieť zmysel a pridanú hodnotu, inak do toho nejde. Tento selektívny prístup mu umožňuje udržať si jasnú identitu značky a nezahltiť ju projektmi, ktoré by s ňou neladili. „Tých ľudí a značiek, s ktorými by sa dalo spolupracovať, je dosť, ale musí mi to dávať význam,“ dodáva.

Pop-upy a fyzické stretnutia s publikom majú v Jakubovej praxi dôležité miesto, pretože značku posúvajú z online priestoru do reálneho sveta. Hoci dnes funguje predaj primárne cez web, osobné akcie vníma ako niečo, čo oblečeniu dodáva ďalšiu vrstvu. „V Bratislave som robil už nejaké tri pop-upy, ale väčšinou v spolupráci s niekým,“ vysvetľuje. Často sa odohrávajú v nečakaných priestoroch – vo vintage sekáči, kultúrnom centre alebo na evente, ktorý prepája módu s hudbou a skateboardovou scénou. Práve tu sa 1617 prirodzene prepája s konkrétnymi menami zo scény. Jeho veci nosili a zdieľali napríklad Shimmi, Dušan Vlk či SIMILIVINLIFE, ktorý sa stal aj modelom pre jeden z výraznejších dropov značky. Táto spolupráca sa prejavila najmä v podobe outdoorovej hardshell bundy, ktorú 1617 predstavil ako kus vhodný „na lyžovačku, ale aj na kávu v meste“ – vode a vetru vzdornú a zároveň nositeľnú v mestskom aj aktívnom prostredí. Bundu si Jakub vybral nafotiť práve so SIMILIVINLIFE aj preto, že Simi mal z minulého dropu jeden z jeho modelov. Táto spolupráca bola prirodzené pokračovanie toho, že si jeho veci už predtým obľúbil. Okrem hudobníkov spolupracoval aj s lokálnym projektom Consciousflowa, s ktorým Jakub pripravil spoločné kúsky. Aj tu sa ukazuje jeho snaha nemať všetko pod kontrolou a nechať veci prirodzene plynúť. Zároveň je preňho dôležité, komu sa oblečenie dostáva do rúk. Nepracuje s veľkými menami len preto, aby zvýšil dosah. Skôr cielene oslovuje umelcov, hudobníkov či performerov, ktorých tvorbu sleduje a rešpektuje. „Rád dávam veci ľuďom, v ktorých vidím potenciál a páči sa mi ich tvorba,“ hovorí a dodáva, že ho teší, keď sa oblečenie ďalej šíri prirodzene – nosením, zdieľaním a odporúčaním, nie cez umelo vytvorený hype. Aj takto sa značka postupne dostáva mimo úzku bratislavskú bublinu, hoci Jakub priznáva, že práve v Česku vidí veľký priestor na ďalší rast. V tejto fáze sa 1617 definitívne profiluje ako značka, ktorá nestojí len na produktoch, ale na vzťahoch. Oblečenie tu funguje ako médium – spája ľudí, scény a situácie, ktoré by sa inak možno nikdy nestretli. A práve z tohto prepojenia vyrastá ďalšia rovina Jakubovej práce: dôraz na kvalitu, funkčnosť a postupné dozrievanie rukopisu, ktoré budú témou záverečnej kapitoly.

V poslednej kapitole sa príbeh Jakub a značky 1617zyx dostáva do polohy, ktorá je menej o konkrétnych produktoch a viac o vnútornom nastavení. O tom, čo ho pri tvorbe drží v pohybe a prečo si vedome stráži tempo, ktorým sa 1617 vyvíja. Napriek rastúcemu záujmu a čoraz profesionálnejšiemu fungovaniu totiž Jakub nehovorí o značke ako o „core business“. Skôr ako o priestore, kde si môže dovoliť slobodu. „V ideálnom svete by som sa tým chcel živiť,“ priznáva, no v tej istej vete dodáva, že nechce skončiť v bode, kde by musel tvoriť nasilu len preto, aby prežil. Práve tento odpor k tlaku je jednou z hlavných hodnôt, ktoré si chce udržať. Najväčšia radosť z tvorby preňho paradoxne neprichádza v momente predaja. Nie je to ani číslo objednávok, ani spätná väzba na sociálnych sieťach. „Ja sa úprimne vždy najviac teším na to, keď mne príde nový kúsok oblečenia, čo som spravil, a keď ho môžem nosiť ja,“ hovorí. Tento moment uzatvára celý proces – od nápadu, cez návrh a výrobu, až po fyzický kontakt s hotovým kusom. Až potom prichádza druhá rovina uspokojenia: keď vidí, že oblečenie nosia aj iní. Najmä vtedy, keď ide o ľudí, ktorých osobne nepozná. „Keď idem po Bratislave a vidím niekoho v mojom oblečení, je to strašne príjemný pocit,“ opisuje skúsenosť, ktorá sa preňho stala potvrdením, že veci fungujú aj mimo jeho vlastnej bubliny.

S odstupom času si Jakub uvedomuje aj posun, ktorým značka prešla. Hovorí o zlepšení technických zručností, lepšom pochopení materiálov, ale aj o profesionálnejšom prístupe k prezentácii a marketingu. Zásadným bodom bol preňho moment, keď si uvedomil silu vizuálu. Instagram už nevníma len ako archív hotových vecí, ale ako výklad, ktorý musí presne zodpovedať charakteru značky. Aj preto sa obklopil ľuďmi, ktorí mu pomáhajú dotiahnuť veci do podoby, s ktorou je spokojný. Zároveň si však dáva pozor, aby značka nepôsobila prehnane komerčne. „Nechcem, aby to bolo úplne nasilu tlačené,“ hovorí a dodáva, že radšej necháva oblečenie prirodzene prenikať do hudobnej či kreatívnej scény, než by ho agresívne propagoval. Aj jeho ambície sú formulované opatrne. Nehovorí o rýchlej expanzii ani o veľkých cieľoch. Skôr o dlhodobosti. Chcel by, aby bola značka na scéne prítomná stabilne, aby rástla prirodzene a aby si udržala kvalitu aj charakter. Uvedomuje si, že momentálne má silnú základňu v Bratislave, no zároveň cíti priestor na rozšírenie najmä v Česku. Tento posun však nechce robiť nasilu. Radšej pomaly, cez ľudí a situácie, ktoré mu dávajú zmysel. Do budúcnosti vstupuje s rovnakým nastavením, s akým značku zakladal. Má rozrobené nápady, skice, niektoré kúsky už v procese, iné zatiaľ len v hlave. Vie, že ho čaká obdobie mimo Slovenska, ktoré jeho fungovanie dočasne skomplikuje, no nevníma to ako prekážku. Skôr ako ďalšiu skúsenosť, ktorá sa časom môže premietnuť aj do tvorby. „Zatiaľ mi vyhovuje, že mám popri tom aj inú prácu a môžem to robiť tak, že sa na to teším,“ uzatvára. Práve táto radosť, kombinovaná s trpezlivosťou a dôslednosťou, je tým, čo robí 1617 čitateľnou a dôveryhodnou značkou. Nie ako projekt, ktorý sa snaží niečo dobehnúť, ale ako dlhodobý proces, ktorý si ide vlastným tempom.

Profil Jakub Fraňo a značky 1617zyx sa skladá z pomalých, poctivých krokov, nie z jedného zlomového momentu. Od prvých pokusov šiť a zdobiť oblečenie pre seba, cez intuitívne budovanie systému dropov, až po spolupráce, pop-upy a komunitné stretnutia sa neustále opakuje jeden princíp: robiť veci tak, aby dávali zmysel jemu samému. Móda u Jakuba nevzniká ako reakcia na trendy ani ako kalkul, ale ako odpoveď na osobnú potrebu, ktorá sa postupne stáva zdieľanou skúsenosťou. V jednotlivých kapitolách sa ukazuje autor, ktorý si vedome stráži tempo, slobodu aj radosť z procesu. Značka 1617 funguje ako otvorený, no konzistentný systém – limitované dropy, dôraz na funkčnosť a detail, spolupráce založené na dôvere a prirodzené prepojenie s lokálnou scénou. Oblečenie tu nie je cieľom samo o sebe, ale médiom, ktoré spája ľudí, priestory a situácie. Práve v tejto nenápadnosti a trpezlivosti sa skrýva sila Jakubovho prístupu. Namiesto rýchleho rastu volí dlhodobosť, namiesto tlaku autenticitu. A hoci sa jeho príbeh stále píše, už dnes je jasné, že 1617 nie je len značka oblečenia, ale proces, ktorý rastie spolu so svojím autorom – pomaly, úprimne a bez potreby niečo dokazovať.

Jakub Fraňo je zakladateľ streetwearovej značky 1617zyx. K tvorbe oblečenia sa dostal ako samouk – z osobnej potreby vytvoriť si kúsky, ktoré na trhu nenašiel alebo si ich nemohol dovoliť. Hoci študuje ekonómiu, venuje sa návrhu strihov, grafike aj vývoju limitovaných dropov, ktoré vydáva v intervale niekoľkých mesiacov. Jeho rukopis je charakteristický minimalistickým streetwearom, dôrazom na funkčnosť, detail a limitovanosť produkcie. Značku buduje postupne, v spolupráci s lokálnou komunitou hudobníkov, skejterov a kreatívcov, pričom si dlhodobo stráži slobodu, autenticitu a vlastné tempo rastu.

---