Interpretáciou „príbehu umenia“ ovplyvňuje, ako návštevník vníma umelecké dielo

Dátum: 20.02.2023

Autor: Martin Brix

Zaujmem o výtvarné umenie sa u Janky rodil už od detstva. No silná bola u nej aj láska ku knihám a k písaniu. To sa stalo formujúcim faktorom pre jej ďalšie smerovanie. Nevydala sa smerom aktívneho tvorenia výtvarného umenia ale skôr smerom písania o ňom. Jana Babušiaková vyštudovala dejiny a teóriu umenia na Trnavskej univerzite. 

Nezávislá kurátorka a kritička. Dnes sa Jana venuje príprave samostatných aj skupinových výstav z hľadiska kurátorského konceptu, čo zahŕňa širokú paletu činností. Činnosti, ktoré začínajú pri uvažovaní o koncepte, cez písania textov rôznych dĺžok a formátov do rôznych typov či už publikácií alebo sprievodných textov, samotnej práce a komunikácie s umelcami a umelkyňami, až po inštalovanie výstav na mieste, či jej propagácie a komunikácie v médiách.

Čo je to to kurátorstvo? Kurátorstvo je výsledkom tvorivej činnosti kurátora, ktorá je založená na komplexnom výskume relevantnej témy alebo špecifickej problematiky vizuálneho umenia v celej rozmanitosti jeho umeleckých médií, žánrov a prejavov. Hlavným výstupom je výstava – prezentácia vybraného súboru diel inštalovaných na základe tvorivého zámeru kurátora v kultúrnej inštitúcii. Súčasťou výstavy sú sprievodné materiály – vedecká/umelecká monografia alebo katalóg, pripadne sprievodca výstavy, tlačová správa a ďalšie tlačoviny (pozvánka, plagát). Dôraz sa kladie na aktuálny a novátorský prístup pri koncipovaní kurátorského projektu, ktorého výstupom je individuálna alebo kolektívna výstava. Z hľadiska trvania výstavy je to dočasná, krátkodobá výstava alebo dlhodobá výstava (permanentná expozícia) alebo zbierka, pripadne výstavný cyklus umeleckých diel. Výstava je prezentovaná v rôznych typoch verejne prístupných kultúrnych inštitúcií́ – verejné alebo súkromné múzeum umenia, verejná alebo súkromná galéria, Kunsthalle (výstavná inštitúcia určená na prezentáciu súčasného umenia, ktorá sa nezameriava na zbieranie umeleckých diel), nezisková, alternatívna kultúrna inštitúcia, univerzitná/školská galéria, výstava vo verejnom priestore vrátane kybernetického priestoru internetu, alebo je zverejnená́ na periodickom podujatí festivalu.

Jana Babušiaková pracuje hlavne s mladými súčasnými výtvarníkmi a výtvarníčkami. Keďže študovala dejiny umenia, teda odbor, ktorý prechádza celými dejinami umenia od antiky až po súčasnosť, veľmi rýchlo vedela, že proste všetko od 20. storočia vyššie ju bude zaujímať viac. Jana sa proste nevidela v stredoveku ani v baroku, ani v 19. storočí a ani v pamiatkovej starostlivosti, takže ju skôr bavilo všetko, čo už začínalo avantgardnými smermi. Preto už na škole vedela, že práve súčasnosť vo výtvarnom umení, bude to čomu sa chce venovať viac. S tým súvisel aj výber témy diplomovej práce, ktorá sa venovala súčasnému umeniu – hyperrealizmu. V príprave pracovala už s autormi, ktorí boli aktuálne činní. Samozrejme, súčasťou bol aj historicky exkurz, ale v závere práce boli spracované diela, napríklad od Marcela Mališ, teda autora súčasnej mladej generácie výtvarníkov.

Zhrnieme si teda, kto je Jana Babušiaková. Jana Babušiaková (*1988) vyštudovala odbor Dejiny a teória umenia na Trnavskej Univerzite. Pôsobí ako nezávislá kurátorka a kritička. Vo svojich kurátorských projektoch sa venuje najmä mladšej a začínajúcej generácii umelcov. Zaujíma sa o presahy aktuálnych spoločenských tém do umenia a vplyv nových spôsobov komunikácie na súčasnú podobu maľby, objektu a inštalácie. Dôležitá je pre ňu popularizácia umenia u širokej verejnosti formou výstav vo verejnom priestore. Od roku 2018 participuje na vizuálnom programe kultúrneho centra T3 – kultúrny prostriedok. Pravidelne prispieva do odborných periodík, ale aj novín a magazínov popularizačnými článkami, reflektujúcimi oblasť výtvarného umenia.

Tradičná charakteristika kurátorskej výstavy, keď „kurátor vyberie umelcov a ich diela v nadväznosti na vopred určenú konkrétnu tému či tézu“, nie je už dnes úplne platná. Či už je kurátorom zamestnanec múzea alebo galérie či umelec, ktorý kurátorsky vedie výstavu iného umelca alebo nezávislý kurátor, je dôležitá precíznosť a dôsledná znalosť umelcovej tvorby, kedy platí, že kurátor je v podobnej situácii ako dirigent: „Znalosť celého Mozartovho diela je nevyhnutná pre dobré dirigovanie.“ Znalosť tvorby umelca musí byť zo strany kurátora oveľa hlbšia, než ako je vo výsledku prezentovaná na výstave. Kurátor nahliada na umelcovo dielo z odstupu, na čo umelec nemusí byť kvôli svojej osobnej zainteresovanosti schopný. Na druhej strane je kurátor viazaný „mocenským rámcom“, pretože je vo vzťahu k inštitúcii, ktorú reprezentuje, či už ide o alternatívny výstavný priestor alebo o veľkú galériu. Vplyv inštitúcie sa dotýka aj na nezávislých kurátorov, pretože ide o problém inštalácie všeobecne; v prípade, že na kurátora nie je vyvíjaný nátlak kvôli výstavnej koncepcii, sú tu obmedzenia fyzické, či už v podobe veľkosti výstavného priestoru alebo finančných podmienok.

V nasledujúcej časti sa budeme venovať práve kurátorským výstavám, za ktorými stojí Jana Babušiaková.

V roku 2023 vznikla výstava „Na materskej“ umelkyne Daniely Krajčovej v Station Contemporary Art Gallery. Jej diela sa aktuálne venujú pocitom a každodennej rutine žien na materskej dovolenke skrze maľbu, grafiku, výšivku a patchwork. S laureátkou Ceny Oskára Čepana 2020 Danielou Krajčovou spolupracovala Jana už v minulosti na procesuálno-participatívnom projekte „Obrúsok/Cерветка/Servetka“ v bratislavskom Pistoriho paláci. Projekt sa realizoval na jar roku 2022. Autorské linoryty Daniely Krajčovej sa stali podkladom pre sebavyjadrenie participujúcich žien, vychádzajúce z tradičnej ukrajinskej výšivky.

Výstava maliara Jána Vasilka „Vo vnútri plochy“, ktorá sa konala v Danubiane – Meulensteen Art Museum na prelome rokov 2022 a 2023 sa venovala geometrickej maľbe, pričom prechádzala medzi realistickým vyjadrením a geometrickou abstrakciou. Projekt slovenskej sochárky žijúcej v Nemecku Zorky Lednárovej „Cesta mesta“ bol predstavený v druhej polovici roka 2022 na Nástupišti 1-12 v Topoľčanoch. Skrze maľbu, objekt, zvukovú inštaláciu a fotografie z performance či workshopov so študentami tematizovala problematiku bariér v meste, ktorým čelia ľudia so zníženou schopnosťou pohybu. Samostatná výstava Pavla Trubena „No Pain, no Gain“ v Piešťanskom kultúrno-kreatívnom centre Arta v roku 2022 sa dotkla témy pracovného tlaku a vyhorenia, pričom čerpala najmä z osobného pohľadu človeka, pracujúceho v kultúre a kreatívnom priemysle. Výstava mladej vizuálnej umelkyne Denisy Slavkovskej „Synthesize me“ v Blu Gallery v Modre predstavila jej maľbu aj keramickú tvorbu, v ktorej sa zaoberá telesnými formami. Výstava vtedajšieho študenta maľby Richarda Marca „Silentium“ v Galérii mesta Bratislavy v roku 2020 bola site-specific vstupom do stálej expozície starého umenia, tematizovala pritom predovšetkým pominuteľnosť.

Skupinová výstava „Printing, still“ v kurátorskej koncepcii Jany Babušiakovej predstavila na jeseň roku 2022 predovšetkým grafiky, ale i kresby, koláže a objekty ôsmych slovenských autorov a autoriek v antverpskej galérii Epreuve d’Artiste. Síce nie úplne skupinová ale dvojvýstava českej maliarky Laury Limbourg a maliara Jana Rybníčka sa konala v lete 2022 v Dot Contemporary Art Gallery. Ďalšia skupinová výstava v kurátorskej koncepcii Jany Babušiakovej so štyrmi vizuálnymi umelkyňami niesla názov „Spoločná pôda“. Výstava so súčasným umením vstúpila do priestorov Novej tržnice v roku 2021.

V priestore T3-kultúrneho prostriedku vznikajú výstavy mladých autorov a autoriek od roku 2018. Vyjadrujú sa pritom nielen k samotnému vozňu, ale i okolitému prostrediu a vzťahom v ňom, často pomocou inštalácií a netradičných intervencií. V tejto „inštitúcii“ realizovala Jana napríklad výstavu Deany Kolenčíkovej „Pomaly ďalej zájdeme“, ktorej súčasťou bola aj komunitná večera. Ďalej v tomto priestore vznikla veľkoformátová kresba na chodník od Denisy Slavkovskej, ktorá bola reakciou na prebiehajúcu pandémiu a neistotu, ktorú priniesla.

Kurátor vytvára priestor, v ktorom sa stretáva návštevník galérie alebo múzea s umením. Jeho interpretácia „príbehu umenia“ ovplyvňuje, ako návštevník vníma umelecké dielo, a čo považuje za umenie. Vo vzťahu „divák – dielo“ je v rámci galerijnej alebo múzejnej inštitúcie vždy prítomný ešte kurátor ako prostredník alebo ako médium (dielo – kurátor – divák).

◄ 1 2 3