Digitálna ilustrácia s presahom do spoločenských a politických tém

Dátum: 16.08.2021

Autor: Martin Brix

Pre kreatívcov tvoriacich v digitálnom svete je dnes ideálna doba. Svet sa viac zameral na online priestor a ponúka množstvo open source softvérov, ktoré umožňujú a uľahčujú ľuďom prístup k tvorbe. A práve táto „demokratizácia“ technológii jej pomohla stať sa ilustrátorkou. Ilustráciu síce neštudovala, no už od malička rada a s chuťou kreslí. Zlom nastal zhruba pred troma rokmi. V období, v ktorom si našla dostatok času a začala sa zaujímať o rôzne technológie a softvéry. Tak sa z voľnočasovej aktivity stala práca, ktorá ju navyše baví a napĺňa. Digitálna ilustrácia ju pohltila. 

Saša Buricová sa venujem voľnej, editoriálovej a komerčnej ilustrácii. Najradšej spracováva témy ženského priateľstva, spolupatričnosti, rovnoprávnosti a vzdoru proti heteropatriarchálnej spoločnosti. Sú to väčšinou spoločenské a často aj politické témy. Baví ju vytvárať minimalistické naratívy. Inšpirácia minimalizmom ovplyvnila kompozíciu, farebnosť, či textúry jej ilustrácii. Okrem toho je skoro až posadnutá čistým a dokonalými líniami a tvarmi, preto jej práca balansuje na pomedzí ilustrácie a grafického dizajnu. Robí teda najmä s vektorovou grafikou a rada experimentujem s presahmi do grafického dizajnu. V poslednej dobe ju fascinuje vizuálny jazyk 90’s rave kultúry a estetika softvérových rozhraní, ktoré často inkorporuje do tvorby. 

Okrem toho Sašu fascinujú ľudia. Preto vo svojej tvorbe zobrazuje hlavne postavy, ktoré sú dominantné. Hrá sa s ich disproporcionalitou. Pracuje s mohutnosťou ľudských tiel a snaží sa o to aby výsledné ilustrácie kládli otázky napríklad o ideále krásy. Na ilustrácii ju baví pravé to, že nemusí vizuálne zodpovedať realite.

Doteraz mala Saša možnosť spolupracovať na množstve skvelých projektov. Jedným z nich je aj detský časopis Bublina, ktorý je Saši blízky hlavne tematickým zameraním, deťom ponuka kvalitný obsah a rozoberá celospoločensky doležíte témy. Pre Bublinu ilustrovala články venujúce sa slobode slova, poruchám príjmu potravy, a rôznorodostiam ľudských tiel. Treba spomenúť aj ďalšie projekty, ako už tradičný, detský časopis Slniečko, feministický online magazín Kurnik, Goldfish coffee a veľmi sa teší aj z kampane #zaferovydomov (Za férový domov), ktorá sa venuje rodovej (ne)rovnosti v domácnostiach a postaveniu žien v spoločnosti, na ktorej tento rok robila s Triad Advertising CZ pre klienta IKEA. V prieskume, ktorý bol v rámci kampane realizovaný, sa ukázalo, že ženy majú všeobecne vyšší podiel na uskutočňovaní „neplatenej práce“ v domácnosti než muži a denne trávia domácimi prácami takmer o hodinu viac. Kampaň „za férový domov“ mala za cieľ motivovala k spravodlivej deľbe práce, prípadne výmene rolí, v domácnostiach.

Najbližším projektom, na ktorom pracuje ilustrátorka Saša Buricová, je jej prvá fyzická výstava na českom festivale súčasnej ilustrácie LUSTR. Heteropatriarchálna spoločnosť nám chce od narodenia určovať všetko, od náboženského presvedčenia, cez miesto v spoločnosti na základe rodu, rasy, triedy, orientácie. Káže nám ako sa máme cítiť vo vlastnom tele a čo sa považuje za normálne. Výstava pre LUSTR s názvom „I need to unlearn what I have been taught“ sleduje nutnosť oprostiť sa od toxických kázní dominantnej kultúry. Proces odnaučovania sa stáva rovnako dôležitým ako učenie. Saša vychádza z osobných skúseností, no tému rozvíja aj v rámci univerzálnych globálnych trajektórií. Využíva pri tom vizuálny jazyk evokujúci 90’s rave kultúru ako emblematický symbol slobody, ale aj vizuálne citácie z japonského animovaného filmu Jack and the Beanstalk (Gisaburō Sugii, 1974) a estetiku softwarových rozhraní, ktoré naopak odkazujú na motív kontroly, homogenizácie a centralizácie moci. Vzdor proti body shamingu a invazívnemu religionizmu zastrešuje hlavný motív antropocénu ako epochy, v ktorej sa prejavujú fatálne dôsledky extrakcionizmu, sebastrednosti západnej civilizácie a ktorá rovnako ako všetky tieto kázne stojí na škodlivých stereotypoch o ľudskej nadradenosti voči prírode a prirodzenosti.

Práve ilustrácie pre Bublinu, IKEA či plánovaná inštalácia na festivale LUSTR, sa stali „highlightami“ Sašinej tvorby. Ale, popri tom pracuje aj na menších zadaniach, ktoré sú taktiež veľmi dôležité ako napríklad ilustrácia pre feministický online magazín Kurník v článku „Praskáme vo švíkoch” od Beaty Babičovej o single živote počas pandémie a randení v online priestore, či voľná ilustrácia s názvom „Práva žien”, ktorá vznikla ako reakcia na snahy o obmedzenie prístupu k bezpečným interupciám žien na Slovensku. Bolo to krátko predtým ako sa v Poľsku začali konať masívne protesty proti rozhodnutiu ústavného súdu, ktorý prakticky zakázal interupcie.

Saša pôsobí v Bratislave ako freelance ilustrátorka a okrem toho pracuje ako in-house grafická dizajnérka v technologickej firme GoHealth. Navyše rada fotí a cestuje. Aj tieto nenápadné koníčky má zmapované na svojom blogu. A ktovie, možno aj z týchto voľnočasových aktivít sa raz stane čosi viac.

1 2 3 ►