Dialógy medzi oceánom a slzami ako symbol nostalgie, ničoho čo môže byť dvojznačné

Dátum: 27.12.2021

Autor: Martin Brix

Ako výtvarná umelkyňa komunikuje s divákom predovšetkým na vizuálnej úrovni. Ako maliarka hovorí jazykom štruktúr a kompozície. Ako človek chce mať svoj názor. Ako divák očakáva katarziu. Ako tvorca chce zastaviť čas.

Postupom času berie posolstvo umenia čoraz zodpovednejšie a paradoxne aj hravejšie. V posledných rokoch jej  tvorba smeruje k abstrakcii, ktorá predstavuje slobodu a odpútanie sa od pravidiel. Je to úprimné, ale aj špekulatívne. Inšpiruje ju absurdita každodenného života. Situácie a súvislosti, ktoré vzniknú náhodne alebo sa z času na čas stávame ich režisérmi. Zameriava sa na témy ako identita, kolektívna aj individuálna, pamäť, či postavenie maľby v umení a jeho časová analýza. Rita má maďarskú identitu a zároveň vyrastala na Slovensku. Preto téma identity ako pôvod a niečo, čo nás ovplyvňuje. Rita mala šťastie na prostredie, a tak sa nevyrovnáva s vlastnou minulosťou, skôr rieši, či sa človek nachádza so svojou identitou na jednom mieste a či je jednoznačná alebo môže byť ambivalentná. Zaujímajú ju charaktery ľudí, či národov. Ak porovnáme slovenské a české umenie, sú iné napriek tomu, že sa v mnohých bodoch prelínajú. Baví ju analýza v tomto smere. Teda skúmať ako identita a pôvod ovplyvnia človeka a jeho tvorbu.

V súčasnosti reflektuje obdobie moderny a pracujem s nostalgiou. Zaujíma ju plynutie času, starnutie, návrat do minulosti. A preto je jej ďalšou súvisiacou a dnes aktuálnou témou nostalgia, pamäť a cestovanie v čase. Narába s rôznymi fragmentmi, tvarmi, ale hlavne s farbou. Prostredníctvom nich vytvára v divákoch asociácie. Používa svoje detstvo, ktoré prežila v 90. rokoch, ako odrazový mostík. Zaujíma ju, či rovnaká generácia dokáže prežiť nostalgiu podobne. Vytvára presahy medzi starým a novým, medzi prírodou a mestom, medzi minulosťou a súčasnosťou. Venuje sa maľbe, kolážam, videu a akčnému umeniu.

Prvý raz sa výraznejšie predstavila samostatnou výstavou s názvom Dichotómia (2014) v Galérii Cypriána Majerníka. Prezentovala na nej svoju diplomovú prácu – sériu malieb, ktoré zachytávali, respektíve tematizovali brehy rieky Dunaj ako určité krajinné symboly jej samej. V tejto výstave rezonuje práve téma identity, keďže pred vznikom série (v roku 2013) absolvovala spomínaný študijný pobyt na budapeštianskej Akadémii umenia. A pravé táto skúsenosť v nej vytvorila pocit ambivalentného charakteru identity. Uvedomila si, že vďaka jazyku a kultúrnej identite má domov nielen na Slovensku, ale aj v Maďarsku. Dokáže sa „infiltrovať“ medzi Maďarov a práce, ktoré robí, fungujú rovnako tam, ako aj na Slovensku. V sérii Dichotómia sa snažila tento pocit vizuálne uchopiť. Zobrazovala Dunaj, jeho brehy, stromy, lesy a prírodu. Dunaj je fascinujúci prírodný element. Nesie v sebe silnú symboliku a históriu. Tu je síce jej téma lokálna, no vždy bude mať dve strany. V tomto „rannom“ období mala možnosť vidieť vlastné maľby v inom kontexte a to hneď na niekoľkých skupinových výstavách v Budapešti.

Dnes s Ritou nájde veľa rozhovorov. Píšu o nej na SME aj v Denníku N a nie len tam. Dôvod je jasný. Rita Koszorús zvíťazila v tohtoročnej súťaži Maľba roka, ktorú každoročne organizuje ako podporu pre mladých výtvarníkov Nadácia VÚB. Že by to bol tiež náš dôvod predstavenia si tejto úspešnej maliarky? Možno. Ale či uveríte alebo nie, je to viac zhoda okolností. Náš dôvod bol ten „štandardnejší“ (ako to u nás býva) a to aktuálna výstava v galérii ATELIÉR XIII. Rita netvorí len v roku 2021, ale už pomerne dlhší čas. Vie to aj Juraj Ličko (galerista) a Juliána Mrvová (kurátorka), ktorí Ritinu výstavu plánovali ešte dávno pred týmto prestížnym ocenením. Ale ako sama tvrdí: „Je fascinujúce, že stačí pečiatka od poroty, ktorá rozhodne, že táto maľba vyhrala, a zrazu vznikne obrovský záujem. A pritom ja som tu stále bola, mala som tie isté obrazy už nejaký ten čas.“ Veľa o aktuálnej tvorbe, inspiráciách a témach bolo už napísané. My sa vyberieme na začiatok cesty.

Cesta k umeniu bola už od detstva bola veľmi jednoznačná, pretože vždy rada kreslila. V tej dobe to však nebolo nič špecifické. Výtvarná jej bola vždy blízka a to aj napriek tomu, že v rodine nemala nikoho, kto by sa venoval umeniu. Rodičia ju však vždy od detstva vo všetkom podporovali. Chodila na keramiku, výtvarnú výchovu a všetko, čo s tým súviselo. Dokonca už v dvanástich rokoch vedela, že chce ísť na strednú umeleckú školu. Tam sa nakoniec najskôr aj hlásila a to na reštaurátorstvo. No prijali na kameňosochárstvo, z ktorého neskôr prestúpila na propagačné výtvarníctvo a odtiaľ putovala rovno na Vysokú školu výtvarných umení. Čiže cesta bola jednoznačná a vraj nikdy nechcela robiť nič iné.

Rita Koszorús študovala najskôr propagačné výtvarníctvo na Škole úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave (akad. mal. Milan Bočkay, akad. mal. Marián Meško). V rokoch 2008 – 2010 začala štúdium na VŠVU v Bratislave, na Katedre grafiky a iných médií, Ateliér voľnej grafiky (prof. akad. mal. Robert Jančovič). Neskôr, v rokoch 2010 – 2014, pokračovala na Katedre maľby a iných médií, Ateliér +-XXI. (prof. akad. mal. Daniel Fischer). V rokoch 2012 – 2014 tu absolvovala aj doplňujúce pedagogické štúdium a zároveň počas letného semestra 2012/13 študovala na Magyar Képzőművészeti Egyetem/Hungarian University of Fine Arts, Budapest, Ateliér maľby (prof. Bukta Imre, Kiss Péter). Vo svojej tvorbe sa popri maľbe venuje aj jej presahom do iných médií ako je akčné umenie či video. Zúčastnila sa niekoľkých zahraničných rezidencií a sympózií. Aktívne sa prezentuje na samostatných a skupinových výstavách doma a v zahraničí. Okrem spomínaného víťazstva v roku 2021 tak aj v rokoch 2020, 2019 a 2015 bola finalistkou ocenenia Maľba roka. V roku 2020 bola aj finalistkou súťaže Nadácie Novum. Tento rok vydala knihu schMERZbuch, ktorá sumarizuje jej tvorbu koláží a výber z malieb za posledné dva roky.

Víťazné dielo schMERZbild FALL ale aj kniha schMERZbuch sú súčasťou väčšieho celku. Ide o súbor diel, ktorý sa volá schMERZbild. Rita to nazýva sériou, ale ide skôr o rozsiahly umelecký program, ktorý rozvíja už dlhšie obdobie a to od roku 2019. Ešte stále nemá dopovedané všetky nápady, takže základnú koncepciu stále dopĺňa a postupne sa transformuje aj do iných podôb. Nosnou témou je čas, akési cestovanie v čase a nostalgia. Je tu viditeľná silná reflexia na európske avantgardy z prvej polovice 20. storočia, najmä na dadaizmus a surrealizmus. Už sám názov schMERZbild odhaľuje postoj a naznačuje, že ide o dialóg s minulosťou. Vypožičiava si ho od nemeckého maliara Kurta Schwittersa, ktorého myšlienky Ritu veľmi oslovili, rovnako ako aj celý jeho prístup k tvorbe.

Spoločným menovateľom v dielach Rity Koszorús je skúmanie času, najmä pokusy o jeho zastavenie. Umenie je pre Ritu nástrojom na vytrhnutie z jej štandardného plynutia – prostredníctvom skúmania a zachytávania procesuálnosti, ale aj vytvorením možnosti ponorenia sa do určitého bezčasia. Problematizuje možnosť zachytenia kolektívneho pocitu, zdieľaného, univerzálneho zážitku. Jej maľby predstavujú abstraktné kompozície, v ktorých prepája rozličné charaktery a štruktúry. S materiálom rada experimentuje a k maliarskemu plátnu sprvu pristupuje ako k textilu, látke, ktorú možno tvarovať. Analyzuje koláž ako médium v širšom ponímaní – ako stratégiu „možnosti výberu” či dialóg s umením medzivojnového obdobia. Okrem maľby sa venuje videu, inštalácii a koláží na papieri.

Rita Koszorús na aktuálnej výstave Hľadanie Mnémosyné reaguje na nedávnu rezidenciu v portugalskom Porte a na prvý intenzívny kontakt s oceánom. Vo svojej abstraktnej maľbe nadväzuje na medzivojnový modernizmus ale aj na Marcela Prousta. Skúma našu kolektívnu pamäť na príklade svojho detstva a zaoberá sa melanchóliou a nostalgiou. V ATELIERi XIII vytvorila priestorovú inštaláciu s priehľadmi na základe vlastných koláží, keď si divák v priestore vytvára vlastnú kompozíciu z obrazov.

Rita Koszorús tvorí odjakživa. Mnoho inšpiratívnych osobností stretla už počas štúdia na vysokej škole, či už doma, alebo v zahraničí a stretáva sa s nimi neustále. Umenie pre ňu vždy predstavovalo slobodu a nikdy ani nerozmýšľala nad iným povolaním. Keďže v rodine nemala nikoho, kto by tiež pôsobil v oblasti umenia a kultúry, rozhodnutie stať sa výtvarnou umelkyňou bolo pre ňu zásadné. Znamenalo to vtedy niečo rebelské a subjektívne, niečo, čo bolo len jej. Keďže Rita už získala mnoho skúseností (dobrých aj zlých) a od tohto rozhodnutia prešlo veľa času, utvrdila sa v tom, že tvoriť musí a keby to tak nebolo, nemala by svoje miesto na zemi.

◄ 1 2 3 4 ►