Či maľovanie, či fotošop, či muzika. Čo chytí, to mu ide.

Dátum: 14.02.2022

Autor: Martin Brix

To čím je dnes je spojené aj s rodinným zázemím. Jeho dedko bol vášnivým zberateľom obrazov a mama učí výtvarnú výchovu na základnej škole. Odmalička tak vnímal „vizuálno“. Cez obdiv graffiti až po to čím je dnes. Jakub Reken je umelecký riaditeľ pôsobiaci v marketingu a reklame so zručnosťami v oblasti reklamy, typografie, animácie a grafického dizajnu. Ale hlavne košický maliar, predstaviteľ mladej generácie slovenských výtvarníkov.

Jeho spôsob maľby je na rozhraní figúry a abstrakcie. Zväčša maľuje bez prípravných skíc a nákresov. Vychádza z jednoduchého princípu postupného pridávania a vrstvenia abstraktných prvkov, fragmentov, imaginárnych priestorov, ktoré v priebehu procesu transformuje do spletitej štruktúry farebných plôch a čiar. Pre Jakuba je príznačná počiatočná fascinácia detailom, vybraným výsekom reality. K nej potom „montážnym“ freestylovým spôsobom pridáva, rozroluje, rozbalí zložitejší príbeh vybiehajúcich farebných jazykov, stúh, rotujúcich tvarov a dynamických priestorov. Toto špecifikum svojho procesuálneho prístupu niekedy zaznamenáva aj fotograficky. Dokonca fotozáznam svojej práce Reken prezentoval paralelne aj s maliarskymi dielami, dokumentujúc tak časovú následnosť jednotlivých etáp vzniku plátna (výstava Časozbery, GJK Trnava).

Špecifikom Jakubovho prístupu na výstave Časozbery z roku 2011 je podľa jeho vlastných slov, že popri vytváraní samotného obrazu zachytáva jeho priebeh na video. Maľba pracuje s artefaktom, no nie s časom. S videom je to presne naopak. Rozhodol sa preto obe média spojiť. Počiatočným motívom zaznamenávania procesu maľby bola snaha zistiť, akým spôsobom komponuje obraz. Keďže si netvorí skice, chcel sa dozvedieť, ako pri maľbe uvažuje, ako sa pohybuje na plátne. Až potom mu napadlo, že by tento záznam mohol byť zaujímavý aj pre divákov. Jakub s úsmevom priznal, že za jeho snahou zaznamenať priebeh tvorby na video je čiastočne aj ľútosť za premaľovanými kompozíciami. Na obraze pracuje aj mesiac a keď nejakú situáciu prekryje, často si hovorí, že to tam mohol radšej nechať. Fotozáznam Jakub prezentuje spolu s maliarskymi dielami a dosahuje tak „nové napätie medzi médiom maľby a videom“.

Z ateliéru, ktorý vedie profesor Ivan Csudai, vyšlo už veľa šikovných maliarov. Dobrou vizitkou je, keď sa už ostrieľaný a uznávaný umelec môže pochváliť talentom, ktorý aj pod jeho vedením niečo dosiahol. „Je to veľmi talentovaný a usilovný človek, ktorý si zvolil ťažko realizovateľnú polohu, v ktorej je potrebné strašne veľa odpracovať a odviesť mravčiu prácu. Je to veľmi detailne prepracovaná poloha a veľmi dobre rezonuje v našom ateliérovom kontexte. Je veľmi individuálna, ale predsa má niekde spojenie s tým prostredím, v ktorom sa on zdokonaľoval,“ hovorí o svojom odchovancovi Jakubovi Rekenovi pedagóg Ivan Csudai pri príležitosti spoločnej výstavy v Galérii Alfa v Kasárňach/Kulturparku, kde sa ešte v roku 2014 odohrala dvojvýstava výtvarných prác AUTOBIOGRAF a BA-ROK. Tu sa mohli návštevníci oboznámiť s tvorbou profesora bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení Ivana Csudaia, jedného z najvýraznejších umelcov strednej generácie na slovenskej maliarskej scéne a jeho bývalého študenta Jakuba Rekena. Výstava priniesla nielen individuálne prezentácie prác dvoch autorov odlišných výtvarných polôh a silnú lekciu súčasnej maľby, ale aj istý generačný dialóg vo vzťahu pedagóg a študent v osobitnom výtvarnom režime. Mnohé umelcov spája, ale každý z nich je sám sebou, osobnosťou s vlastným rukopisom. Dialóg vedú najmenej dvaja. Jakub Reken, ktorý v Košiciach vystavoval po prvýkrát, má na študentské časy len tie najlepšie spomienky a navyše si ich predĺžil počas doktorandského štúdia.

Profesor Ivan Csudai si Jakuba vybral ako spoluvystavovateľa z jednoduchého dôvodu. V Košiciach má korene, vyrastal tu a študoval, no zároveň v rodnom meste dovtedy ešte neprezentoval svoju tvorbu. Podľa skúseného pedagóga je to hotový človek, ktorý sa snaží prebíjať tým, čo on sám má dávno za sebou. Umelec málokedy vystavuje tam, kde vyrastal a do profesionálneho kontextu sa dostane úplne niekde inde. Potom sa stáva, že ho doma nepoznajú. „Je to jeden z mála ľudí, ktorý dokázal vnímať môj vlastný program, rešpektoval ho a svojim spôsobom môže veľa povedať a nemusí hovoriť o smerovaní autora. Zároveň vie veľmi dobre poradiť. Mám svoj vlastný štýl a výtvarný jazyk. Nebolo by dobré, keby som sa podobal na svojho profesora a práve tým, že necháva svojim študentom voľnú ruku fungovať individuálne a samostatne robiť to, čo nás baví, robí pre študentov veľmi veľa. Vždy podporoval samostatnosť a jedinečnosť v autorovi. Stopy vo mne určite zanechal, ale boli to skôr stopy nie vizuálneho charakteru. Človek má v ateliéri pocit, že je slobodný a môže sa samostatne vyjadrovať. Stále vyzdvihoval jedinečnosť autora, jeho individualitu. Tlačil ľudí, aby boli samostatní a originálni.“ To sú Jakubove slová, ktoré asi nepotrebujú komentár.

Jakub Reken sa zameriava na problematiku vlastnej improvizácie a spontánnych procesov bez predchádzajúcich vizuálnych konceptov či náčrtov. Spontánnosť je podporovaná predstavivosťou a asociatívnym princípom. V jeho tvorbe sa spájajú rôzne štrukturálne aspekty, ktoré znovu vytvárajú tvary a objekty s nejednoznačným charakterom. Štrukturálne piliere jeho zobrazovania sú snívanie, atmosféra, priestor a hĺbka. Pracuje aj so získanou intuíciou a jeho primárnym cieľom je vytváranie predstáv o skutočných veciach pohybujúcich sa na hranici rozpoznateľnosti. Primárne sa snaží zachytiť prchavé momenty, aby spoznal nevýrazný, neprehľadný príbeh a následne ho dekódoval.

Pre Jakubovu tvorbu je charakteristické prvotné očarenie detailom, ktorý zvyčajne predstavuje vybrané výrezy z reality. Potom sa k tomu pridáva komplexný príbeh rozširujúci sa vo farebnom jazyku, rotujúce tvary a dynamické priestory zobrazené „montážnym“ voľným štýlom. Predovšetkým reinterpretuje pozadia renesančných a barokových malieb, ktoré sú pre Jakuba fascinujúce najmä atmosférou námetov v pozadí a motívov presahujúcich hlavnú tému. Tieto neidentifikované scenérie so svojimi neistotami a tajomstvami mu ponúkajú možnosť parafrázovania a prepojenia maliarskeho prejavu s vektorovou moduláciou priestoru a svetla. Spája svety rôznej povahy. S týmto spojením sa snaží navodiť atmosféru nostalgie a snívania o starom svete.

Aktuálna výstava „Ikonikon“ v galérii ATELIER XIII je maliarskym výskumom Jakuba Rekena, ktorý sa aktuálne sústreďuje na remediáciu príbehov sakrálneho umenia, pop-kultúry, hracích automatov, či sci-fi scenérií. Jeho tvorba siaha od ranokresťanských ikon po počítačové hry a ikonky. Jakub vytvára kombinovaním mikropríbehov bohaté obrazové vízie, ktoré pritom navodzujú „breugelovskú“ poetiku nostalgického starého sveta. V ňom sa ,,predháňajú“ okrídlené oči, rybie vrchy, modely krajín, fraktálov či utopických architektúr. Ide o elementy vyprodukované autorským samplovaním, remixom, novou postprodukciou a spätnou archeologickou revíziou „ikonoklonu“.

„Postmediálna doba, ktorá koreluje s povahou dátového ukladania, umožňuje nazerať na fascináciu starovekej maľby, ktorá je predobrazom displejov našej doby. Umelecká sféra je vybavená modernými nástrojmi. Avšak jedinečnosť maliarskej práce, potreba maľovať, dotknúť sa fyzicky farby, štetca, plátna, bude mať v budúcom smerovaní svoje jedinečné miesto.“

◄ 1 2 3 4 ►