Novinky

Batyskaf / P*AKT / Ivo Dobrovodsky

Batyskaf či P*AKT, kultúrne platformy, ktoré dávajú priestro rôznorodosti a rozširujú obzor diváka

Dátum: 28.02.2022

Autor: Martin Brix

Ako možno každého mladého človeka v detstve profiluje buď šport, veda alebo kultúra, tak aj Ivo si našiel svoj záujem hlavne v kultúrnej sfére. Paradoxne už počas športového gymnázia začal chodiť na dramatický krúžok divadla Ludus. Takže už v trinástich, či štrnástich rokoch ho oslovila tvorivosť a komunita, ktorú mu ponúkal tento krúžok. Z divadlom tvorili aj vlastné predstavenia, s ktorými chodievali po školách. Od detí, pre deti. V týchto predstaveniach sa z Iva stal detský herec. Ale ako mladý trémista, veľmi k herectvu neinklinoval. Avšak, začal si všímať všetko to čo sa deje okolo. A to ho fascinovalo.

Ivo Dobrovodsky vyštudoval divadelnú dramaturgiu a réžiu na VŠMU v Bratislave. Zo začiatku inklinoval viac k réžii, dnes je tento pomer viac vyvážený. K týmto dvom zamerania sa pridali pozície manažéra a produkčného. A ako správny „kultúrny robotník“ dnes k tomu všetkému aj montuje konštrukciu na reflektory, ťahá elektriku, búra priečky, rozkladá stoličky, či zametá baletizol. Ale všetko s niečím súvisí, všetko je poprepájané a všetko je tak ako má byť.

Kapitola prvá: Príbeh Batyskaf. Projekt Batyskaf je kultúrna multižánrová platforma, ktorá pôsobí od roku 2015 a podporuje vznik mladého a progresívneho umenia v Bratislave. Doposiaľ tento tvorivý kolektív zrealizoval viac ako 150 podujatí v rôznych umeleckých odvetviach (diskusie, divadelné produkcie, performancie, koncerty, premietania).

Všetko sa to začalo v roku 2015, kedy partia kamošov a kamošiek chcela rozbehnúť multižánrovú platformu, aká Bratislave chýbala. Miesto pre výstavy, hudbu, divadlo, performancie, skrátka niečo, čo stmelí rôzne umelecké smery a vytvorí komunitu. Dostali sa k priestoru na Bielej ulici, pre ktorý s celým zakladajúcim tímom (Jozef Čabo, Dominik Holič, Dominik Novák, Martin Ježko, Radka Šišuláková) vytvorili prvú koncepciu Batyskafu a od mája do septembra pripravili približne päťdesiat rôznorodých akcií. V Batyskafe sa stalo to, čo naozaj chceli: hudobné, divadelné aj výtvarné komunity sa začali stretávať a spájať na jednom mieste. Ako to už býva so životnosťou bratislavských priestorov pre kultúru aj tento priestor zrazu skončil. Dôvod? Nezhoda s majiteľom na fungovaní priestoru. Zo dňa na deň sa museli zbaliť a ísť. A tak sa rozhodli, že sa stanú virtuálnou platformou a vytvorili Projekt Batyskaf. Na jednej strane mali na začiatku inštitúciu, ktorá každý večer ožívala rôznorodosťou. Na druhej strane, po strate fyzického priestoru vedeli ponúknuť priestor virtuálny, ktorý dokázal umelcom ponúknuť špecifické podmienky. Aj napriek tomu sa počas celého tohoto virtuálneho obdobia snažili opäť nájsť vlastný priestor.

Z hľadiska divadelnej dramaturgie, ktorú má na starosti práve Ivo Dobrovodský, Batyskaf vytvoril stabilnú platformu pre jednotlivcov, zoskupenia a ich performatívne formy. Netýka sa to len divadelníkov. V Batyskafe má miesto aj súčasný tanec, nová opera, interdisciplinarita na javisku. Chcú tak ukázať rôznorodú škálu prístupov k súčasnému divadlu. Špeciálnu kategóriu tvoria vlastné performatívne formáty. Napríklad 10080 je krátka forma rezidencie, v rámci ktorej majú tvorcovia týždeň na to, aby vytvorili javiskovú štúdiu alebo work-in-progress na voľnú tému. Koncept tl;dr ponúka zasa literárne priestorové inštalácie, ktoré sa vymedzujú voči klasickým „čítačkám“. Ide o fúziu či konfrontáciu literatúry, javiskového tvorcu a „sound-designera“.

Kapitola druhá: Réžia a koprodukcia. Autorská inscenácia Want2Work je súčasťou Projektu Batyskaf 2019. Ako sa hovorí „pod režisérskou taktovkou“ Iva Dobrovodského vznikla jedna z jeho prvých hier. Hra o sebarealizácii tzv. kancelárskych krýs. Hra o bullshit jobs, práci na hovno, o tom, či sa dá inak. Hra o tom, ako sa práca stala falošnou univerzáliou našich čias. Anotácia k predstaveniu začína citátom: „Práca šľachtí, alebo aj nie.“ – Sv. Jolana Poľská. A pokračuje: „V urbanizovanej spoločnosti treba platiť účty, hypotéky a voľný čas. Sklené železobetóny s openspaceami, nadnárodné korporáty stelesnené skratkami. Menúčkari, firemné eventy, post-ity, kuchynka s vlastným hrnčekom, neónové svetlo, bloknuté stránky a nekonečné paternostrovské výťahy s kartičkami na krku. Živnostnícky svet je vratký, sívička dláždia chodník do výšin korporátu. Je to ale to?“. Do Ivovho koprodukčného portfólia patria napríklad video opera Muž v Skafandri od Mira Tótha, ktorá je multižánrovým predstavením s medzinárodnými hudobníkmi o americkom kozmonautovi so slovenskými koreňmi. Alebo koprodukcia s českou platformou pre súčasné performatívne umenie D’epog na inscenácii SÉRIE, SÉRIE, SÉRIE, SÉRIE.

Kapitola tretia: Príbeh P*AKT. „Vždy sa nám zapaľujú srdiečka, keď spomíname na náš starý priestor.“ Po „nefyzickom“ období projektu Batyskaf a po lockdownoch a obmedzeniach, ktoré vrazili kultúre dýku do chrbta nastal čas, aby sa ľudia opäť začali stretávať a spoločne zažívali umenie a kultúru a P*AKT je miestom, kde sa táto vízia môže zhmotniť.

„Našou snahou je vytvárať synergie a interdisciplinárne presahy v rámci predstavení, koncertov, prednášok a podobne,“ hovorí Ivo. Batyskaf dlho fungoval ako „kočovná“ platforma. Fungovať virtuálne im vyhovovalo. Na prezentáciu diel, koncerty, performancie a prednášky využívali priestory kultúrnych centier či objekty pre jednorazové site-specific akcie podľa požiadaviek umelcov. No narazili na potrebu priestorového zázemia, ktoré by ich pôsobenie sprofesionalizovalo a posunulo k udržateľnosti.

Za P*AKT-om stoja tri umelecké subjekty: NOMANTINELS, Batyskaf a GAFFA. Každý z nich pociťoval potrebu vytvoriť  priestor pre nezávislé umenie a kultúru. A tak sa začal príbeh budovania P*AKT-u, sídliaceho na Pionierskej 17 v Bratislave. Nezávislí umelci často narážajú na to, že nemajú kde skúšať, hrať, uvádzať premiéry či reprízy, koncertovať. Príčinou sú obmedzené financie, nedostatok možností a v posledných rokoch sa pripojila ešte pandémia, ktorá celú situáciu iba umocnila. A tak aj so svojím umením migrujú z priestoru do priestoru, len aby našli zázemie. Jednoducho je potreba doplniť súčasný stav o niečo nové, inkluzívne a orientované na alternatívu. Práve preto sa tieto tri subjekty rozhodli pretvoriť opustený priestor bývalého bufetu v objekte na kultúrne centrum P*AKT. Priestor kedysi slúžil ako kuchyňa a bufet, ktoré kŕmil budúcich zváračov a zváračky. Škola sa presťahovala a budova slúžila na iné účely cez priestory SIS, lokácie seriálu o slovenskej polícii až po skladisko stoličiek. A teraz postupne naberá kontúry Kultúrneho centra P *AKT.

Nezávislé umenie má mnoho podôb, a ani v tomto kultúrnom priestore tomu nebude inak. V P*AKT-e sa môžete tešiť na rôznorodý program, od performancií a koncertov až po audiovizuálne inštalácie. Sústredí sa na hodnotné zážitky, ktoré nie sú len zábavou, ale posúvajú myslenie človeka vpred a otvárajú mu nové obzory. P*AKT je otvorení ľuďom všetkých pohlaví, orientácií, národností, rasy a vierovyznania. Tu sa rozdiely nerobia!




Galéria