Novinky

Veronika Muchová

Ako dizajnérka chce rozdávať druhým radosť a tak hľadá nové cesty, skúša, experimentuje

Dátum: 06.12.2021

Autor: Martin Brix

Pochádza z umelecky založenej rodiny z Terchovej. Už od mala bola obklopená rôznymi umeleckými podnetmi, čiže počiatočné semienko lásky k tvoreniu bolo pravdepodobne zasiaté už v detstve. Avšak rozvíjať toto umelecké semienko je celoživotná cesta, ktorá stále trvá. K umeniu mala blízko vždy a tieto príjemné podnety a pohľady z detstva sa doteraz snaží zo všetkých strán okolo seba vnímať a pretaviť ich do tvorby textilnej dizajnérky. Jej cesta za dizajnom sa začala, keď mala pätnásť. Vtedy nastúpila na ŠUP-ku, a tam si našla cestu k textilu. 

Veronika Muchová je čerstvou absolventkou Ateliéru textilného dizajnu na VŠVU v Bratislave, pod vedením Márie Fulkovej. Vo svojej tvorbe primárne premýšľa v poli úžitkovosti, estetiky a vzájomnej vyváženosti. Snaží sa, aby si každý produkt našiel finálneho užívateľa.  Až po jeho skutočnom pretavení do praxe a užívania, cíti zmysel svojej práce.

Medzi jej výrazné projekty patria jej bakalárska a diplomová práca. Tex – Transport je tou poslednou, teda diplomovou prácou. Ide o sériu poťahových materiálov, tematicky zobrazujúce hlavné mesto Bratislavu, v ktorej hľadá nové vizuálne možnosti komunikácie medzi cestujúcim a spoločnosťou. Otvára tému pôsobenia dizajnu na spoločnosť vo verejných priestoroch.

Žime farbami ide o projekt, ktorého vyvrcholením bola bakalárska práca. Koberec z tejto kolekcie je typický svojou funkčnosťou, výraznou farebnosťou a možnosťou variability v priestore. Základ projektu je, že každý môže byť dizajnér svojho priestoru. Užívatelia si môžu postaviť koberec do tvarov a kombinácii podľa vlastných predstáv. Veronika sa snažila vrátiť farby a život do bývania, pretože vo veľa domácnostiach, aspoň podľa jej postrehov z okolia, farby v našich izbách chýbajú a miesta chradnú. Projekt Žime farbami! pokračoval ďalej a ku kobercu sa pridali kúpeľové doplnky. „Žime farbami“, už ako bakalársky výstup je zameraný na kúpeľňové interiérové doplnky z textilných i netextilných materiálov. Ich vizuálne spracovanie reflektuje bežnú kúpeľňovú kultúru, ktorá je typická najmä svojimi vertikálnymi a horizontálnymi líniami a jednoduchosťou. Minimalistické princípy sú vizuálne transformované a násobené do mnohofarebných pastelových variácií. Sú aplikované na úžitkové predmety, ktoré získavajú pridanú estetickú dizajnérsku hodnotu. V projekte sa objavujú technologické princípy, ktoré umožňujú projektu rôznorodosť. Výsledné produkty sú ľahko a priamo použiteľné. Žime farbami! získal na Národnej cene za dizajn 2021 Špeciálne uznanie za kolekciu s potenciálom pre sériovú výrobu.

Po škole ale neostala „naboso“. Jej kroky vo veselých ponožkách pokračovali do známej firmy Dedoles. Jej cesta v Dedolese sa začala ako pracovná stáž. Počas letného prieskumu na VŠVU, kde prezentovala bakalársku prácu, prišla študentom a študentkám ponúknuť šesťmesačnú stáž art direktorka produktového tímu Kristína Sekerová. Ponuka sa Veronike zapáčila, pretože už dlhšie chcela získať aj iné skúsenosti a pohľady dizajnéra v praxi, nie len z uhla študenta v škole. Práca v Dedolese jej toho rozhodne veľa dala. Získala iné uhly pohľadov a porovnanie svojej tvorby s tvorbou pre širokú škálu ľudí. Dodala je sebavedomie v tvorbe a správnu mieru konštruktívnej kritiky. V Dedoles produktoch má najradšej dizajny a vzory, ktoré sú jej osobne blízke alebo sa v nich vie nejakým spôsobom nájsť. Dizajny, ktoré kreslila a stali sa jej obľúbenými sú napríklad Veselé ponožky Modrotlač, no aktuálne vyhráva dizajn veselých ponožiek Chrobáčiky.

V čom vidí rozdiel medzi vlastnou tvorbou, ktorou sa mohla realizovať počas štúdia a tvorbou priemyselne vyrábaného produktu? Pri oboch je pri navrhovaní potrebné premýšľať inak. V osobnej tvorbe inklinuje skôr k redukovanejšej forme a výraznej farebnosti. Podľa vlastného názoru jej práve takýto prístup umožňuje skúšať rôzne nové technologické možnosti a kreatívne prístupy, vďaka ktorým vníma kúsky ako kvalitný dizajn. Často sa potom pri realizácií cíti ako chemička, programátorka či kulturistka v telocvični, ktorá namiesto ťažkých činiek dvíha kilá mokrej vlny a má farebné ruky ešte ďalšie tri dni. V Dedolese je to o niečo iná veselá šálka kávy, ktorá ju však tiež napĺňa a teší.



Galéria