Veľmi technicky zručný a špecifický maliar a grafik, ktorý sa venuje hlavne krajinným námetom

Dátum: 08.11.2021

Autor: Martin Brix

V modernom umení sa umenie neškatuľkuje. Pomyselnou škatuľkou je zmes všetkých možných prúdov, ktoré obsahujú či už lyricko – abstraktné prvky, alebo realisticko – imaginatívne, či hyperraelistické sa medzi sebou miešajú a nevytvárajú žiadne väčšie zoskupenia. Teda ani on sám nikam nepatrím, ale žije tu a teraz. Podľa tejto definície by teda mal patriť do súčasného umenia. Ale mimo „škatuľky“.

Už od malička mal pocit, že chce vyjadriť niečo zo svojho vnútra, svoj názor. Každý má viac-menej talent na niečo iné. Niektorí majú talent a možnosť sa vyjadriť v literárnej, divadelnej alebo výtvarnej forme. On sa snaží vyjadriť v obrazovej, teda tej výtvarnej. To mu prináša pocit sebaprezentovania, hlavne cit k tvorbe samotnej ako snahu vytvoriť niečo nové, neopakovateľné a originálne. Na jednej strane je možné, že prvé výtvarné podnety prišli po tom, ako začal cez prázdniny sledovať svojho uja Ľuba, ako maľuje svoje obrazy. Síce je misijný brat a nikdy sa profesionálne umeniu nevenoval, ale ako prvý ho práve on inšpiroval a priviedol k výtvarnému umeniu. Na druhej strane vyrastal v rodine, kde jeho babka s prababkou boli výšivkárkami. Tradičnú žlkovskú výšivku tak poznal odmalička, teda od svojej babičky Bernardíny Martinkovičovej, a boli to práve jej tvary a formy, ktorým sa venoval vo svojej práci tesne po skončení vysokoškolského štúdia. Keď spojíme jednu stranu s druhou, Tomáš dostáva dobrý odrazový mostík na odraz do vôd výtvarného umenia.

Tomáš Žemla študoval v Kalnej nad Hronom propagáciu a reklamu v rokoch 1998 – 2003, následne pokračoval v štúdiu na Katedre výtvarnej tvorby a výchovy Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, kde diplomoval v roku 2007 v ateliéri maľby u Mgr. Art. Jozefa Bausa. Jeho najväčším učiteľom bol akademický sochár Viliam Loviška. Preto jeho diela ovplyvnili najmä práve títo dvaja páni. Pri štúdiu na Univerzite Tomáš začal pracovať v sochárskom ateliéri Byzant. Od roku 2007 pôsobí na Strednej odbornej škole umeleckého zamerania v Hlohovci v ateliéroch kresby a fotografie. Tomáš Žemla je výtvarník, ktorý vyrástol v Žlkovciach. Na svoju rodnú obec odkazuje aj vo svojich prácach zo skoršej aj súčasnej tvorby. Okrem maľovania sa venuje aj príprave mladých talentov ako učiteľ na spomínanej Strednej odbornej škole v Hlohovci. So svojou rodinou žije v neďalekých Špačinciach.

„Tomáš Žemla reprezentuje na dnešnej scéne ojedinelého maliara z mladej generácie autorov, dokonale ovládajúceho realistickú kresbu a maľbu (čo je evidentné i na jeho grafických listoch a leptoch, ktorých originalitu a dokonalosť ocenili i na medzinárodnom bienále v Bukurešti či na tvorivom pobyte v Číne). Svoje zaujatie našiel hlavne v krajinomaľbe. Predovšetkým polia, ťahajúce sa nekonečne k horizontu a splývajúce s nebom, prelínajúcimi sa líniami, slnkom zaliatymi farbami, sa stali pre neho hlavným a podstatným východiskom. Či na grafickom liste alebo plátne túto problematiku neustále rozvíja, variuje, prehlbuje. Autor má cit pre vyznenie vibrujúcich farebných línií a plôch v spojení s kontemplatívnou, minimalisticky vyznievajúcou krajinomaľbou.“ – Radka Nedomová (kurátorský text k výstave do-poli / na-poli)

Jeho špecifickou technikou je vrstvenie maličkých farebných čiarok na plátne, alebo na grafickej doske. Touto technikou sa dostal k maľovaniu polí. Jeho séria Polia, ktorá sa neustále vyvíja a pribúdajú do nej nové obrazy, je priamym vyjadrením jeho náklonnosti k rodnému kraju a k dedine, v ktorej vyrastal. K Poliam pribudli aj Nočné Polia. Tu sa po umeleckých štúdiách a prvých skúsenostiach s grafickou prácou v technike leptu, suchej ihly a mezzotinte rozhodol svoj umelecký program posunúť do imaginatívno-lyrickej roviny s postupným smerovaním k minimalizmu a abstrakcii. Spočiatku realistické zobrazovanie, na ktorom bol už od samého začiatku zrejmý jeho dôraz na perfekcionizmus, sa postupom času stále viac odprosťovalo od prvoplánovej skutočnosti. Tento posun napriek prvotnému zdaniu o zjednodušenie v sebe skrýva nesmierne rozvážnu, trpezlivú, systematickú a vytrvalú prácu autora, ktorá pod vrstvou jemných línií a štruktúr odhaľuje tichú atmosféru obrazu.

V prácach Tomáša Žmelu sa krajina okolo Žlkoviec zvečnená na jeho plátnach dostala na výstavy po celom svete. Tomáš má za sebou bohatú medzinárodnú skúsenosť. Absolvoval viac ako pätnásť výberových bienále, ktoré boli napríklad v Číne, Japonsku, USA, Mexiku, Kanade a Taliansku. V rámci mnohých kolektívnych výstav sa pozrel napríklad do Francúzska, Poľska, Grécka alebo Belgicka, kde často vystavuje aj samostatne. Poslednú sólovú výstavu mal v slovinskej Ľubľane v galérii DLUL. Zúčastnil sa tiež troch medzinárodných grafických sympózií – medzinárodné grafické sympózium v Guanlan v Číne (2018, 2016), medzinárodné tlačiarenské sympózium v Mojmírovciach (2014). Je držiteľom dvoch ocenení: čestnej ceny na Medzinárodnom grafickom bienále José Guadalupe Posada v Aquascalientes (Mexiko) (2017) a tretieho miesta na Medzinárodnom grafickom bienále v Bukurešti (Rumunsko) (2014). Získal tiež grant od Pollock Kasner Foundation, ktorý patrí do pätice najvýznamnejších grantov vo svete umenia (2019).V roku 2021 vzniká zatiaľ jeho posledný projekt. Pinhole Project je koncept, ktorý sa odkláňa od Tomášovho zvyčajného uvažovania nad obrazom. Minimalistický prístup tu absentuje, pričom obsahový žáner je tiež v jeho tvorbe inovatívny. Počas prvej vlny pandémie v roku 2020 synovi vytvoril cameru obscuru. Po istej dobe, keď ho už prestala zaujímať, ju náhodou chytil do ruky. Začal s ňou blúdiť po dome a po záhrade. Pohľadom na matnicu začal intuitívne snímať dojmy. V duchu si povedal: „Toto sú už hotové veci.“. Na matnici sa zjavovali obrázky síce stranovo obrátené, opticky nekorigované, často nejasné a v kruhovom výreze, no pre Tomáša práve svojou nedokonalosťou zaujímavé. To ho viedlo k vytvoreniu tejto mini-série. Pinhole Project pozostáva z deviatich navzájom nesúvisiacich záberov, ktoré spája len to, že sú výsledkom subjektívneho vnímania jeho každodenného života, teda „point of the view” Tomáša Žemlu.

1 2 3 ►