Novinky

4oh4 / Lucia Čarnogurská

Prostredníctvom šperkov ukazuje hodnotu a cenu aj v už naoko bezcenných zbytočnostiach

Dátum: 22.07.2024

Autor: Martin Brix

Lucia Čarnogurská je absolventka Ateliéru S+M+L_XL – KOV A ŠPERK na VŠVU. Pred štúdiom šperku, študovala interiérový a nábytkový dizajn na Drevárskej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene. Ešte pred formálnym vzdelávaním sa v oblasti dizajnu, sa Lucia rada zdržiavala pri otcovi, ktorý bol zručný „handyman“. Vždy mu rada pomáhal a na oplátku ju on podporoval. Prihlásil ju aj so súrodencami na krúžky remeselného charakteru. Lucia absolvovala tradičnú ZUŠku ale jeden konkrétny moment, ktorý sa jej spája s detstvom, bol možno ten zásadný. Lucia si pamätá na moment, keď ako malé dieťa chcel princeznovskú korunku. Mamina jej ju nechcela kúpiť a tak sa rozhodla vyrobiť si ju sama. Zašla do otcovej dielne a z kusu drôtu a farebnej lepiacej pásky si vyrobila vysnívanú korunku. Popri tom zistila, že nebola pre ňu až tak dôležitá ako samotný proces zhotovenia si vlastného šperku.

Keďže Lucia pochádza z malej dediny a v okolí nemala nikoho, kto by pôsobil v umeleckej oblasti, rozhodla sa ísť tradičnou univerzálnou cestou. Zo základky na gympel. Študovať šperk alebo sa ním nebodaj živiť sa jej zdalo na míle vzdialené. Popri školách si ako „handywoman“ vyrábala šperky pre seba a svoje okolie.

A neostalo to len pri „hobby“ výrobe. Lucia si zakladá vlastnú značku, pod ktorou sa rozhodla tvoriť originálne ručne vyrábané a domáce šperky všetkého druhu. carno so sloganom „zmena je krása“ chce poukázať na minulosť šperkov, ktorých väčšia časť je vyrobená z recyklovaných materiálov, teda materiálov, ktoré museli prejsť zmenou, aby sa stali tým, čím sú dnes. Lucia vedená touto myšlienkou sa snažila prostredníctvom šperkov ukázať hodnotu a cenu aj v už použitých a naoko bezcenných zbytočnostiach.

A práve vášeň vyrábať si niečo vlastné, experimentovať s materiálom a popritom zapájať aj ruky, nasmerovalo Luciu na umelecko-remeselnú cestu a tá na školu do Zvolena. A tu už zaznamenala prvé úspechy.

Stolička Hunger (The Hunger chair) vznikla pod záštitou medzinárodného študentského dizajnérskeho projektu. Nedostatok verzus rezerva bol hlavným impulzom pre vznik stoličky Hunger. Pri procese návrhu sa Lucia inšpirovala tvaroslovím vidličky. Zámerne preexponoval nohy, čo znemožňovalo, aby sa „vidlička“ úplne naplnila pseudo špagetami, na ktorých sa sedí. Bolo to metaforické vyjadrenie nevyváženého prístupu k jedlu vo svete, kde jeden hoduje, kým druhý hladuje. Stolička bola vybraná a prezentovaná v rámci medzinárodnej výstavy Foodprint, ktorá sa konala v meste Faro (Portugalsko), Zlíne a Ostrave (Česká republika) a Bratislave (Slovensko).

Luciina bakalárska práca z oblasti nábytkového dizajnu sa snažila vyriešiť problematiku nákupu nábytku cez internet. Berie na vedomie celý proces spojený s internetovým nákupom počnúc výberom, ktorý prebieha za absencie konfrontácie potencionálneho zákazníka s fyzickým produktom, cez skladnosť a prepravu, až po samotné jednoduché skladanie bez potreby použitia náradia a iných komponentov. Obsahom Luciinej práce je podrobné ponorenie sa do problematiky, zmapovanie aktuálnej situácie v podobe produktovej rešerše čo nasmerovalo vývoj finálneho návrhu kresla Kyvje, ktoré sa okrem iného vyznačuje svojou ľahkosťou, skladnosťou a nadčasovosťou. Súčasťou riešenia je aj filter, ktorý sa vyvíjal paralelne s dizajnérskym riešením, s víziou zjednodušiť nákup v štádiu výberu. Kyvie tak odpovedá na kritické oblasti internetového nákupu z pohľadu predajcu a zákazníka počnúc výberom, uskladnením, prepravu až po jeho samotné poskladanie.

Lucia sa šperkov nevzdala ani na Technickej univerzite. Takže hneď, ako jej na jednom z predmetov zadali tému Old School bolo jej okamžite jasné, že vyrobí šperky. Postupne sa dopracovala k nápadu rozoberať staré, „old schoolové“ telefóny a zo súčiastok, ktoré v nich našla „vyskladávať“ nové šperky. A tak postupne zrecyklovala a dala funkciu aj nefunkčným starým telefónom. Tak vznikla kolekcia HALO.

Lucia počas štúdia na Katedre dizajnu nábytku a interiéru absolvoval študijne pobyty v zahraničí (v Nemecku / Hochschule Wismar, Belgicku / Howest Hogeschool a Dánsku / Odder Højskole). Počas Erazmu v Nemecku si zvolila jeden z predmetov v ateliéri šperku. Tu zistila, že šperk sa dá študovať a že ju nesmierne baví. Nabrala sebavedomie a prihlásila sa na VŠVU do Ateliéru Kov a šperk, kde úspešne absolvovala talentové skúšky.

Počas školy vytvorila niekoľko zaujímavých školských projektov a prác ako napríklad AsiSymetriaChlebom a soľouHoliť, či neholiť alebo syyyr.

AsiSymetria – Pomyselná línia začínajúca v cestičke vlasov, prechádzajúca stredom čela, vedená špičkou nosa, zbiehajúca po perách až ku brade. Pomyselná línia, ktorá delí tvár na dve identické (?) polovice a ich odzrkadlením tvorí celok. Symetria tváre je konkrétnou mierkou telesnej symetrie. Ovplyvňuje úsudok o estetických proporciách, fyzickej príťažlivosti a kráse samotnej. V zásade platí, že čím je tvár symetrickejšia, tým atraktívnejšie pôsobí. V symetrickej tvári vyzerá jej ľavá a pravá strana rovnako. Tvár každého človeka je však do istej miery asymetrická – aj keď si to väčšina ľudí neuvedomuje, pretože rozdiely sú často veľmi malé, čo ich robí nerozlíšiteľnými pre oko. Pri dlhšom pohľade do zrkadla však zisťujeme, že ľavý kútik pery sa viac mračí, pravé obočie pôsobí prísnejšie a nos sa mierne stáča a zo stredovej osy si vôbec „nerobí hlavu“. Úplná symetria akejkoľvek ľudskej tváre je ilúzia, na ktorú sa v semestrálnej práci AsiSymetria Lucia snaží upriamiť pozornosť. Individuálnu líniu profilu tváre konfrontovala s kruhom ako univerzálnym a dokonale symetrickým geometrickým tvarom. Odrazovými fóliami kruhového tvaru prispôsobenými na profil rozdelila tvár a následne ju zrkadlila a tak dosiahla jej dokonalý odraz a úplnú symetriu. Na Luciine prekvapenie sa však výsledkom nestáva krása. Z výrazu akoby sa vytratil život. Zlom nastáva pri pohybe. Pohyb hlavy okamžite podmieni pohyb jemných fólii, čím sa dokonalosť odrazu vychýli a ilúzia o symetrii sa rozplynie. Symetria sa mení na asymetriu – nám všetkým tak vlastnú.

Chlebom a soľou – Zadanú tému stolovania si Lucia okamžite asociovala s typickou slovenskou pohostinnosť. Inšpirovaná ľudovými krojmi vytvorila sériu misiek – tanečnice. Kolekcia sa rozkladá a variuje podľa potreby a množstva jedla. Každá miska pritom odkazuje na jednu zo sukieň, ktoré kroj obsahuje – jednoduchá spodná, skladaná a vyšívaná. V rozloženom stave uvidíme tri geometrizované postavy, tanečnice, s rozprestretými sukňami do ktorých sa servíruje jedlo. Po použití sa zložia do jednej devy odetej v kroji. Tradičná ľudová tvorba ovplyvnila tvorbou textílii – menovite výrobou ľanu. Jeho viazanie pri sušení do kónusového tvaru inšpirovalo Luciu k tvarosloviu soľničky a koreničky. Vypuklé ihlanové dno podmieňuje pohyb, ktorý je pri stolovaní pre soľničku a koreničku neodmysliteľný. Pre prepojenie s tanečnicami opätovne zvolila skladaný povrch.

Holiť, či neholiť (Shavespeare) – Čas a ľudské telo. Kde je najviac badateľný? Ráno oholené pokožka sa už večer mení na jemný brúsny papier a zatiaľ čo ochlpenie hlavy nazývame korunou krásy s ochlpením zvyšných časti tela vedieme neúnavný boj. Holiť, či neholiť je otázka, na ktorú v mene Shavespeare v práci Lucia nehľadá absolútnu odpoveď. Práve naopak. Jej odpoveďou na otázku sa stáva ďalšia otázka. Mohli by sa stať vlasy šperkom ak by nahradili chlpy?

Syyyr – Zadaním semestrálnej práce bolo vytvoriť šperk s použitím osobných fotografii. Sú však fotografie v 21. storočí osobné? Dostupnosťou sa zvýšilo množstvo fotografii čo zmenilo nielen náš vzťah k ním, ale aj samotný obsah a teda téma, ktorú zachytávajú. V brošni syyyr Lucia pracuje s bežne dostupnými fotografiami a porovnáva dva paralelné svety. Skutočný a Instagramový. V skutočnom svete upriamila svoju pozornosť na pandémiu. Fotografie zachytávajúce našu novú realitu, ktorú dáva do priameho kontrastu s tými z paralelnej, instagramovej reality. Papierová brošňa oválnym tvarom referuje na vyrezávanie portrétnych fotografii v minulosti, no portrét nahradila fotografiou vajíčka, najlajkovanejšieho postu na Instagrame, ktoré sa stalo úvodnou fotografiou brošne syyyr. Nositeľ trhaním prispôsobuje brošňu svojim preferenciám a filtruje jej vizuál tak ako filtrujeme realitu na sociálnych sieťach.

Cieľom Luciinej diplomovej práce s názvom Au404 bolo preskúmať najtradičnejší šperkársky kov – zlato, ktorému sa doteraz vyhýbala. Takmer nezničiteľné zlato je spútané ľudskou pominuteľnosťou – prechodnými presvedčeniami, sľubmi, chuťou a smrteľnosťou. Jeho hodnota vedie k neustálej recyklácii, čím sa stáva nestabilným vo svojej zdanlivej stabilite. Na ilustráciu paradoxu prchavosti zlatých šperkov zvolila mydlo. Váha zlata, ovplyvnená našimi rozhodnutiami, kontrastuje s povahou mydla, časom odplavuje večnosť našich sľubov. Mydlo symbolizuje očistu, čistenie šperkov od emocionálnych a symbolických zvyškov, rituál pred rozlúčkou so zlatým kúskom.

Dnes Lucia stojí za vlastnou značkou 4oh4, ktorá je odkazom na error „404“, čo predstavuje chybu v tradičnom vnímaní šperkov, a na „oh“, spokojný povzdych, ktorý príde okamžite po nájdení potenciálu v bežnom materiáli. Preto sa skôr ako za šperkárku považuje za experimentátorku, ktorá sa hrá s konvenčnou percepciou hodnôt ukotvených v drahých kovoch. Hľadá bežne opomínané materiály, ktoré nás denne obklopujú a transformuje ich prostredníctvom rozprávania, dizajnu a precízneho remesla do unikátnych kúskov. Raz sú jej zlatom žalúzie, inokedy laná, zvyšková koža či drevo. V aktuálnej kolekcii Water-like sa Luciinym drahocenným materiálom stáva plexisklo.

„Ako alchymista 21. storočia hľadám potenciál v obyčajných materiáloch a premieňam ich na „zlato“.“ V kolekcii Water-like sa tým „zlatom“ stáva akrylové sklo, ktoré Lucia kombinuje so striebornými a nerezovými komponentami, riečnymi perličkami a Swarovski kryštálmi. Táto transparentná, ľahká a asymetrická kolekcia je inšpirovaná vodnou hladinou v jej najrôznejších podobách. Pokojné vlnenie na jazere, spenený príboj, farebné odlesky riavy. Každý šperk z kolekcie je jedinečný, ručne vyrobený. Všetky šperky tejto kolekcie vrátane náušníc sa predávajú individuálne, takže ich môžete kombinovať podľa vášho vlastného vkusu. Malé s veľkými, vysiace s nevysiacími, všetky kombinácie vyzerajú úžasne.

Všetko to začalo cestou späť z každoročného rodinného výletu do Tatier. Všetci na zadných sedadlách auta už spali, tak si Lucia krátil čas výrobou strieborného obalu na sušienky a zabudnutej sponky. Keď sa vrátila domov, s nadšením svojim spolucestujúcim predstavil svoju inauguračnú kolekciu šperkov, ktorá bola vytvorená z nájdených predmetov v interiéri auta. Od tej cesty domov sa veľa zmenilo, ale jedna vec stále platí – Luciina pretrvávajúca fascinácia hľadaním potenciálu v zanedbaných materiáloch.



Galéria