Streetwear ako proces, hudba ako jeho ozvena

Dátum: 29.03.2026

Autor: Martin Brix

Alex patrí k autorom, ktorých tvorba sa nedá rozdeliť na jednotlivé disciplíny. Pod menom LexxBrush pretvára oblečenie cez airbrush ako živý, intuitívny proces, zatiaľ čo ako 44lex prenáša rovnakú energiu do hudby. Obe polohy pritom nevznikajú oddelene, ale ako súčasť jedného sveta, ktorý sa formuje medzi ateliérom, ulicou a komunitou okolo neho. V nasledujúcom profile si predstavíme jeho cestu od rodinného zázemia a prvých kresieb až po vznik značky, ktorá nefunguje ako klasický brand, ale ako otvorený systém – postavený na procese, nedokonalosti a prirodzenej potrebe tvoriť.

Alex Nus je autor, ktorého tvorba sa prirodzene rozlieva medzi viaceré svety, no keď hovorí o tom, kto je, nepotrebuje zložité definície. Predstavuje sa jednoducho a priamo: „Moje meno je 44lex.exe a tvorím oblečenie pod menom LexxBrush, kde pretváram veci prostredníctvom airbrushu, a zároveň robím hudbu ako rapper.“ Tento spôsob pomenovania je dôležitý, pretože už na začiatku ukazuje, že jeho identita nie je rozdelená na oddelené disciplíny, ale funguje ako jeden prepojený celok, ktorý sa raz prejaví vizuálne a inokedy zvukovo. Jeho cesta k tvorbe však nezačína pri móde ani hudbe, ale oveľa skôr – v prostredí, ktoré ho formovalo od detstva. Sám to pomenúva veľmi jasne, keď hovorí: „Vychádzalo to určite z rodinného zázemia, ktoré mám, lebo som vyrastal v prostredí, kde bolo umenie úplne prirodzené.“ Otec – sochár, ktorý pracuje s drevom, pieskuje, tvorí objekty a farebne ich upravuje a zároveň funguje v rámci Nusart Gallery, mu ukázal vzťah k materiálu, k práci s rukami aj k samotnému procesu tvorby. Jeho príbeh nezačína módou ani hudbou, ale prostredím, v ktorom vyrastal. Alex si z tohto prostredia odniesol niečo, čo sa v jeho práci objavuje dodnes – cit pre fyzickosť vecí a potrebu tvoriť vlastným spôsobom, bez potreby kopírovať existujúce vzory. Popri tomto zázemí však zohralo rovnako silnú úlohu aj prostredie, v ktorom vyrastal. Hudba a rap neprišli z ateliéru, ale z ulice, z okolia a z ľudí, ktorí ho obklopovali. Sám hovorí: „Hudba bola skôr podmienená tým okolím, kde som vyrastal, tam som sa k tomu dostal prirodzene.“ Práve tu sa začína vytvárať napätie, ktoré je pre jeho tvorbu typické – medzi remeslom a spontánnosťou, medzi sústredenou prácou a energiou prostredia. V streetkultúre sa pohyboval od mala. Alex je z miesta, kde nebola iná kultúra ako pouličná, a práve v tom sa veľa mladých ľudí z jeho okolia vyvíjalo. Vyrastal na cloud rape*, ktorý mu dal slobodu, na Haha Crew, na novej vlne. „Pamätám si, keď som prvýkrát počul 808 basy — tie veci spravili dobre mojim čakrám“ spomína. Zaujímavé je, že napriek blízkosti streetovej kultúry jeho vizuálny jazyk nevychádza z graffiti. Keď hovorí o svojich začiatkoch, vracia sa k oveľa intímnejšiemu momentu: „Ja som skôr kreslil do zošitov v škole a tie veci som si potom začal prenášať na oblečenie.“ Tento posun z papiera na textil je kľúčový, pretože práve tu vzniká základ jeho rukopisu – kresba, ktorá nie je viazaná na pravidlá, ale na momentálny impulz. 

*Cloud rap je subžáner hip-hopu z prelomu 2000 a 2010 rokov, známy svojou zasnenou, éterickou a „zahmlenou“ produkciou. Vyznačuje sa pomalými, atmosférickými beatmi, intenzívnym využitím reverbu a voľnými, často inštrumentálnymi samplami. Žáner spopularizovali interpreti ako Lil B, A$AP Rocky a producent Clams Casino.

Dôležitým bodom v jeho vývoji je objavenie techniky airbrush, ktorá sa do jeho života dostáva opäť cez rodinu. Ako sám vysvetľuje: „Môj otec robil airbrush na drevo a ja som si tú techniku zobral a začal som ju používať na oblečenie.“ Nešlo pritom o systematické štúdium, ale o postupné učenie sa cez prax. Alex otvorene priznáva, že si všetko osvojoval sám, skúšaním a chybami, pričom sa učil pracovať s tlakom, farbou aj samotným povrchom materiálu. Tento samoučiaci proces sa neskôr stáva jedným zo základných pilierov jeho prístupu – dôvera vo vlastnú skúsenosť namiesto nasledovania návodov. Keď začína pretvárať oblečenie, jeho motivácia nie je budovať značku ani vstupovať do módneho priemyslu. Skôr ide o potrebu vytvoriť niečo pre svoje najbližšie okolie. Sám to pomenúva veľmi presne: „Chcel som, aby to nosili ľudia okolo mňa, kamaráti, aby sme sa vedeli identifikovať ako crew.“ V tomto momente LexxBrush ešte neexistuje ako značka, ale ako forma spoločnej identity, ktorá vzniká medzi ľuďmi, ktorí zdieľajú rovnaký priestor a energiu. Postupne sa však tento okruh začína rozširovať. Veci sa dostávajú ďalej, ľudia ich vidia, reagujú na ne a začínajú ich chcieť. Alex pritom vedome odmieta klasické marketingové stratégie a namiesto toho stavia na prirodzenom šírení. „Nikdy som nechcel platiť influencerov, skôr som to dával ľuďom, ktorých rešpektujem, a ono sa to potom šírilo samo,“ hovorí, čím vystihuje organický spôsob, akým sa jeho tvorba dostala medzi širšie publikum.

Popri rozvíjajúcej sa tvorbe však rieši aj otázku vlastnej budúcnosti. Po strednej škole nastupuje na Ekonomickú univerzitu v Bratislave, no veľmi rýchlo zisťuje, že to nie je cesta, ktorá by mu dávala zmysel. Sám to opisuje bez prikrášlenia: „Bol som tam jeden semester a ani raz som sa nepozrel do knižky, vedel som, že toto nie je pre mňa. Preto som dropol vysokú školu, čo bol pre mňa riskantný krok. Väčšinou som však ráno chodil do ateliéru a obliekol si už špinavé handry, ktoré som zašpinil počas predchádzajúcich dní od airbrushu a farieb.“ Rozhodnutie odísť zo školy tak neprichádza ako zlyhanie, ale ako vedomé nastavenie vlastného smeru. Ešte predtým si prechádza aj skúsenosťou práce v zahraničí, kde si zarába peniaze na rozbeh vlastného projektu. „Bol som robiť na stavbe v Nemecku, aby som si zarobil peniaze a mohol to rozbehnúť,“ hovorí, pričom zároveň zdôrazňuje, že bez podpory rodiny by to nebolo možné. Tento moment ukazuje, že jeho dnešná pozícia nevznikla zo dňa na deň, ale je výsledkom konkrétnych rozhodnutí a ochoty investovať čas aj energiu do vlastnej cesty. Dnes Alex funguje v bode, kde sa jeho pôvodný impulz stal každodennou realitou. Tvorba už nie je vedľajšou aktivitou, ale plnohodnotnou prácou, ktorú žije každý deň. Sám to pomenúva s pokorou: „Je to moja fulltime robota a som za to veľmi vďačný, že môžem robiť to, čo ma baví.“ Práve táto kombinácia rodinného zázemia, vplyvu prostredia, samoučenia a vedomých rozhodnutí vytvára základ, z ktorého neskôr vyrastá celý svet LexxBrush.

LexxBrush: značka, ktorá vznikla skôr ako potreba než plán

Vznik LexxBrush sa nedá presne datovať jedným momentom, skôr ide o postupný proces, v ktorom sa z osobnej potreby stáva čitateľný autorský projekt. Alex sám priznáva, že na začiatku vôbec nerozmýšľal nad tým, že by budoval značku v klasickom zmysle slova. „Nešlo o to, že si teraz založím brand, skôr som si robil veci pre seba a pre ľudí okolo mňa,“ hovorí, čím vlastne opisuje prirodzený vznik niečoho, čo neskôr dostane meno LexxBrush. Dôležitý moment prichádza vo chvíli, keď sa jeho veci začnú dostávať mimo úzkeho okruhu kamarátov. Ľudia reagujú, pýtajú sa, chcú vlastné kusy a z individuálnych zásahov do oblečenia sa postupne stáva systematickejšia práca. Alex si však aj v tomto bode zachováva odstup od klasického fungovania módnych značiek. „Nikdy som to nechcel robiť ako normálnu značku, že kolekcie a dropy podľa sezón, skôr som chcel, aby každá vec bola originál,“ vysvetľuje, čím jasne definuje jeden zo základných princípov LexxBrush – jedinečnosť každého kusu. Práve tento prístup formuje jeho vizuálny rukopis. Airbrush preňho nie je len technika, ale spôsob, ako preniesť kresbu priamo na materiál bez potreby sprostredkovania. Výsledok je surový, živý a nesie v sebe stopu momentu, v ktorom vznikol. Sám to pomenúva veľmi presne, keď hovorí: „Mám rád nedokonalosť, keď to robí človek a nie stroj.“ Tento postoj je kľúčový – LexxBrush nestojí na čistote ani presnosti, ale na autenticite a fyzickej prítomnosti autora v každom kuse.

Zaujímavé je, že jeho rukopis* nevzniká ako vedomé hľadanie štýlu. Nejde o to, že by si sadol a definoval vizuálny jazyk. Skôr ide o prirodzený vývoj, ktorý vychádza z opakovania, skúšania a reagovania na konkrétne situácie. „Ja som nikdy nevedel presne povedať, že toto je môj štýl, ono sa to vyvinulo samo tým, že som robil veci,“ priznáva, čím potvrdzuje, že jeho estetika je skôr výsledkom procesu než zámeru. Do tohto procesu vstupuje aj práca so zákazníkmi, ktorá zohráva prekvapivo dôležitú úlohu. Alex nefunguje ako autor, ktorý tvorí izolovane a následne prezentuje hotové diela. Naopak, jeho tvorba často vzniká priamo v interakcii s ľuďmi. „Ľudia mi povedia nejaké slovo alebo myšlienku a ja to pretavím do toho oblečenia,“ vysvetľuje, pričom zdôrazňuje, že práve tento moment ho baví najviac. Zadanie tu nefunguje ako obmedzenie, ale ako impulz, ktorý posúva jeho tvorbu ďalej. Tento prístup sa naplno ukazuje v situáciách, keď tvorí priamo pred ľuďmi. Pop-upy a live sessions sa stávajú miestom, kde sa značka mení na proces. Alex kreslí na počkanie, reaguje na energiu priestoru a pracuje pod tlakom, ktorý ho paradoxne posúva do lepšieho výkonu. Sám hovorí: „Keď sú pri mne ľudia a pozerajú sa, tak viem robiť lepšie, než keď som sám v ateliéri.“ Tento moment je dôležitý, pretože ukazuje, že jeho tvorba nie je len individuálny akt, ale aj forma komunikácie. Zároveň si však drží jasné hranice. Nejde do každej spolupráce a vedome odmieta veci, ktoré by znamenali kopírovanie alebo stratu autenticity. „Nechcem robiť niečo, čo už existuje, radšej si nájdem vlastnú cestu,“ hovorí, čím potvrdzuje, že aj napriek otvorenosti voči ľuďom si stráži vlastný priestor.

*Vizuálny rukopis LexxBrusha sa dá najpresnejšie čítať ako stret kresby, gestickosti a materiálu, kde výsledok nikdy nepôsobí ako finálny „produkt“, ale skôr ako zachytený moment. Základom je airbrush, no nie v jeho tradične uhladenej, technicky dokonalej podobe – Alex ho používa skôr ako nástroj na kreslenie, než na vytváranie ilúzie. Farba sa správa voľne, miestami presakuje, stráca ostrosť, inde sa zhlukuje do vrstiev, ktoré pôsobia takmer maliarsky. Práve v tejto nepresnosti vzniká charakter jeho vecí. Typická je kombinácia organických tvarov, fragmentov textu, symbolov a voľných línií, ktoré nepôsobia ako uzavretá kompozícia, ale skôr ako otvorený vizuálny jazyk. Motívy často vyzerajú, akoby vznikli priamo v pohybe – bez predkreslenia, bez potreby opravy, s dôrazom na gesto. Vidno tam rukopis človeka, nie grafiku pripravenú pre tlač. Aj preto jednotlivé kusy pôsobia osobne, niekedy až surovo, ale nikdy nie sterilne. Farebnosť je výrazná, no nie prvoplánovo efektná. Často pracuje s kontrastom tmavého podkladu a svietivých, takmer „airbrushových“ prechodov – ružová, zelená, modrá, ktoré na textile vytvárajú dojem svetla alebo hmly. Niekedy sú veci husté a vrstvené, inokedy necháva veľkú časť materiálu „dýchať“, čím vzniká napätie medzi prázdnym a zaplneným. Dôležité je aj to, že oblečenie nevníma len ako plochu, ale ako objekt na tele. Motívy sa prispôsobujú strihu, sledujú pohyb, občas ho narúšajú. Výsledok tak nie je obraz na tričku, ale vec, ktorá funguje v priestore – mení sa podľa toho, kto ju nosí. Celkovo pôsobí LexxBrush vizuálne ako surový, intuitívny a autorský streetwear, ktorý stojí niekde medzi maľbou a oblečením. Nie je to dizajn v klasickom zmysle, ale skôr prenos kresby a emócie na textil, kde dôležitejšia než dokonalosť je prítomnosť autora v každom jednom ťahu.

Postupne sa tak LexxBrush profiluje ako značka, ktorá stojí mimo klasických kategórií. Nie je to streetwear v tradičnom zmysle, pretože nepracuje so sériovou výrobou ani trendmi. Zároveň to nie je ani čisté výtvarné umenie, pretože jeho výstupom je funkčný objekt – oblečenie, ktoré ľudia nosia v každodennom živote. Práve v tomto medzipriestore vzniká jeho sila. Dôležitým aspektom je aj spôsob, akým sa značka šíri. Alex otvorene priznáva, že nikdy nestaval na marketingu v klasickom zmysle slova. „Skôr som to dával ľuďom, ktorých som rešpektoval, a oni to nosili ďalej,“hovorí, čím opisuje organický rast založený na dôvere a komunite. Tento model funguje najmä preto, že jeho veci majú silnú vizuálnu identitu a zároveň nesú príbeh, ktorý sa dá zdieľať. LexxBrush tak postupne prestáva byť len osobným projektom a stáva sa platformou, cez ktorú Alex komunikuje svoj pohľad na tvorbu, identitu aj samotné fungovanie značky. Nejde o to vytvoriť kolekciu, ale o to vytvárať situácie, objekty a momenty, ktoré majú vlastnú energiu. A práve v tomto bode sa LexxBrush začína prelínať s ďalšou vrstvou jeho tvorby – hudbou, ktorá tento svet rozširuje o ďalší rozmer.

44lex: hudba ako pokračovanie rovnakého sveta

V momente, keď sa LexxBrush začína formovať ako vizuálny jazyk, paralelne s ním existuje ešte jedna rovina, ktorá nie je oddelená, ale skôr dopĺňajúca. Hudba pod menom 44lex (Vranov Music*) nevzniká ako vedľajší projekt ani ako únik z vizuálnej tvorby, ale ako jej prirodzené rozšírenie. Alex to pomenúva veľmi priamo, keď hovorí: „Hudbu robím vtedy, keď už som presítený tým, čo robím, a potrebujem to dostať von iným spôsobom.“ V tejto vete sa ukazuje, že hudba neprichádza ako začiatok, ale ako pokračovanie procesu, ktorý už prebieha inde. Zaujímavé je, že medzi týmito dvoma polohami neexistuje hierarchia. Nejde o to, že by jedna bola dôležitejšia než druhá. Skôr ide o dva rôzne spôsoby, ako komunikovať to isté. „Je to prepojené, dávam ľuďom celok, niekto si zoberie hudbu, niekto oblečenie a niekto oboje,“ hovorí, čím presne vystihuje logiku svojho fungovania. LexxBrush a 44lex tak netvoria dve značky, ale jeden svet, ktorý sa rozkladá do viacerých foriem. Hudba zároveň umožňuje Alexovi pracovať s emóciou iným spôsobom, než mu to dovolí vizuálna tvorba. Kým oblečenie nesie v sebe stopu ruky, materiálu a momentu, hudba pracuje s časom, náladou a vnútorným prežívaním. Dôležitý je aj spôsob, akým hudba vzniká. Alex ju neplánuje ako projekt, ktorý by mal jasnú stratégiu alebo cieľ. Skôr reaguje na moment, na to, čo sa deje okolo neho. „Ja neviem presne povedať, odkiaľ to ide, proste to príde a vtedy to spravím,“ hovorí, čím opäť potvrdzuje svoj intuitívny prístup. Tento princíp je rovnaký ako pri jeho vizuálnej tvorbe – dôvera v proces namiesto kontroly.

*Vranov Music je mladý kolektív, ktorý v CZ/SK rapovom undergrounde svojim vlastným soundom dokázal pomerne veľa za krátku dobu. Jeho súčasťou sú 44lex, Sushislime, Črevo a producent Noeliizi. Výbušné beaty, progresívne vokály, kombinácia vlastného soundu a internetových rapových a trapových subžánrov ako cloud rap, jerk alebo plugg z nich robí osobité mená na scéne. Vytvárajú novú vlnu a okrem hudby sa venujú aj vizuálnemu umeniu a móde (LexxBrush). Medzi Ich najvýraznejšie releasy patria album LEXIN alebo VMNMNV s Rollsoutom alebo najnovší singel TONKA s Egom.

Prepojenie hudby a značky sa však naplno ukazuje až v reálnych situáciách, kde sa oba svety stretávajú. Pop-upy, ktoré organizuje, často nekončia pri oblečení, ale prechádzajú do koncertov alebo spoločných stretnutí. Alex to opisuje veľmi jednoducho: „Spravíme pop-up, ľudia prídu, kúpia si veci a potom ideme hrať hudbu.“ Tento moment je kľúčový, pretože práve tu sa LexxBrush mení z produktu na zážitok. V týchto situáciách vzniká komunita, ktorá nie je definovaná len štýlom obliekania alebo hudobným vkusom. Je otvorená, rôznorodá a premenlivá. Zároveň však jeho tvorba nesie aj konkrétny životný postoj. Alex otvorene hovorí o tom, že prezentuje skôr bohémsky spôsob života, ktorý nemusí byť pre každého komfortný. „Ukazujem ľuďom, že sa dá žiť aj inak, nie úplne klasicky,“ hovorí, čím naznačuje, že jeho tvorba nie je len estetická, ale aj hodnotová. Tento postoj sa premieta do hudby aj do oblečenia, ktoré fungujú ako nositelia určitého spôsobu myslenia.

Zaujímavý je aj jeho vzťah k úspechu. Spomína moment, keď sa mu podarilo dostať svoje veci k ľuďom, ktorých obdivoval, no uvedomil si, že to nie je cieľ, ktorý by ho naplnil. „Myslel som si, že keď to budú nosiť ľudia, ktorých sledujem, tak to bude ono, ale zistil som, že to tak nie je,“hovorí, pričom dodáva, že dôležitejší je samotný proces tvorby. Tento moment je zásadný, pretože ukazuje posun od vonkajšieho uznania k vnútornej motivácii. Hudba tak v jeho prípade nefunguje ako nástroj na získanie pozornosti, ale ako spôsob, ako rozšíriť vlastný svet. Je to médium, cez ktoré dokáže komunikovať rýchlejšie, priamočiarejšie a emotívnejšie. Zároveň však ostáva pevne prepojená s tým, čo robí vizuálne – s rovnakou mierou spontánnosti, autenticity a otvorenosti. 44lex tak nie je len ďalšia vrstva jeho identity, ale jej neoddeliteľná súčasť. Je to spôsob, ako LexxBrush dostáva ďalší rozmer – namiesto obrazu na oblečení aj hlas, náladu a príbeh, ktorý sa dá počuť. A práve v tomto prepojení vzniká niečo, čo presahuje bežné chápanie značky – niečo, čo funguje skôr ako živý systém než ako uzavretý projekt. Do tohto sveta prirodzene vstupujú aj jeho inšpirácie a spolupráce, ktoré nevníma ako strategické kroky, ale skôr ako stretnutia s ľuďmi, ktorí fungujú na podobnej vlne. Hovorí, že ho inšpirujú najmä ľudia okolo neho a situácie, ktoré prežíva, pričom práve z týchto momentov vznikajú nové nápady aj posuny v tvorbe. Do tohto kontextu zapadá aj prepojenie s pražským Section, ktoré nevzniklo ako klasická spolupráca, ale skôr ako prirodzené napojenie na scénu mimo Slovenska. Nešlo o budovanie mena cez kolaborácie, ale o kontakt s prostredím, ktoré rozumie podobnému prístupu k streetwearu – menej ako produktu a viac ako živému, autorskému výrazu. Práve tieto presahy ukazujú, že LexxBrush nevzniká v izolácii, ale v dialógu s komunitou, ktorá sa formuje naprieč mestami.

Proces, tlak a nedokonalosť: tvorba ako prirodzený stav

Ak sa na celý príbeh Alexa pozrieme s odstupom, neukazuje sa ako séria projektov, ale skôr ako kontinuálny proces, ktorý nemá pevné hranice ani jasne oddelené fázy. Tvorba preňho nie je niečo, čo zapína a vypína, ale stav, v ktorom sa prirodzene nachádza. Sám to pomenúva veľmi presne, keď hovorí: „Snažím sa nad tým až tak nerozmýšľať a skôr to nechať plynúť, lebo keď to začnem riešiť v hlave, tak sa v tom viem zaseknúť.“Tento postoj nie je len pracovnou metódou, ale aj spôsobom, ako zvládať tlak a očakávania, ktoré s jeho tvorbou prichádzajú. Práve tlak je zaujímavou súčasťou jeho procesu. Kým mnohí autori ho vnímajú ako niečo, čo treba minimalizovať, Alex ho dokáže premeniť na výhodu. „Keď sú pri mne ľudia a pozerajú sa, tak viem robiť lepšie, než keď som sám,“ hovorí, čím opisuje situácie, v ktorých sa jeho tvorba zrýchľuje a dostáva do prirodzeného flow. V týchto momentoch sa rozhodovanie presúva z hlavy do ruky a výsledok vzniká intuitívne, bez zbytočného analyzovania. Zároveň však nejde o nekontrolovaný proces. Aj keď pôsobí spontánne, má jasne nastavené hranice. Alex otvorene hovorí, že neberie každú zákazku a že sa vyhýba kopírovaniu. „Nechcem robiť niečo, čo už existuje, lebo potom by to nebolo moje,“ vysvetľuje, čím zdôrazňuje dôležitosť autenticity. Práve táto schopnosť povedať nie je pre jeho fungovanie kľúčová, pretože mu umožňuje udržať si vlastný rukopis aj v situáciách, keď je dopyt vysoký. Jeho vzťah k tvorbe je zároveň silne prepojený s fyzickým prostredím. Ateliér preňho nie je len pracovné miesto, ale priestor, kde sa veci dejú. „Najviac ma baví byť zavretý v ateliéri a robiť, vtedy som najviac sám sebou,“ hovorí, pričom zároveň priznáva, že potrebuje aj opačný pohyb – ísť medzi ľudí, prezentovať, komunikovať. Tento rytmus medzi izoláciou a kontaktom vytvára dynamiku, ktorá poháňa jeho tvorbu dopredu.

Dôležitým prvkom, ktorý sa v jeho práci opakuje, je nedokonalosť. Nejde len o estetickú kvalitu, ale o vedomé nastavenie myslenia. „Mám rád, keď je na tom vidno, že to robil človek, že to nie je úplne dokonalé,“ hovorí, čím jasne odmieta sterilitu a uniformitu. Nedokonalosť preňho neznamená chybu, ale dôkaz prítomnosti, momentu a rozhodnutia, ktoré vzniklo v konkrétnom čase. Tento prístup sa premieta aj do jeho pohľadu na úspech a budúcnosť. Alex otvorene priznáva, že na začiatku ho motivovala aj predstava finančnej nezávislosti, no postupne sa jeho vnímanie posunulo. „Najviac ma aj tak baví samotný proces, byť v tom, nie dosiahnuť nejaký vrchol,“ hovorí, čím naznačuje, že cieľ prestáva byť fixným miestom a stáva sa pohybom. Úspech tak nie je niečo, čo sa dá jednorazovo dosiahnuť, ale niečo, čo sa deje priebežne. Zaujímavé je aj jeho uvažovanie o priestore a budúcnosti. Na jednej strane cíti potrebu posúvať sa, cestovať a rozširovať svoj dosah, na druhej strane má silné prepojenie s miestom, odkiaľ pochádza. „Chcel by som byť viac vonku, viac medzi ľuďmi, ale zároveň mám potrebu robiť veci aj tam, odkiaľ som,“ hovorí, čím pomenúva prirodzené napätie medzi lokálnosťou a svetom. Práve toto napätie môže byť jedným z motorov jeho ďalšieho vývoja. Keď sa celý jeho príbeh uzavrie, ukazuje sa, že LexxBrush nie je len značka a 44lex nie je len hudobný projekt. Ide o spôsob, ako byť vo svete, ktorý je postavený na dôvere v proces, otvorenosti voči ľuďom a schopnosti prijať nedokonalosť ako hodnotu. Alex tak nepôsobí ako autor, ktorý by si budoval pevne definovanú pozíciu, ale skôr ako niekto, kto sa neustále pohybuje, reaguje a tvorí. A práve v tomto pohybe vzniká niečo, čo sa nedá úplne uzavrieť do jednej definície. Nie značka, nie umelec, nie rapper, ale celok, ktorý dáva zmysel práve tým, že ostáva otvorený.

Alex Nus je slovenský vizuálny autor a raper novej vlny, ktorý tvorí pod menami LexxBrush a 44lex. Vo svojej práci prepája airbrush, kresbu a textil do autorského streetwearu, kde každý kus vzniká ako originál. Jeho tvorba vyrastá z rodinného umeleckého prostredia aj zo streetovej kultúry, pričom dôležitú úlohu zohráva samoučiaci proces a dôvera v intuíciu. Paralelne sa venuje hudbe, v ktorej rozvíja rovnaký prístup k autenticite a spontánnosti. LexxBrush dnes funguje ako otvorený autorský projekt na pomedzí módy, vizuálneho umenia a komunity.

◄ 1 ... 3 4 5 ... 10 ►