Sólova tvorba, ktorá sa dlhodobo orientuje na prepájanie digitálneho vizuálneho umenia, tanca a pohybu

Dátum: 25.04.2022

Autor: Martin Brix

Tomáš je v prvom rade človek a umelec, ktorý reflektuje život okolo seba. Človek, ktorého cesta k tancu bola relatívne jednoduchá. Ako dieťa bol veľmi živý a rodiča museli nejakým spôsobom túto jeho energiu spracovať alebo dať jej priestor aby bola spracovaná rozumným spôsobom. Na výber sa ponúkala hra na hudobný nástroj alebo jednoduchšie riešenie a to tanec, na ktorý v tom čase brali vraj „hocikoho“. Bohužiaľ výber nebol na Tomášovi a tak „nešťastne“ skončil na tanečnej. Našťastie toto podstatné životné rozhodnutie neskončilo až tak nešťastne. Tomáš začal študovať tanečný odbor na ZUŠke v Banskej Bystrici. Tu sa zozačiatku skôr len ponevieral a bral to skôr ako taký sociálny event, v princípe ako sám tvrdí, bol najnetalentovanejší zo všetkých. Rodičia ho ale motivovali a nakoniec prvý stupeň ZUŠky dokončil. V závere štúdia sa zúčastnil workshopu súčasného tanca, ktorý organizovala prvá generácia súčasných slovenských tanečníkov na čele s Milošom Galkom a Petrom Mikom. Tomáš tu zistil, že ten tanec v krvi predsa len má. Nejakým spôsobom mu to prirodzene išlo lebo pohybu rozumel. To bol zlomový moment kedy si Tomáš Danielis povedal, že tancu sa chce venovať naplno.

Tomáš Danielis sa už od štyroch rokov venuje tancu. Absolvoval Konzervatórium Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici a magisterské štúdium na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU v Bratislave. Aj keď je Tomáš v rodine jediným umelcom, rodičia ho už počas štúdia silno inšpirovali, aby to čo robí, robil dôkladne a dobre a aby sa stále vzdelával. Počas konzervatória sa naskytla možnosť ísť na workshopy do Viedne, čo bolo ďalším výrazným bodom v jeho kariére. Vo Viedni stretlo dvoch významných pedagógov Freya Fausta a Davida Zambranoa, ktorý v Tomášovi videli veľký potenciál a tak si ho zobrali ako asistenta a z oboma aj naďalej pracoval. A práve tento moment otvoril Tomášovi dvere do zahraničia. Dnes pôsobí najmä medzi Bruselom a Bratislavou, niekedy aj medzi Rakúskom, Chorvátskom a Dánskom a dávnejšie medzi mestá pôsobenia patrili aj Moskva a Topoľčany. V Bruseli okrem iného dnes pracuje ako tanečník pre Mariu Claru Villa Lobos. Ako tvorca však pôsobí vo všetkých mestách. Topoľčany sú špecialita. S Nástupištom 1-12 spolupracuje na mediálnych projektoch Suvenír a Hortus Pomodorus. Tým, že pôsobí v nezriaďovanej kultúre a všetky dotácie vrátane zahraničných koprodukčných príspevkov tvoria ani nie 10%, musí tvoriť na takej úrovni, aby som sa uživil. To sa znamená, že jeho predstavenia by mali byť žiadané na medzinárodnej scéne. Spomenuté mestá sú oporné body pre Tomášovu tvorbu a cestovanie s predstaveniami.

Po absolvovaní škôl tvoril a pracoval v akejsi miestnej – slovenskej kultúrnej tradícií. Podľa Tomáša sa toto viaže na estetizovanie a formalizovanie tém a vyberania si tých otvorene najzávažnejších otázok ako podklad pre prácu. Časom upustil od formalizácie a estetizácie a našiel si nadhľad. Poskytlo mu to priestor pre priamočiarejšiu komunikáciu s divákom a formálnu voľnosť. Predstavenia sa stali ľahšími, vtipnejšími na jednej strane a na druhej – vďaka ľahkosti nadobudol pocit, že má väčší prienik do hĺbky a podstaty tém, ktoré spracováva a môže si dovoliť byť otvorenejší. Otvorilo mu to cestu k médiám, na čom dlho pracoval, ale bol to schopný dosiahnuť len za posledné roky. Predstavenia nabrali na nekompromisnosti a sile, minimálne podľa ich odozvy. 

Tomáš bol zakladajúcim členom banskobystrického Štúdia tanca (1998) a počas pôsobenia v tomto súbore úzko spolupracoval s choreografkou Zuzanou Hájkovou. Už jeho debutový sólový projekt Dnes som ťa skoro stretol (2000) sa takmer okamžite stal úspešným a ďalšia Tomášova tvorba potvrdila originálnosť jeho umeleckého prístupu. Jeho kreatívny fokus sa nachádza na priesečníku vizuálneho/digitálneho umenia s pohybom/tancom. Ako skúsený tanečník sa zaoberá pochopením a konceptualizáciou performance prostredníctvom priestoru. To ho doviedlo k skúmaniu svetla a k tvorivému úniku do fotografie. Pre každý zo svojich projektov vytvára špecifický súbor nástrojov a pohybového jazyka. Svoje diela uviedol vo viac než 25 krajinách. Výbornú charakteristiku Tomášovej tvorby nájdeme na stránke Divadelného ústavu v Bratislave.

Ako režisér a mediálny tvorca pracuje s iróniou a satirou, zatiaľ čo ako choreograf a tanečník pracuje s témou empatie a konceptualizáciou tela a “jeho významu” a pohybu v priestore. Tomáš Danielis je prezývaný ako prekvapivý, zábavný a inovatívny tvorca. Jeho diela boli prezentované vo viac ako 25 krajinách. Medzi jeho inscenácie patrí satirická šou jedného muža „21&counting“, stand up comedy alias dekomponovaná baroková opera pre jedného tanečníka „Maybe, but of course“, diela založené na teóriách hier: „Equilibirum“ pre Ballet Moscow a „Game“ pre skupinu tanečníkov alebo „Mainly Love“ – doku intermediálna performácia zaoberajúca sa osudom týraných a sexuálne zneužitých žien (na základe ich svedectiev a interview s nimi).

Medzi jeho najvýznamnejšie produkcie patria light art-video-dance performancia Landscapes (2011), emočne silná inscenácia Locus (2016) a výnimočne tanečne čistý projekt Suites (2016), oceňovaný pre originálny prístup pri vytváraní kompozície z pohybového materiálu inšpirujúc sa hudbou J. S. Bacha. Je držiteľom niekoľkých cien za interpretáciu a choreografiu, napríklad ceny na súťaži Contest – TanzRat Wien v roku 2007, špeciálnej ceny za choreografiu a interpretáciu na festivale Theatre Arts Festival v poľskom Rybniku v roku 2007 a v roku 2009 ceny za choreografiu na tom istom festivale. Za interpretáciu získal víťazné ocenenie Reumer Prize za inscenáciu Men and Mahler z repertoáru dánskeho tanečného súboru Granhøj Dans.

Popri svojej choreografickej tvorbe Tomáš paralelne rozvíja aj systém tréningov tanečnej techniky a improvizácie. Doposiaľ viedol workshopy v Raffinerie a Danscentrum Jette (Brusel), TQW (Viedeň), Tanzhaus NRW (Düsseldorf), Hot Summer (Kyoto), Dansehallerne (Kodaň), CODARTS (Rotterdam) a iných. Bol asistentom spomínaných pedagógov Davida Zambrana, Freya Fausta (1998 – 2004) a tiež umeleckým riaditeľom Internationale Bühnenwerkstatt Tanztheaterfestival (Graz, 2011 – 2013). Od roku 2013 vedie IG Tanz Steiermark. V rokoch 2016 – 2017 pôsobil ako hlavný tanečný majster v súbore Balet Moskva. V roku 2017 založil zoskupenie umelcov zaoberajúcich sa tancom, performanciou, vizuálnym umením a hudbou s názvom FEYNMen. V súčasnosti rozvíja svoje choreografické a pedagogické aktivity najmä v Bruseli, a paralelne takmer vo všetkých európskych krajinách. Pravidelne sa vracia aj na Slovensko. Spolupracoval s množstvom slovenských i zahraničných choreografov a pedagógov, ako sú napríklad David Zambrano, Steve Paxton, Andrew de Lombinière Harwood, Miroslava Kovářová, Marta Poláková, Frey Faust, Willi Dorner a ďalší.

Jedným zo dôležitých Tomášových projektov je projekt 21 & Counting. Performancia o pohybe, slovách, eufemizmoch a najmä o tom, čo sa za tým všetkým skrýva, k ktorej Tomáš potvrdzuje trvalý záujem o hľadanie zdrojov a spúšťačov sociálnych napätí. Základom tejto performancie je oneskorená oslava 20. výročia autora a interpreta na tanečnej scéne, pri ktorej tanečník pátra v spomienkach a používa tanec a pohyb ako nástroje rozprávania o slovách, korektnosti, kontexte, o eufemických útekoch od reality a o nedostatku dôvery v hodnoty.

Trochu baroková opera, trochu stand-up, trochu performance a trochu hra niekoľkých ja. Ďalšie predstavenie s názvom Maybe, but of course skúma človeka ako veličinu. Človeka rozumného, zodpovedného, citlivého a múdreho. Umelec hľadajúci nové a prekvapivé formy v snahe dotknúť sa diváka svojimi obrazmi. Je tu však jedna vec. Tá vec mnohých mien, ktorá reprezentuje vnútorné ja, jeho mnohotvárnosť i obmedzenia. V tomto projekte ju nazývame vnútorné ono. Ono, ktoré je niekedy pohľadom do zrkadla v kúpeľni a inokedy pohľadom na planinu ponorenú v inverzii. Ono, ktoré v nás niekedy vyvoláva smiech a inokedy zahanbenie. Ono, ktoré nás učí prispôsobovať i búriť sa, nevyhnutné pre formovanie prostredia, v ktorom žijeme. Miesto, kde sa neistota miesi s odhodlaním, humorom, reflexiou a možno trochu i s fatalizmom. 

Aktuálnym Tomášovým projektom je predstavenie Custom View s podtitulom Asistované sólo. Predstavenie je kontempláciou Tomášovho života ako umelca pôsobiaceho v Rakúsku, Belgicku, Dánsku, Rusku, Chorvátsku a na Slovensku. Jeho život a kariéra ako zámienka pre tanečnú esej vnorenú do torza nerealizovaného predstavenia. Rozprava o interpretáciách reality, otázkach slobody, vnímania vzťahov a dokonca aj základného ľudského správania sa v (nie až tak) odlišných kultúrach. Na základe rozsiahlej kariéry Tomáša Danielisa a živej dramaturgie Mareka Godoviča podávajú zmes rôznych tanečných jazykov podčiarknutých autobiografiou a komentárom. Spochybňovaním ich platnosti a dokonca aj samotného Tomášovo dielo poeticky skúma spoločnosť, v ktorej všetci žijeme.

1 2 ... 4 ►