Reinkarnátor slovenského slamu s drsnou vychodňarskou poetikou

Dátum: 18.07.2022

Autor: Martin Brix

Už v detstve vedel, že chce byť spisovateľ. Moment, kedy sa rozhodol ísť do písania naplno, bol rok 2021 na letnom festivale site specific tvorby KREATER v Banskej Štiavnici, kde nadobudol pocit, že aj na Slovensku sa dá uživiť písaním. Rok na to vydal svoju prvú zbierku a odvtedy to ide už takzvaným samospádom.

Tomáš pochádza z Košíc. Po absolvovaní základnej školy waldorfského typu, študoval na strednej odbornej škole sociálnu prácu a v roku 2013 získal bakalársky diplom v odbore aplikovaná etika na UPJŠ. Počas štúdia na vysokej škole založil a stal sa i vedúcou osobnosťou undergroundového umeleckého zoskupenia D´Byt Dženerejšn, ktoré spája hudbu (folk, jazz, no wave) s poéziou viacerých básnikov a občas i s výtvarným umením. Po jeho rozpade naďalej organizoval čítania s hudobným doprovodom po celom Česko-Slovensku, a to s rôznymi hudobníkmi a kapelami, akými sú Nemastný neslaný, Vintáž Fotel, Frequency, Milan Kalmár či Svetozár Šomšák. Na literárnej scéne sa pohybuje už veľa rokov, počas ktorých zistil, že kým na bežnú čítačku jeho kníh príde zopár ľudí, slam sa ukazuje ako dobrá cesta vrátiť literárnej tvorbe akciu a zapojiť do nej aj publikum.

V roku 2016, spolu s bývalou priateľkou Luciou Ernekovou, navštívili festival Pohoda. Tam prvý krát videl český slam. Vtedy si povedal, že tomuto sa chce venovať, čo sa pre Tomáša stalo aj absolútnou pravdou. Už v tom istom roku organizuje svoje prvé slamové podujatie v Banskej Štiavnici.

Slam poetry je pojem, ktorý sa na Slovensku už roky ujíma, ale stále nie je na škodu vysvetľovať ho, lebo si skôr nesústredene poletuje, než by vytváral pre svoj žáner seriózne podhubie.

Slamovanie vzniklo v Spojených štátoch v druhej polovici osemdesiatych rokov. Za zakladateľa poetry slamu sa považuje chicagský básnik Marc Smith, pôvodným povolaním murár, ktorý sa rozhodol svoje básne podávať radšej ako performanciu, než ich pred publikom sucho čítať. Zároveň ukazoval, že podobne to môže robiť ktokoľvek so zmyslom pre čaro daného momentu, schopný využiť svoj improvizačný talent a zapojiť básnické črevo. Na rozdiel od stand-up výstupov však treba do akcie zapojiť básnické prvky. O čo ide? O stretnutie s publikom v nejakom bare, v komornej sále, v záhrade pod holým nebom alebo aj vo festivalovom stane. Váš špecifický štýl básnického prednesu musí byť natoľko sugestívny, dojímavý alebo zábavný, aby medzi divákmi dosiahol čo najväčší ohlas. Oni vás za to spontánne ocenia, pochvália, ale možno aj vypískajú.

Tomáš Straka je slovenský spisovateľ, performer a publicista. Je autorom básnických zbierok Paper back (2013),

Hrdina robotníckej triedy (2014) a Spievam (2020) a novely Len sa nepozri do očí (2016). Publikuje v časopisoch Knižná revue, Glosolália, Vertigo, Dotyky, Fraktál, kød a na portáloch Knihy na dosah a Kinečko. Je členom redakcie THE INVISIBLE MAG. Jeho básne, poviedky a eseje uviedlo i rádio Devín. Je zakladateľom slovenskej slam poetry, kde okrem exhibícií organizuje i Majstrovstvá Slovenska v slam poetry a celonárodné turné s medzinárodným presahom s názvom PANSLAM. Vystúpil na viac než 400 podujatiach slam poetry v Česku a na Slovensku. V roku 2018 reprezentoval Slovensko na Majstrovstvách Európy v slam poetry v Budapešti, ako spoluautor scenára a performer v slamovom predstavení Bridging the Bariers, ktoré režíroval zakladateľ žánru Marc Smith. Je spoluautorom scenárov k česko-slovenským literárno-divadelným projektom Kvílení 2.19, Slam otřesu, ESTABLISHMENT a SAMI SPOLU. Jeho báseň Ján & Martina zaznela na piatich protestoch Za slušné Slovensko a bola súčasťou odhalenia pomníkov J. Kuciaka a M. Kušnírovej v Trenčíne a Košiciach. Pracuje ako literárny dramaturg kultúrneho centra Tabačka KulturfabriK a je i členom organizačného tímu filmového festivalu zameraného na ľudské práva Jeden Svet Košice. Rovnako je najmladším členom Klubu nezávislých spisovateľov. Je autorom scenára a textov k baletnému predstaveniu EXTÁZA (r. A. Petrovič, hudba V. Šarišský) ktoré v roku 2022 uviedlo Štátne Divadlo Košice.

Tomáš Straka debutoval v roku 2013 básnickou zbierkou Paper back, ktorú vydal na vlastné náklady a na jej stranách čitateľovi predstavuje svojský postoj intelektuála, ktorý sa v dnešnej spoločnosti necíti byť vo svojej koži. O rok neskôr vydal útlu knižôčku Hrdina robotníckej triedy. Talentovaný spisovateľ, básnik, výtvarník a interpret v roku 2016 vydal novelu Len sa nepozri do očí. Knižka je podľa jeho slov zmesou historiek, epizód, Santiágových i iných grafitov, básní či osobných skúseností s metropolou východu. Vzdáva v nej poctu generácii Košičanov, ktorí istým spôsobom ovplyvnili autorov život. 

Tomášovým zatiaľ posledným projektom je kniha básní a slamov Spievam, kniha zrodená z tohto a do tohto zvíchreného, neistého času. „Tomáš Straka v nej prehovára priam prorocky, ako hlas volajúceho na púšti, burcujúci a prelamujúci tvrdé krovky ľudskej ľahostajnosti a otupenia. Takáto je báseň Ján a Martina, ktorá zaznela na protestoch Za slušné Slovensko a pri odhalení pamätníka moderným mučeníkom tejto doby. Básnická reč knihy je provokatívna, drásavá, nepočúva sa ľahko, jej melódia bola totiž ukutá na horúcich pódiách slam poetry. Škola živého poslucháča básnika naučila priniesť kožu na trh a nepredať ju lacno, naučila ho hovoriť, čo povedať treba, a to aj vtedy, keď si za úprimnosť odnášal nevraživosť a nepochopenie. Básnická kniha Spievam je angažovanou literatúrou v najlepšom význame slova, znie dobre na námestí, bráni slobodu a pripomína jej cenu. Jej autor ako beatnický rebel demaskuje duchovnú vyprázdnenosť elít a napriek anarchickému eklekticizmu je nesmierne presný a dôsledný pri obrane práva tvoriť, žiť a milovať. Hovorí ako ten, ktorý sem neprišiel na to, aby ho ľudia mali radi, ale aby im povedal pravdu.“ napísal o knihe Ján Gavura.

„Keď som sa narodil, mojej mame povedali, že umriem & to je tiež  jediná axióma, ktorej som ochotný držať sa zatiaľ po celý život. Balans na hrane pominuteľnosti, ktorý dáva precitnúť veciam & hlavne ľuďom v ich skutočnej nádhere. Nie je veľa otrasených v mojej generácií, nie je veľa milovníkov noci a pohŕdačov dňa. Som synom zdravotnej sestry a revolucionára, a teda ma navždy bude trhať ambivalentnosť lásky a moci do všetkých strán. Neverím Bohu, manželstvu, rutine, politike ani všednosti. Jediné, čo mi dáva zmysel, je princíp prvotného Bluesu – civilnej posvätnosti. Krylovsky-Ginsbergovské zakvílenie, ktoré opakuje, že všetci sme už dávno spasení, jedine naša vlastná predposratosť nám to zabraňuje vidieť.“ – Tomáš Straka kúsok o sebe.

1 2 3 ►