Práce s kritickými prvkami, ktoré sa zaoberajú spoločenskými problémami ale aj tvorba s citlivými témami

Dátum: 06.03.2023

Autor: Martin Brix

Začiatky jeho „kariéry“ siahajú až do detstva. Patria síce do tých tradičnejších ale Boreka formovali už ako malého chalana, ktorý si rád modeloval a kreslil. Aj keď ho bavilo kresliť morbídne témy, rodičia ho podporovali a chápali, aj keď otec ho občas presviedčal, že nemusí byť všetko čo nakreslí také „čierne“. Po vzore sestry sa Borek vydáva na základnú umeleckú školu, kde ho k tvorbe ešte viac motivoval akad. mal. Tomáš Čepek. Tu sa začal zaujímať o výrobu masiek a rôznych drobných objektov a sošiek. Nadšenie pre umenie sa odrazilo na Borekovom ďalšom smerovaní. Základy z modelovania, záľuba v plastelíne ale aj zapálenie pre kreslenie mu otvorili dve cesty. Pokračovať v kresbe a dať sa na grafiku, či ilustráciu alebo rozvíjať modelovanie. Nakoniec ho štúdium na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach naviedlo k soche.

Borek Brindák absolvoval bakalársky stupeň štúdia na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach v ateliéri ASK3D. Tam spoznal akademického sochára a pedagóga Mariána Straku, ktorý jeho a ostatných študentov v tvorbe významne podporoval. Borek sa zúčastnil niekoľkých výstav, či rezidencií, medzi nimi napríklad umelecká rezidencia EcoSuites (Tristinika, Grécko, 2022) a rezidencia v Malom Berlíne (Trnava, 2021) a výstavy ako Prepožičiavam svoj svet tvojmu (Bratislava, 2022), skupinová výstava v eco Suites (Tristinika, Grécko, 2022), Vektory Rozhodnutí (Trnava, 2021), Artrooms Moravany 2 (Kaštieľ Moravany, 2020), Intervencie do času (Múzeum Bojnice, 2019) a „skafander” (Spišské múzeum, 2018). Dnes je študentom na magisterskom štúdiu na VŠVU v Bratislave. Zameriava sa na sochárske objekty a inštalácie. Vo svojej tvorbe reflektuje najmä aktuálne spoločenské problémy a jeho diela sú často interaktívne.

Pre jeho tvorbu je charakteristické, že pre určitú tému alebo koncept hľadá vždy korešpondujúce vizuálne riešenie. Neuzatvára sa teda do jedinej techniky, ale využíva široké spektrum možností a rád experimentuje s rôznymi technikami a technológiami, od klasických sochárskych materiálov až po kinetické konštrukcie. Podstatným však pre neho zostáva sochársky základ, silne prítomný aj v prezentovanom diele.

Hroax je Borekovou semestrálnou prácou za zimný semester 2021. Jedná sa o interaktívny sochársky objekt využívajúci prvky grafiky, ktorý funguje ako spoločenská hra. Ide v podstate o bielu kocku rozmeru 2×2 metre, do ktorej sa dá vojsť aj jej steny tvorí štruktúra pripomínajúca labyrint, na ktorej sú umiestnené voskové tabuľky. Účelom tohto dizajnu bolo vytvoriť nelineárne sa vyvíjajúci príbeh, ktorý sa vetví a má rôzne konce. Vynález voskových tabuliek využívali starovekí Rimania na dočasné zapisovanie textov. V kocke sa nachádza tabuľa s pravidlami a úlohami a je na nej položený stilus určený na písanie a mazanie textu. V tomto prípade funguje stilus aj ako šípka, ktorá po roztočení ukáže na úlohu. Hráč stilus následne z dosky vyberie a ide ním písať alebo mazať. Úlohy volil Borek tak, aby mohol účastník na plno využiť potenciál vosku ako média na zapisovanie, kreslenie a mazanie. Borekovým cieľom bolo aby boli úlohy pokiaľ možno čo najviac zábavné a aktér ich prostredníctvom zdieľal aj niečo zo svojho osobného života. Témou tohto diela sú hoaxy a konšpiračné teórie, ktoré sa rozhodol nenegovať priamo. Podobne ako pri známej hre Dungeons and Dragons, kde je hráč uvedený do fantazijného sveta, vytvoril svet, v ktorom sú fantazmagorické hoaxy kolujúce internetom pravda. Do stredu podlahy umiestnil úvodný dej. Ten je koncipovaný tak aby údajní „očkovací fašisti“ zneli akoby sa vyhrážali občanovi ako členovia gestapa, no v skutočnosti mu len hovoria aké sú reálne riziká ak sa človek nedá zaočkovať. Tento príbeh má otvorený koniec a tam, kde končí bude začínať príbeh ďalšieho hráča. Hlavná postava príbehu je tvorená všetkými účastníkmi, ktorí k svojmu textu pripíšu aj svoje krstné meno. Cieľom je aby hráč komunikoval s tabuľkami iných hráčov a aby tabuľky, ktoré sú vedľa seba nadväzovali čo najplynulejšie. Paralelnou myšlienkou tejto hry je aj to, že napriek izolácii sa ľudia, ktorí sa možno v reálnom živote nikdy nestretnú, môžu ocitnúť v jednom skupinovom príbehu a tak sa do istej miery spoznať. Borek ako tvorca položil základ tým, že vytvoril objekt, no na konci si to s divákmi vymieňa a sám sa stáva divákom.

Kľúčovým prvkom v tvorbe Košičana Boreka Brindáka je interaktívna a textová zložka diel. V rámci svojej tvorivej línie osciluje medzi osobnejšími témami, ako je to aj v prípade diela Vektory rozhodnutí, s presahom k celospoločenským témam. Divákov nabáda zapájať sa do diel, pričom pre nich vytvára akýsi envrioment do ktorého môžu fyzicky vstúpiť a pohybovať sa v ňom. 

V roku 2021 si Borek vyskúšal viac než dvojmesačný pobyt si v Malom Berlíne a okolí. Mladý umelec sa počas neho venoval najmä tvorbe diela Vektory rozhodnutí, ktoré bolo prvýkrát prezentované v Čepan Gallery. 

100 šípov pre Apolla (100 arrows for Apollo) je dielo, ktoré vzniklo počas Borekovej umeleckej rezidencie v ecoSuites (Tristinika Beach, Grécko, 2022). Boh Apollo bol vyhnaný z Olympu po tom, ako zabil obrovského pytóna, syna Gaeyi, ktorý ohrozoval jeho matku. Apollo vystrelil 100 šípov na telo hada, čím ho usmrtil. Apollo je spojený s lukostreľbou a tiež so Slnkom. Borek vytvoril objekt, ktorého tvar a farba pripomína čiernuu dieru, ktorá absorbuje slnečné svetlo (opak slnka, ktoré ho vyžaruje). Vyrobil 100 šípov a ako materiál použil bambus a ostne kaktusov. Za použitia luku všetky tieto šípy vystrelil na objekt. Tento rituál premenil „čiernu dieru“ na objekt, ktorý začal slnečné svetlo odrážať. Vzniknutá štruktúra svojim tvarom pripomína slnečné lúče. Táto performance je symbolickým uctením si boha Apolla a Slnka. 

Denníky spánkových paralýz (Sleep paralysis diaries) je semestrálnou prácou z roku 2022, v ktorej sa Borek venoval fenoménu spánkovej paralýzy. Toto dielo je priestorom, v ktorom si môže divák o samote posedieť a vypočuť si výpovede ľudí o ich zážitkoch zo sveta spánkových paralýz. Borekovou snahou je účastníkovi umožniť nazrieť do tejto tajomnej sféry. Pre tých, ktorí týmto fenoménom trpia by mohlo byť prínosné vypočuť si skúsenosti svojich „spolubojovníkov“ proti démonom spánkových paralýz a ich metódy ovládnutia strachu. Ilustrácie odkazujú na situácie, v ktorých sa ľudia spolupodieľajúci sa na vzniku audio stopy počas svojich paralýz ocitli. Súčasťou zvuku je aj takzvaný „white noise“ (mix všetkých uchom počuteľných zvukových frekvencií). White noise umožňuje ľudom rýchlejšie zaspať, redukuje plač u kojencov, zlepšuje pracovný výkon a potenciálne zmierňuje symptómy ADHD. Tiež odkazuje na rôzne zvuky, ktoré ľudia počas spánkovej paralýzy počujú. Divák má nasadenú masku zakrývajúcu oči a slúchadlá so zvukom. Sedací vak, na ktorom sedí svojimi funkciami imituje pocity dotykov, ktoré ľudia počas paralýz občas cítia. Maska obsahuje informácie o diele a divák si ju môže vziať‘ ako leták.

Najaktuálnejšou výstavou, ktorej súčasťou je aj Borek, je výstava kurátorky Nikoleta Bukovská s názvom Rozpad – cesta – pamäť. Výstava je sondou do premýšľania autorov a autorky (Tomáš Bede, Borek Brindák, Simona Novická) z najmladšej generácie, ktorých spája pôsobenie v Ateliéri voľnej sochy na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave pod vedením Štefana Papča. Ich diela majú spoločný základ v intuitívnej reakcii na rôzne životné skúsenosti. Svoje názory a myslenie podmienené emóciami premietajú do tvorby priestorových inštalácií prezentovaných na výstave Rozpad, cesta, pamäť.

Borek Brindák prezentuje na výstave loď s názvom Vektory rozhodnutí, jedná sa o mýtické plavidlo v minulosti slúžiace na objavovanie odľahlých krajín a prepájanie sveta. Obratom do seba, autor transformuje plavidlo pre účely sebapoznávania a objavovania vnútorného sveta. Smerovanie lode určujú napnuté laná, na ktoré autor pripevnil osobné úvahy, otázky, dilemy týkajúce sa životných rozhodnutí. Podobne ako sú myšlienky často spletité a protichodné, aj laná sa rozbiehajú do všetkých smerov naraz. Návštevníci sú vyzývaní reagovať na prvotné textové úvahy autora a podeliť sa o vlastné myšlienkové pochody. Prostredníctvom prílivu textových vstupov sa obsahová stránka myšlienkovej lode neustále rozvetvuje. Dielo s procesuálnym charakterom nikdy nie je plne dokončené, naopak je neustále utvárané a budované. Autor sa vzdal mocenskej kontroly a symbolicky podal lodné kormidlo návštevníkom. Práve oni sa stávajú aktívnymi spolutvorcami, ktorí majú v rukách jeho ďalšie smerovanie. Dôležitým aspektom sa tak stáva interakcia, kolektívne spoluutváranie, zdieľanie informácií medzi sebou navzájom, ako aj myšlienka prepájania ľudí a budovania medziľudských vzťahov. (Kurátorský text: Nikoleta Bukovská)

Borek je tiež súčasťou projektu vzniknutého v spolupráci so 4D Gallery ktorý má podobu umeleckého sympózia a výstavy, na ktorej budú spolupracovať dve generácie slovenských umelcov. Táto udalosť sa bude konať v lete 2023 a jej kurátorkou bude Nikoleta Bukovská. 

◄ 1 ... 3 4