Neplánovala fotiť, ale dnes jej zábery hovoria samy za seba

Dátum: 11.08.2025

Autor: Martin Brix

Daniella Hvozdetska začala fotiť z čistej zvedavosti – bez plánov, bez kurzu, len s túžbou zachytiť pekné veci okolo seba. Dnes, o dva roky neskôr, má za sebou spolupráce s lokálnymi značkami, rozpoznateľný rukopis a jasnú predstavu o tom, čo chce tvoriť. V tomto profile sa dozviete, ako sa z ukrajinskej študentky ekonómie stala zaujímavá mladá fotografka, čo ju baví na komerčnej tvorbe, prečo má rada produkty viac než portréty – a prečo je pre ňu najcennejšia práve tá fotka, ktorú si vymyslí úplne sama.

„Možno si len kúpim foťák, aby som si pre seba fotila pekné veci…“ Takto nenápadne sa začal príbeh Danielly Hvozdetskej, ktorá dnes patrí medzi mladú generáciu výrazných fotografiek. Jej príbeh nemá klasický príbeh dieťaťa, ktoré od detstva vyrastalo s foťákom v ruke. Skôr naopak. „Vôbec som sa nepovažovala za kreatívnu osobu.“ Daniela pochádza z Ukrajiny a detstvo trávila medzi knihami, bežnými vecami a obyčajnými vnemami z okolia. „Vždy som rada fotila na telefón, ale len pre seba. Pekné veci. Nič viacej.“ Zlom prišiel až počas vysokej školy, ktorú študovala na Univerzite Komenského v Bratislave. Nie fotografiu, ani umenie, ale odbor aplikovanej ekonómie. „Vôbec to nesúvisí s tým, čo robím teraz,“ dodáva s úsmevom.

Kým iní študenti finišovali bakalárky, Daniella si zobrala čas na seba, cestovala, čítala knihy až jedného dňa prišla myšlienka. „Chcela by som si kúpiť foťák pre seba, lebo sa rada pozerám na pekné veci. A potom ma hneď napadlo: a možno sa s tým bude dať aj zarobiť.“ Prvý foťák si kúpila z vlastných zarobených peňazí. „Vyhlásila som o sebe, že som si kúpila foťák, a že teraz som fotografka, aj keď som ešte nič neodfotila.“ Krátko na to sa ozvala kamarátka, ktorá si objednala fotenie. „Bála som si zobrať peniaze, tak som jej to urobila zadarmo. A odvtedy sa to rozbehlo.“ Daniella sa fotografovaniu venuje profesionálne len posledné dva roky, no svoj prístup berie zodpovedne a premyslene. „Najprv som si zobrala lekciu od iného fotografa, potom som pozerala YouTube ale hlavne ma vyučila prax. Prax naučí najviac.“ Výrazne jej pomáha aj partner, ktorý je kameraman a spolutvoria pri jednom stole. „Keď už mám oči unavené, tak jeho pohľad zboku pomôže.“

Hoci svoj vstup do tvorby neplánovala ako „umeleckú kariéru“, jej vzťah k estetike bol v nej prítomný už skôr. „Mám rada aj tancovať, hrať na nástrojoch, počúvať hudbu… Otvorila som v sebe kreatívnu stránku, ktorú som predtým potláčala.“ Dnes je jej cesta jasná. Fotí produkty, jedlo, portréty a eventy. Jej rukopis je postavený na cite pre svetlo, detaile, atmosfére a premyslenom proces. No jej začiatky boli o intuícii, odvahe a chuti vyskúšať niečo nové.

„Išla som do toho s vášňou. Ale vedela som, že sa tým môžem aj živiť. A to ma na tom bavilo.“

Keď sa Daniella pustila do fotenia, netrvalo dlho a fotografiu si osvojila nielen ako remeslo, ale aj ako jazyk, ktorým komunikuje svoj pohľad na svet. „Zo začiatku som si myslela, že budem navždy fotiť len portréty,“ hovorí. „Lebo to je asi to, s čím začína skoro každý fotograf.“ A skutočne, prvé Danielline práce boli najmä portréty jej kamarátov a známych. Postupne sa však jej záujem rozšíril aj o fotenie produktov, jedla či interiérov. „Zobrala som si kurz na fotenie jedla a začala som spolupracovať s kaviarňami a reštauráciami v Bratislave,“ spomína. Dnes sa najviac venuje produktovej fotografii pre značky. „To je to, čo ma najviac baví.“ Pre Daniellu je dôležité, aby fotografia nebola len „odfoteným obrazom“, ale mala nápad a atmosféru. „Aj keď sa inšpirujem nejakou referenciou, finálna fotka vždy vyjde inak. Vždy sa snažím do nej dať niečo svoje.“

Svetlo, kompozícia a postprodukcia. Tri piliere jej práce, ktoré rozvíja s veľkou precíznosťou. „Mám rada farebnosť a čistotu. Žiadna moja fotka neodíde bez toho, aby som si nepozrela detaily a nevyčistila, čo treba.“ Dôraz na detaily a cit pre jemné ladenie svetla je viditeľný naprieč celým jej portfóliom. Zároveň ale prízvukuje, že to „naozaj jej“ vzniká najčastejšie mimo komerčných zadaní. „Najviac ma bavia fotenia, ktoré som si sama vymyslela. Keď fotím pre značku, je to to, čo chce klient. Ale keď si vymyslím nápad sama, je to moje. A to je pre mňa to najlepšie.“ Pracuje rádovo v malých sériách alebo dokonca v jednotlivých nápadoch. „Nie je to projekt so stovkami ľudí. Skôr jeden nápad, jedna fotka. Niekedy z toho vznikne séria piatich, ale žiadny masívny cyklus.“ Za jednu zo svojich obľúbených prác považuje napríklad fotku, na ktorej odfotila svojho partnera v ateliéri. „Modré pozadie, kostým, špeciálne svetlo… To je presne to, čo mám rada. A včera som nafotila jednu produktovú fotku, ktorú som ešte nikam nedala, ale asi patrí k mojim najlepším.“ A čo nerada fotí? „Možno zvieratá. Lebo nepochopia, čo od nich chceš,“ hovorí so smiechom. Jej prístup k tvorbe je vedomý, precízny, no nezabúda na radosť z procesu. „Mám rada každý ten krok. Vymyslieť nápad, pripraviť si veci, nafotiť a potom postprodukcia. Až po odoslanie. To je moje.“

Všetko to začalo nenápadne. Daniella si len vytvorila Instagram, kde zverejnila, že fotí. „Zo začiatku som nikoho neoslovovala. Len som ukázala, že toto robím, a nejak sa to medzi známych dostalo.“ Postupne sa začali ozývať prví klienti. Najprv portréty pre kamarátov, neskôr podniky, reštaurácie, kaviarne a napokon aj fashion a beauty značky. „Fotila som pre slovenskú značku Studió Loungewear, pre obchod Pokkot v Eurovei, pre značku prírodnej kozmetiky Bodhi, ale aj pre bratislavské podniky ako reštaurácia L’UCA RESTAURANT.“ Každá spolupráca bola pre ňu niečím zaujímavá, aj keď prízvukuje, že „ideálnu“ spoluprácu ešte nezažila. „Vždy sa nájdu nejaké detaily, ktoré nie sú dokonalé, ale žiadnu vyslovene zlú som nemala.“

Daniella Hvozdetska je dnes fotografka, ktorá si ide svoje. Bez okázalých gest, bez toho, aby sa hrala na umelkyňu. Robí to, čo ju baví, a robí to svedomito. „Nikdy som sa nepovažovala za kreatívneho človeka,“ hovorí, no jej fotografie hovoria niečo iné. Za dva roky sa z človeka, ktorý „len tak fotil na telefón pre seba“, stala profesionálna fotografka so spoluprácami, portfóliom a jasne vyhranenou estetikou. Farebnosť, čistota, detail, svetlo, atmosféra – to sú ingrediencie, ktoré pretavuje do každej svojej fotky. A či ide o produkt, portrét alebo jedlo, vždy je to premyslené. Vízia do budúcna je jasná: ďalšie rozvíjanie sa v oblasti komerčnej fotografie. „Baví ma to. Vidím v tom potenciál. Chcem fotiť pre značky, fotiť ľudí, fotiť produkty.“ Zároveň si ale necháva priestor na osobné projekty, na fotky, ktoré sú „jej“. Lebo v nich je najviac. „Tie sú moje najobľúbenejšie.“ Pravdepodobne ju neuvidíme na veľkých vernisážach, ani s foťákom v dave festivalov. Skôr niekde v ateliéri s moodboardom v ruke, s rekvizitami rozloženými na stole a s trpezlivosťou, ktorá je potrebná na to, aby vznikla „tá pravá fotka“. 

V jej prístupe k práci je cítiť profesionalitu, no aj silný dôraz na osobný vklad. „Keď fotím pre klienta, pracujem s jeho predstavou. Ale snažím sa to spraviť po svojom, s nápadom, s estetikou. Žiadna moja fotka nie je len tak zachytená – žiadna nie je náhodná.“Najradšej si práce pripravuje sama – moodboardy, rekvizity, koncepty. „Pri poslednom fotení pre reštauráciu som pripravovala aj nápad, aj styling, aj kompozíciu. Malo to spájať jedlo, interiér aj ľudí.“ Oceňuje, keď má v spolupráci dostatok priestoru. „Keď mi značka dôveruje, môžem sa viac vyhrať s nápadom. A vtedy vzniká to najlepšie.“ Aj preto ju ďalšie túžby smerujú k silnejšiemu zameraniu na produktovú a komerčnú fotografiu. „Vidím v tom potenciál a baví ma to. A chcem sa tam ďalej rozvíjať.“

Daniella si fotku nevybrala – skôr si ju fotografia našla. Z obyčajnej myšlienky na dovolenke sa zrodila cesta, ktorá dnes spája estetiku s disciplínou, nápad so svetlom a klientsky brief s vlastným rukopisom. Daniella nie je hlasná ani okázalá, no o to jasnejšie hovorí jej práca – čistá, farebná, premyslená a úprimná. Medzi portrétom, produktom a svetelným detailom si našla miesto, kde sa cíti dobre. A presne odtiaľ tvorí obrazy, ktoré si pýtajú pozornosť.

Daniella Hvozdetska je mladá fotografka žijúca v Bratislave. Študovala aplikovanú ekonómiu na Univerzite Komenského, no počas štúdia objavila vášeň pre vizuálne rozprávanie cez fotografiu. Profesionálne sa jej venuje od roku 2022. Zameriava sa najmä na produktovú, food a portrétnu fotografiu, pričom dôraz kladie na svetlo, farebnosť, detail a celkovú atmosféru. Spolupracovala so značkami ako Studió Loungewear, Pokkot, Bodhi či reštauráciou L’UCA. Vo svojej práci prepája cit pre estetiku s remeselnou presnosťou a hoci začala intuitívne, dnes má jasnú víziu aj rukopis.

1 2 ... 4 ►