Maľba v plenéri, ktorá zobrazuje indický prales a divokú, nedotknutú prírodu

Dátum: 05.07.2021

Autor: Martin Brix

Záujem o umenie si človek vybuduje najlepšie, keď ho k nemu vedú rodičia alebo jeho najbližšie okolie. Podobne tomu bolo aj u Jany, ktorú rodičia aj napriek začiatočným pochybnostiam prihlásili na výtvarnú. A to bolo správne rozhodnutie. Tam stretla Jana skvelú učiteľku, Tatianu Tótovú, ktorá bola jej prvou veľkou inšpiráciou. Na jednej strane bola skvelou mentorkou, ktorá vedela svojich malých študentov naučiť rôzne techniky a pripraviť na talentové skúšky, ale na druhej strane sa s nimi vedela dobre zabaviť. Bola iná ako mnohí učitelia v škole, ktorých spôsob výučby Jana zažívala až po strednú školu. Spôsob, kde pýtať sa a argumentovať narážal na odpoveď typu: „Držte sa  toho, čo sa vyučuje a čo máte nadiktované v zošite.“. Jana tento štýl vedenia „drž hubu a krok“ neznášala. Jedine umenie jej poskytovalo možnosti, kde sa mohla slobodne pýtať, premýšľať, prekračovať hranice a postupovať dopredu. Tvorivosť je v učebných osnovách veľmi potrebná. Aj Jana verí, že naučiť sa tvoriť „na papieri“ je veľmi dôležitá zručnosť, ktorá sa môže preniesť do tvorivosti a schopnosti si poradiť aj v ťažších životných situáciách. 

Následne po strednej škole začala pracovať pre IT firmu v Brne a neskôr pre prekladateľskú agentúru v administratíve. Počas týchto rokov praxe si uvedomila, že pre takúto prácu nepotrebujem vysokoškolské vzdelanie a akákoľvek špecializácia v týchto odvetviach by ju moc nebavila. Cítila, že každodenným chodením do práce a domov sa nikam neposunie. Umenie pre Janu nebolo len hobby, pri ktorom sa človek raz za čas odreaguje. Tvorivá činnosť bola a je pre Janu procesom, ktorý jej otvára nové možnosti a nikdy nevie, ako skončí. O tomto procese a jeho histórií sa rozhodla dozvedieť viac. Aj preto bolo oveľa väčšou výzvou možnosť študovať umenie. A tak sa Jana rozhodla ísť študovať maľbu na univerzitu.

Jana Bednárová študovala na FAVU v Brne, kde začala v ateliéri Tělového designu pod vedením Jany Prekovej. V druhom ročníku sa jej podarilo dostať na ERASMUS, kde absolvovala ročné štúdium na Fakulte výtvarných umení na Baskitskej univerzite v Bilbau. Po návrate do Brna prešla do Ateliéru malířství pod vedením Martina Mainera a stíhla si ešte aj stáž prostredníctvom programu CEPUS na VŠVU pod vedením Klaudie Kosziby. V tej dobe namaľovala aj sériu reflektujúcu jesennú sychravú atmosféru Bratislavy. Bakalársku prácu nakoniec obhájila u Luděka Rathouského, ktorý prebral Ateliér malířství po Martinovi Mainerovi. Tu sa už ale Jana necítila komfortne. A tak začala uvažovať kam sa posunúť ďalej. Chcela sa viac inšpirovať inou kultúrou a maliarskou tradíciou. Tak sa jej do hľadáčiku dostala India. Pôvodne zamýšľaná stáž sa zmenila na dvojročné štúdium. Jana teda nakoniec zakotvila v Indii, kde na Univerzite Maharadžu Sayjraoa v Barode (Vadodara) v provincii Gudžarát úspešne ukončila magisterské štúdium.

Indiu si zvolila ako jednu z destinácií, kam sa chcela nielen pozrieť, ale aj sa niečo nové naučiť z jej kultúry, ktorá tu má veľmi dlhú tradíciu a je stále živá nielen v múzeách a na festivaloch, ale aj v každodennom živote ľudí. Napriek tomu, že do umeleckého sveta Indie sa ponára čoraz hlbšie, stále udržiava vrúcny vzťah so Slovenskom, kde má rodinu a domov. Jana pochádza z Myjavy a práve sem sa vždy rada vracia, či už na sviatky alebo pracovne.

Proces tvorby obrazov Jany Bednárovej sa diametrálne líši od klasickej ateliérovej tvorby. Aby vyjadrila autentickosť videného a zažitého, preferuje plenérovú tvorbu. Tá je dnes pre ňu typickým výtvarným postupom, ktorého zámerom je ponorenie sa do krajiny severovýchodnej Indie, kde aktuálne žije a tvorí. V niekedy až extrémnych podmienkach Meghalayských subtropických lesov, ktoré sa považujú za jeden z najvlhkejších ekoregiónov na svete, sa maľovať obraz zdá ako extrémny šport. Pre Janu však rozľahlá krajina bohatá na prírodné krásy flóry a fauny predstavuje už dlhodobejšie zatiaľ nevyčerpanú inšpiráciu. „Je to iné, ako keby som sem len pricestovala, nafotila si krajinu a namaľovala ju až v pohodlí domáceho ateliéru“ dodáva Jana. Spôsob, akým pozoruje prírodu, nie je len fascinácia novým prostredím z pozície dočasného návštevníka. Jej dlhodobé splynutie s krajinou vedie až k procesu imerzie, mentálneho ponorenia sa, kedy nastáva priestor pre dôkladné a uvážené pozorovanie a zaznamenanie unikátnych krajinných kompozícií.

Prechádzať sa panenskou prírodou a objavovať skryté scenérie hustého pralesa možno raz bude utópiou z minulosti.  Podobizeň divokej flóry a fauny pred našimi očami bledne. Farby a kontúry zoslabujú, ostávajú takmer priesvitné. Obraz živej prírody sa pozvoľne vytráca z našej kolektívnej pamäte. Krajinomaľba Jany Bednárovej sa stáva portrétom krajiny zachytávajúcim naše spomienky na prírodu, akú sme ju poznali. Jej maľba v plenéri prináša autentický obrazový materiál zo subtropickej džungle a stáva sa správou o prítomnosti divočiny. Maľby na plátno akrylom alebo na surový hodváb prírodnými pigmentami rozprávajú príbeh o divokej džungli, ktorá môže inšpirovať človeka pre prežitie svojou biodiverzitou a schopnosťou rozrastať sa v nehostinných podmienkach. Zaznamenávanie scenérií z divokej prírody je snahou o portrét obrazu o vzájomnosti, harmónie a koexistencie v prírode, ktoré sa ľuďom vytrácajú z obzoru. Jana sa snaží uchovať tento obraz v našej pamäti a zachytáva fragmenty nedotknutej prírody.

Jana má v Indii okrem vlastnej tvorby aj rôzne iné aktivity. Založila kreatívne centrum Picasso Pupils, vedie workshopy pre školy a zároveň usporadúva v Indii festivaly a vzdelávacie semináre. Picasso Pupils je organizácia, ktorej poslaním je vytvárať platformu pre kultúrnu výmenu. Hlavným cieľom tejto organizácie je zamerať sa na umenie ako komunikačný prostriedok medzi odlišnými kultúrami. Picasso Pupils s pobočkou v Indii a na Slovensku organizuje umelecké rezidencie, sympóziá, výstavy a edukatívne aktivity, ktoré sa zameriavajú na myšlienky prepojenia kultúr, udržiavania tradičného umenia a šírenia kreatívneho vzdelávania a povedomia o spoločenských otázkach prostredníctvom umenia. Hlavným programom organizácie je rezidencia Artists‘ Point. Na rezidenciu sú na základe otvorenej výzvy pozvaní umelci, podľa možnosti, z rôznych krajín sveta. Títo umelci strávia mesiac v Meghalayi, v rurálnej oblasti. Okrem reflektovania Meghalayi a jej nespočetných krás, umelci mentorujú niekoľko workshopov pre mládež a školy, kde sa každý rok vymyslí nejaký iný spôsob, ako interagovať s miestnymi žiakmi a dodať im čo najviac inšpirácie pre tvorivosť a rozhľadenosť. Umelci sa stretnú aj s miestnymi umelcami a talentmi pri spoločných seminároch. Napriek tomu, že Jana žije v Indii, má aktivity aj na Slovensku. Okrem toho, že aj doma vystavuje obrazy, organizuje aj festival Kopanice bez hranice v okolí Myjavy. Kopanice bez hranice je desaťdňové sympózium v obci Vrbovce pri Myjave, kde sa stretnú umelci a hudobníci z viacerých krajín. Ich úlohou alebo hlavnou motiváciou je reflektovať kopaničiarsky región a nechať sa inšpirovať miestnym folklórom. Cieľom tohto projektu je pracovať s dobre zdokumentovanými materiálmi o folklóre spolu s aktívnymi folklórnymi umelcami a pretaviť tieto podnety pre inšpiráciu umelcov zo sympózia. Záverečný festival je otvorený pre verejnosť. Je to poctivá lokálna „fiesta“. Miestni obyvatelia majú možnosť vypočuť a pozrieť, ako sa hosťujúci profesionálni umelci popasovali so zadaním. Zároveň je to možnosť prostredníctvom záverečného podujatia priblížiť súčasné umenie miestnym obyvateľom. Projekt chce komunikovať trendy súčasného umenia prostredníctvom motívu kopaníc, ktorému rozumejú, a tým priniesť nové možnosti kultúrneho vyžitia na dedine.

Jana má za sebou niekoľko kolektívnych a samostatných výstav na Slovensku, v Česku, Španielsku a v Indii. V rokoch 2019 a 2020 bola finalistkou súťaže Maľba roka. V roku 2021 získala Collaboration grand z ASEF (Asia-Europe Foundation), ktorý spája tvorbu umelcov z Európy a Ázie medzi sebou.

Janina aktuálna výstava nesie názov Splynúť s divočinou, v ktorej rozpráva príbeh o divokej džungli prostredníctvom maľby prírodnými pigmentami na surový hodváb. Zaznamenáva prírodné scenérie a skryté kompozície pralesa v severovýchodnej Indii. Výstava Splynúť s divočinou sprostredkuje divákovi pohľad na rozmanité prírodné úkazy ako kamenné zoskupenia, skalnaté previsy, koreňové premostenia a majestátne vodopády. Uprostred autentických fragmentov nedotknutej prírody nás Jana podnecuje k uvedomeniu si našej prirodzenej spätosti s okolitou krajinou, ktorej je človek súčasťou.

◄ 1 2 3 ►