Novinky
Latentný, zuby, pivo, mezzosopranista a bradavky. Aj z týchto piatich slov môže vzniknúť poviedka Do Sto Slov.
Dátum: 21.02.2022
Autor: Martin Brix
„Som umelecky zameraný človek milujúci ľudí, ktorý vždy potrebuje vedieť, čo sa deje okolo. Zarytý záchranca sveta s exkluzívnym zmyslom pre humor a vitamínom E(ntertainer) v krvi. Hlavnými oblasťami môjho zamerania sú umenie, najmä hudba, žurnalistika a kreativita.“
Už v detstve si rodičia všimli, že sa rád hrá z novinami. Aj keď to na začiatku bolo skôr trhanie, aj takáto činnosť vás môže nadchnúť k iným aktivitám. Marek sa od trhania presunul k písaniu. Založil si zošitok, kde si postupne spisoval svoje „pseudo“ príbehy. Paradoxne školské časy boli skôr demotivačné pre rozvoj písania a ako to už asi každý z nás pozná, písať na slovenčine slohy sa nám moc nechcelo. Navyše pre voľné a kreatívne Marekové nápady boli rôzne slohové útvary až moc limitujúce. Prvotné znechutenie z písania Mareka nasmerovalo na elektrotechnickú strednú školu. Písanie mal ale celý čas v krvi a tak sa po strednej škole rozhodol skúsiť žurnalistiku na výške.
Marek Majzon pochádza z Nových Zámkov, študoval žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave, no titul získal až na Akadémii médií. Písať začal už počas štúdia, a to ako hudobný redaktor v Hudba.sk. Neskôr pracoval ako redaktor kultúry v online denníku Aktualne.sk. Pôsobil aj v bulvárnom týždenníku STAR, ale aj celonárodnom denníku SME či spoločenskom týždenníku PLUS 7 DNÍ. Vyskúšal si aj prostredie reklamných agentúr. Ako súčasť reklamných agentúr Heads, Core4 a Hype, kde okrem firemných social media profilov pracoval na značkách ako borovička Borec, Zlatá studňa, Budiš, Demänovka, Domovina, Johnnie Walker, Captain Morgan a iné. Dnes pôsobí pre marketingovú agentúru Elite – Monday Lovers, ktorej škála klientov začína pri mladých a odvážnych značkách až po nadnárodné spoločnosti. Vo svojej práci sa sústreďuje na originalitu myšlienok a ideí tak, aby čo najlepšie vystihli klientove požiadavky, a zároveň mu pomohli odlíšiť sa.
V rámci LGBTI komunity sa podieľal na organizácii festivalu Drama Queer a manažoval sociálne siete pre FFi (Filmový festival inakosti). Keď práve nepočúva hudbu alebo nesleduje aktuálne dianie v umení, píše poviedky a vtipné statusy na Facebooku a Instagrame pod pseudonymom Do Sto Slov. Môžeme povedať, že Do Sto Slov vzniklo „(ne)šťastnou náhodou“. V prvom rade bol Marek sklamaný, že nevyhral jednu z popredných literárnych súťaží Poviedka 2017. Natoľko ho to zasiahlo, že nechcel vôbec písať. Ako to ale už býva zvykom, celé jeho okolie ho presviedčalo, aby ho jedna „prehra“ nevyradila z niečoho, čo mu evidentne ide. Tak si z trucu spravil status na Facebooku, kde si pýtal päť slovíčok. Úmysel bol ten, že by všetky, ktoré prídu, použil do jedného veľkého celku. Nakoniec bol záujem až taký, že by bola škoda použiť všetky slovíčka naraz. Navyše, v jednom komentári mu kamarát Maroš poradil, aby sa limitoval aj rozsahom, teda do sto slov. Neskôr touto formou komentoval aj spoločenské dianie v denníku SME. Do Sto Slov vzniklo ako nápad zachytávať pominuteľné myšlienky formou akýchsi slovných obrazov. Sú to fotografie momentov, nevypovedané vyznania, ťaživé pocity či výsledky pozorovania.
„Flirt: Zvyčajne je na začiatku istá miera zdržanlivosti. Nemám pre teba meno, si iba tvár a znôška predstáv. Snažíš sa pôsobiť na moje zvieracie alebo ľudské pudy, podľa toho, ktorá časť je vtedy na príjme, ale vôbec neberieš do úvahy, že môžem byť aj počítač. Chladná kovová skrinka, ktorej procesor má neprerušiteľný takt. Tak získavam čas a naberám odvahu vyčkávať. Zatiaľ ustupuješ so vztýčenou bielou vlajkou a chceš, aby som si myslel, že z jednotky je nula. Pritom len z plezíru vírime svet rovnováhy.“
Príbehy vznikajú spájaním pätice navzájom nesúvisiacich slov, ktoré Marek dostáva od priaznivcov svojej tvorby na sociálnych sieťach alebo živých čítaniach. Rovnakým spôsobom hľadá spojenie s ľuďmi, ktorí vnímajú, že spolu by dokázali vytvoriť aspoň krátky príbeh alebo vetu. V poviedkach často rieši queer a spoločenské témy, vysmieva sa z hlúposti konzervatívnych politikov, absurditou reaguje na neutešenú situáciu menšín v krajine. Myslí si, že ak sa niekomu podarí nájsť nový priestor a poslucháčov či čitateľov, mal by prispieť svojou trochou k obrane tých, ktorí to potrebujú.
Do Sto Slov. Zbierka mikropoviedok v knižnej forme. Splnený sen? Marek s veľkými ťažkosťami vybral 50 svojich najlepších kúskov a pridal 50 nových. Roztriedil ich do kategórii, ako absurd, láska, spoločnosť, vzťahy a iné. Dnes má vonku knihu s obálkou od Marty Prokopovej, ktorá ilustrovala aj vnútro a spolu s Michalom Tomčíkom knihu tiež zalamovala.
„V inej rovine II: V kaviarni sa rozprávajú dvaja ľudia. Ich dialóg by sme mohli prepísať do jednotlivých replík, ale nerozumieme im. Ani vy. Oni sa vnímajú. A možno aj sexujú, ale my vidíme iba rozhovor. Originálnu filozofiu v priamom prenose. Lebo keď sa stretnú duše, ktoré si veria, vyzlečú sa. A videli ste niekoho nahého nemať sex? Už nevesta a ženích majú koitus na hnojive vlastných myšlienok. Maľujú svoje obrazy o svete, nevediac o úmysle búrať hranice hmotného. A z takejto živnej pôdy vzrastajú sny, ktorých je plný cintorín. Lebo nikto nechce prepísať ich dialóg.“
V Bratislave sa stal pravidelnou súčasťou čítačiek ansámblu Od slova do slova, s ktorým vystúpil aj pred novou budovou SND. Bol hosťom pražského Microfestivalu a vďaka Panta Rhei aj bratislavskej Bibliotéky. Keďže veľmi rád experimentuje naprieč rôznymi platformami, spolupracoval aj s maliarkou Barborou Jurovcovou a vizuálnou umelkyňou Karolínou Uherčíkovou.