Novinky
Dizajn ako dialóg medzi funkciou a príbehom
Dátum: 24.02.2025
Autor: Martin Brix
Damián Cehlárik je slovenský dizajnér, ktorého práca spája estetiku, funkčnosť a spoločenské témy. Už od detstva ho formovalo rodinné remeslo a prvé projekty, ktoré ho priviedli k medzinárodne uznávaným inštaláciám a konceptom. Jeho tvorba dnes rezonuje doma aj v zahraničí.
Damián vyrastal v Nových Zámkoch, kde jeho detstvo formovalo prostredie rodiny so silným vzťahom k remeslu. „Otec bol stolár a v jeho dielni som trávil hodiny pozorovaním, ako vznikajú funkčné veci z dreva. Už vtedy ma fascinovalo, ako remeslo spája praktické a estetické prvky,“ spomína. Tento kontakt s tvorivým procesom a otcovou precíznosťou mu ukázal, že dizajn je viac než len povrchová estetika. Mama, hoci nebola profesionálnou umelkyňou, rada kreslila a venovala sa domácej tvorbe. „Jej kresby mi ukázali, aké dôležite je pozerať sa na veci s citom pre detail a vždy hľadať krásu v jednoduchosti,“ dopĺňa. V škole si často všímali jeho talent na kreslenie, ktorý kombinoval s praktickou zručnosťou z domáceho prostredia.
Damián s úsmevom spomína, že jeho prvý kontakt s pojmom „dizajn“ bol na Strednej odbornej škole drevárskej vo Zvolene, kde študoval tvorbu nábytku a interiérov. „Na strednej škole som prvýkrát počul, čo dizajn vlastne znamená. Predtým to pre mňa bolo len kreslenie alebo tvorenie vecí, ktoré sa mi páčili,“ vysvetľuje Damián. Tento objav zmenil jeho pohľady a postupne si začal uvedomovať, že dizajn môže byť aj nástrojom na riešenie problémov a vytváranie funkčných riešení. Počas stredoškolských časov sa jeho schopnosti začali rozvíjať a postupne prešiel od obyčajných kresieb k praktickým projektom. V čase, keď sa jeho rovesníci venovali bežným aktivitám, Damián spolu so spolužiakom Adamom Morongom založil malý „ateliér“. Tento priestor bol jednoduchý, no slúžil ako miesto, kde sa mohli slobodne venovať svojej tvorbe. „Pamätám si, ako sme s Adamom po večeroch kreslili, vytvárali prvé grafické návrhy a dokonca začali prijímať naše prvé zákazky. Bola to pre nás obrovská zábava, ale aj lekcia v tom, čo znamená skutočná práca,“ spomína. Damián začal svoju prax v priestorovom, produktovom a grafickom dizajne so spolužiakom Adamom Morongom hneď po ukončení strednej školy. Dobrý a „zdravý” dizajn sa snažili a doteraz sa snažia robiť pod menom Help!lab. Ich klientmi boli rôzne inštitúcie, mimovládne organizácie aj privátni klienti.
Ich prvý komerčný projekt bola vizuálna identita pre detský obchod v Hriňovej, keď mali chalani asi 16 rokov. Damián však spomína, že jedným z jeho prvých odborne uznaných projektov, ktoré ho uviedli do sveta dizajnu, bolo multifunkčné autíčko z preglejky, ktoré vytvoril na strednej škole. Za tento projekt získal cenu Krištáľový Merkúr, ktorú udeľuje Slovenská obchodná a priemyselná komora. Tento úspech bol významný momentom, pretože súťažil proti vysokoškolákom a jeho práca sa taktiež objavila v niektorých médiách a drevárskych magazínoch. Táto skúsenosť mu pomohla začať vnímať seba ako dizajnéra a motivovala ho pokračovať v ďalšej tvorbe.
Počas strednej školy sníval o štúdiu pod vedením architekta Jiřího Pelcla v ateliéri nábytku a interiéru na pražskej UMPRUM. Vedenie ateliéru sa však v roku 2016 roku zmenilo, aj preto sa rozhodol pre štúdium na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení na Katedre Dizajn v Ateliéri industrial dizajn pod vedením dizajnéra Ferdinanda Chrenku. „Na VŠVU som si uvedomil, že dizajn nie je len o forme, ale aj o príbehu, ktorý objekt nesie. Naučil som sa pracovať s kontextom a hľadať spôsoby, ako ovplyvniť životy ľudí,“ vysvetľuje. Počas štúdia absolvoval Erasmus pobyt na Konstfack University of Arts, Crafts and Design v Štokholme, kde si rozšíril obzory v oblasti ekologického dizajnu a udržateľnosti. „Štokholm ma naučil, že dizajn môže mať pozitívny dopad na spoločnosť a pritom byť vizuálne pôsobivý,“ hovorí. Neskôr pokračoval na Design Academy Eindhoven, kde sa venoval sociálnemu dizajnu. „Eindhoven bol pre mňa prelom. Naučil som sa, že dizajn nie je len o estetike, ale je nástrojom, ktorý dokáže meniť svet,“ dopĺňa Damián. Tento študijný pobyt mu poskytol možnosť pracovať na projektoch, ktoré kombinovali funkčné a spoločenské aspekty, čo sa stalo charakteristickým znakom jeho tvorby.
Jednou z prvých väčších zákaziek, na ktorých pracoval, bolo grafické spracovanie a dizajn pre miestnu zubársku ambulanciu. Tento projekt bol pre mladého Damiána mimoriadne dôležitý, pretože mu poskytol možnosť aplikovať svoje nápady do reálneho priestoru. „Všetko bolo o učení sa za pochodu. Musel som rozmýšľať nielen nad tým, ako by priestor mohol vyzerať, ale aj nad tým, ako bude fungovať pre pacientov a personál. Bola to prvá skutočná práca, kde som musel zladiť estetiku s praktickými požiadavkami,“vysvetľuje. Tento projekt bol začiatkom jeho kariéry v interiérovom dizajne. Výsledný priestor kombinoval jednoduché geometrické tvary, neutrálne farby a funkčné riešenia, čo zodpovedalo nielen požiadavkám klienta, ale aj jeho vlastným výtvarným preferenciám. „Ambulancia nebola iba priestorom na prácu – bola pre mňa manifestáciou toho, ako dokáže dizajn meniť prostredie a ovplyvniť, ako sa v ňom ľudia cítia,“ hovorí Damián.
Jeho začiatky sú tak dôkazom toho, že odhodlanie a zvedavosť dokážu preklenúť rozdiel medzi amatérskou tvorbou a profesionálnym dizajnom. Práve tieto skúsenosti položili základy jeho následnej kariéry a pomohli mu pochopiť, že dizajn je viac ako len štylistická disciplína – je to nástroj na komunikáciu, tvorbu hodnôt a budovanie vzťahov.
Damián patrí medzi tých tvorcov, ktorí dokážu svoje projekty zakomponovať do širšieho kontextu spoločenských, historických a ekologických tém. Jeho práca nie je len o vytváraní esteticky pôsobivých objektov, ale predovšetkým o hľadaní nových naratívov, ktoré stimulujú divákov a užívateľov k zamysleniu.
Housing Society* je projekt, ktorý v roku 2023 získal slovenskú Národnú cenu za dizajn v kategórii Nové horizonty. Tento projekt reflektuje materiálne dedičstvo komunizmu na Slovensku a jeho prepojenie so súčasným spoločenským kontextom. Damián sa v tomto diele snažil reinterpretovať prvky panelovej architektúry a ich vplyv na naše kolektívne vnímanie priestoru. „Cez tento projekt som chcel ukázať, ako náš vzťah k minulosti ovplyvňuje našu schopnosť budovať súčasný svet,“ vysvetľuje Damián. Projekt bol vystavený na viacerých medzinárodných podujatiach a získal uznanie za svoju schopnosť spájať estetickú hodnotu s historickým presahom.
*Ako sa na postsocialistickom Slovensku vníma materiálne dedičstvo komunizmu? Širšia verejnosť to považuje za symbol režimu. Architektúra postavená v tomto období je ignorovaná, zničená a nahradená budovami nižšej kvality; nábytok sa na slovenských panelových sídliskách odkladá k odpadkovým košom. Damian Cehlárik využíva hĺbkové rozhovory, archívne dokumenty a materiálne etnografie domácich interiérov na skúmanie komunistickej nostalgie, dedičstva a vymazávania spomienok. V Housing Society je štandardný model nábytkovej steny, ktorý sa nachádza takmer v každej obývačke v bytoch panelového domu, prerobený tak, aby reprezentoval bežné veci v širšom kontexte, čím sa oddeľuje rozpor pre režim od odmietania jeho materiálnosti. (text Národná cena za dizajn, SCD)
Projekt Working Through Conditions / Conditioning* vznikol v rámci spolupráce medzi letiskom Eindhoven a Het Van Abbemuseum ako súčasť iniciatívy Feel the Vibe. Študentské kolektívy z magisterského programu Social Design na Design Academy Eindhoven vytvorili inštalácie inšpirované umeleckým hnutím De Stijl, ktoré sa zaoberali témami občianstva, národnej ikonografie a verejného priestoru. Inštalácie boli vystavené pred letiskom Eindhoven a boli výsledkom série workshopov a prednášok. Damián, okrem kolektívnej tvorby, navrhol vizuálnu identitu projektu spolu s Adamom Morongom. Ich plagát, inšpirovaný digitálnym glitchom jazyka De Stijl, bol vytlačený sieťotlačou a zaradený do zbierky Múzea Van Abbemuseum, čím získal významné umelecké uznanie.
*Inštalácia na letisku Eindhoven od troch študentských kolektívov z MA Social Design, Design Academy Eindhoven. V projekte Working Through Conditions / Conditioning skúmajú študenti magisterského štúdia dedičstvo hnutia De Stijl. Tento umelecký smer je vizuálnou lingua franca a prispel k formovaniu a vývoju holandského dizajnu. Inšpirované týmto hnutím, tri inštalácie vo vitrínach na námestí pred letiskom Eindhoven skúmajú, ako umelecké diela, letiská a národná ikonografia formujú občianstvo. nštalácie sú výsledkom série workshopov, stretnutí a prednášok, ktoré sa konali pred otvorením na DAE a v Het Van Abbemuseum. V rámci viacročnej spolupráce medzi letiskom Eindhoven a Het Van Abbemuseum pod názvom Feel the Vibe, od roku 2020 obe organizácie vítajú návštevníkov mesta Eindhoven, ktoré je známe svojím prínosom k umeniu, dizajnu a technológii. (text Het Van Abbe Museum)
V projekte Panelové domy* sa Damián venoval problematike panelovej architektúry a jej vplyvu na mestské prostredie a spoločenský život. Prostredníctvom vizuálnych prístupov a dizajnových konceptov analyzoval potenciál týchto budov v súčasnom kontexte. „Tieto budovy boli kedysi symbolmi pokroku, no dnes ich mnohí vnímajú ako zastarané. Mojou snahou bolo zistiť, ako ich možno pretvoriť na miesta, ktoré budú opäť slúžiť spoločnosti,“ hovorí Damián. Projekt bol realizovaný ako séria návrhov a konceptuálnych štúdií.
*Vo svojej výstave v Holandsku otváram tému panelových domov na Slovensku, symboly masovej výstavby z obdobia socializmu. Výstava ponúka fyzické exponáty, ako štruktúry architektúry v modelčekoch, prázdne byty a fotky realitných kancelárií. Rešerš a projekcie poskytujú pohľad na výstavbu a transformáciu realitného trhu, pričom projekcia zobrazuje rôzne podoby rovnakého typu panelového domu na Slovensku, ako napríklad zrekonštruovaný panelák v Lučenci, dom po požiari v Prešove či bytový dom z Luníka 9. V závere sa zameriavam na budúcnosť panelových domov, ich udržateľnú rekonštrukciu a nové využitie pre ďalšie generácie, čím otváram diskusiu o ich ďalšom osude. (práca na Design Academy Eindhoven)
Krátky film The End* bol vytvorený ako špekulatívny projekt zameraný na témy apokalypsy a udržateľného rozvoja. Film bol premietaný na festivaloch ako Terraforma a Alcova, kde vzbudil diskusiu o budúcnosti človeka a jeho prostredia. „Cez tento projekt som sa snažil otvoriť diskusiu o tom, ako naše rozhodnutia dnes formujú budúcnosť planéty,“ vysvetľuje Damián. Projekt bol pozitívne hodnotený pre svoju vizuálnu jednoduchosť a silné posolstvo.
*The End je krátky film o výrobe a spotrebe vizuálnych reprezentácií apokalyptického nešťastia. História budúcnosti ako obrazu namiesto udalosti, vykopáva milenialistické tendencie súčasnosti a vypočúva rekurzívny impulz porozumieť svojej dobe ako superlatívnej. Hrajúc si s filmovými tropmi a žánrami, film sa pýta, aké sú stávky pri predstavovaní konca sveta? (text, Nicholas Korody, preložený)
Zero Hunger, Zero Power* bol zameraný na globálne problémy hladu a energetickej chudoby. Projekt reflektoval Damiánovu snahu použiť dizajn na riešenie sociálnych a ekologických výziev. Prostredníctvom spolupráce s komunitami a odborníkmi sa snažil vytvárať návrhy, ktoré by zlepšili kvalitu života v chudobnejších oblastiach. Tento projekt bol diskutovaný na medzinárodných platformách venovaných udržateľným riešeniam.
*Design Academy Eindhoven prezentuje práce súčasných magisterských študentov počas Dutch Design Week v budove Klokgebouw. Táto výstava sa zaoberá otázkou hladu vo svete ako otázkou moci a prístupu, nie nedostatkom potravín. Ukazuje, ako dizajn môže prispieť k lepšiemu pochopeniu a vyjednávaniu komplexných systémov. Damián Cehlárik participoval na projekte s virtuálnym poľom v augmentovanej realite, ktoré upozorňovalo na problematiku polynácie a verejného priestoru cez filter pre sociálnu sieť.
Friend and Helper* je projekt, ktorý sa zameriava na vzťah medzi technológiami a človekom. Prostredníctvom interaktívnych prototypov a inštalácií Damián preskúmal, ako môžu technológie ovplyvniť medziľudské vzťahy a podporiť spoluprácu. Jednou z nosných tém projektu bola aj etika technologického pokroku. Projekt bol prezentovaný na niekoľkých dizajnových podujatiach a získal pozornosť pre svoj inovatívny prístup.
*V mojom špekulatívnom projekte transformujem socialistické vysávače ETA na “moderné” robotické vysávače cez doplnenie low tech súčiastok a animácii pričom sa hlboko zamýšľam nad paralelami medzi socializmom a súčasným kapitalizmom, s osobitným dôrazom na systém zberu dát a dohľadu. Projekt vytvára alternatívnu realitu, ktorá sa odchyľuje od nášho sveta tesne po Novembrovej revolúcii. Je to experimentálna práca, ktorá nás inšpiruje premýšľať o histórii a budúcnosti, prenikajúca hlbšie do politických a sociálnych konotácií. (práca na Design Academy Eindhoven)
Damián svojimi projektmi dokazuje, že dizajn môže byť silným nástrojom na riešenie spoločenských, ekologických a technologických výziev. Jeho schopnosť prepájať umenie, funkčnosť a spoločenskú reflexiu ho robí jedinečným na scéne súčasného dizajnu. Každý jeho projekt nesie odkaz, ktorý rezonuje nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.
Kurátorská práca Damiána predstavuje kľúčovú súčasť jeho profesionálnej identity. Významným projektom bol koncept Vzťahy, ktorý realizoval v rámci Bratislava Design Week 2024. Tento projekt zdôrazňoval dôležitosť spolupráce medzi tvorcami z rôznych umeleckých disciplín. „Sledovať, ako sa doteraz neznámi dizajnéri dokážu spojiť a vytvoriť niečo nové, bolo nesmierne inšpirujúce,“ spomína Damián. Tento projekt nielen že pritiahol pozornosť lokálnej scény, ale stal sa aj platformou na vytváranie nových vzťahov a spoluprác. V roku 2023 kurátorským vedením retrospektívnej výstavy Viktora Tabiša s názvom Gram ukázal, ako dokáže prepojiť osobné príbehy mladého dizajnu s širším kontextom. Gram bola oceňovaná pre svoju schopnosť reflektovať proces tvorby a prezentovať dizajn ako dynamický a otvorený dialóg. Damiánove kurátorské aktivity sú charakteristické jeho dôrazom na naratív a prepájanie rôznych pohľadov. Každý projekt predstavuje unikátnu príležitosť na preskúmanie toho, ako umenie a dizajn ovplyvňujú našu spoločnosť.
Ako odborný asistent na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na Katedre teórie a dejín umenia kladie dôraz na prepájanie teoretických poznatkov s praktickými zručnosťami. Vyučuje dejiny a teóriu dizajnu, kde študentom ukazuje, ako historické súvislosti ovplyvňujú súčasnú tvorbu. „Mojou úlohou nie je len odovzdávať vedomosti, ale aj podnecovať kritické myslenie a kreativitu,“vysvetľuje Damián. Jednou z jeho silných stránok je schopnosť viesť študentov k vlastnému prieskumu a experimentovaniu. Povzbudzuje ich, aby výzvy videli ako príležitosti na inovatívne riešenia. „Každý projekt, na ktorom pracujeme, je pokusom hľadať niečo nové, čo má potenciál prekročiť hranice tradičného dizajnu,“ dodáva. Damiánova pedagogická práca nielen formuje nové generácie dizajnových talentov, ale zároveň prispieva k budovaniu kreatívneho prostredia, ktoré podporuje otvorenosť a spoluprácu.
Damián hľadá inšpiráciu v každodenných momentoch. „Niekedy je inšpiračný moment jednoduchý, napríklad rozhovor s neznámym človekom alebo pozorovanie života v meste,“ hovorí. Jeho filozofia tvorby je postavená na princípoch naratívu a empatie. Každý projekt je pre neho príležitosťou, ako rozprávať príbeh a vytvárať emocionálne spojenie medzi dielom a jeho užívateľom.
V rámci projektu Hyperburgers od Francescy Verónicy Rossi priniesol Damián varenie vegánskeho jedla, ktoré vychádza z jeho dobrovoľníckej práce v De Paul na Slovensku. Tam spolu s tímom navrhol proces prípravy jedla, ingrediencií a dobrovoľníkov, ktorý zohľadňuje nielen výživovú hodnotu, ale aj jeho sociálny, ekonomický a politický rozmer. Hyperburgers je špekulatívny dizajnérsky projekt, ktorý kriticky skúma komodifikáciu alternatívnych diét a spôsoby, akými je rastlinné stravovanie vnímané v rámci neskorého kapitalizmu. Projekt využíva vizuálny jazyk a marketingové stratégie fast foodového priemyslu, aby poukázal na to, ako sa vegánske produkty stávajú súčasťou rovnakého konzumného systému, ktorý tradične dominoval živočíšnym výrobkom. Hyperburgers neoslavuje rastlinné alternatívy ako inherentne dobré, ale kladie otázku: „Aký je skutočný rozdiel medzi rastlinným fast foodom a tradičným rýchlym občerstvením, ak sú obe produkty súčasťou tej istej priemyselnej logiky?“. V tomto kontexte Damián prezentoval a diskutoval svoj projekt, ktorý prepája jeho skúsenosti z De Paul s kritickým prístupom Hyperburgers. Použitím varenia ako participatívneho nástroja skúmal, ako sa dizajn môže stať prostriedkom na otváranie diskusií o udržateľnosti, etike a globálnych potravinových systémoch.
Damián Cehlárik je človek plný energie, ktorý prináša do dizajnu a umenia nový pohľad. Jeho schopnosť prepájať históriu s modernými prístupmi, podnecovať diskusiu a inšpirovať mladšie generácie ho robí jedinečným. Či už ide o jeho dizajnové projekty, kurátorské aktivity alebo pedagogické vedenie, jeho práca zanecháva stopu, ktorá presahuje hranice Slovenska. Svoje priestorové a produktové návrhy realizuje v ateliéri Space Object spolu s dizajnérom Viktorom Tabišom. Svoje výskumné a kurátorské aktivity sústreďuje pod značkou Damian Works.
Damián Cehlárik (*1996, Nové Zámky) je slovenský dizajnér, kurátor a pedagóg. Po absolvovaní Strednej odbornej školy drevárskej vo Zvolene študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde sa zameral na industriálny dizajn. Svoje vzdelanie si doplnil na Konstfack University v Štokholme a Design Academy Eindhoven, kde sa venoval sociálnemu dizajnu. Jeho interdisciplinárna tvorba reflektuje spoločenské, ekologické a historické témy. Medzi jeho významné projekty patria „Housing Society“, ocenený Národnou cenou za dizajn 2023, či „Working Through Conditions“. Ako, dizajnér, kurátor a pedagóg na VŠVU podporuje kritické myslenie, inovácie a prepojenie teórie s praxou, čím ovplyvňuje mladú generáciu tvorcov.
|
zdieľať |
|
tweetnuť |
|
späť |
